Orešnica perlavá

druh vtáka rodu Nucifraga

Orešnica perlavá (iné názvy: orešnica perlovaná, orešnica perlová[3]; ľudovo: orešiarka [4], orešiak [5]; lat. Nucifraga caryocatactes) je druh z čeľade krkavcovité. Žije v palearktíde v ihličnatých a zmiešaných lesoch.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orešnica perlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia je hodnotená ako klesajúca kvôli deštrukcii lesných biotopov ako napríklad na Taiwane. Stavy v Európe boli v rokoch 1980 – 2013 stabilné.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend orešnice perlavej v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný[7].

Orešnica perlavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nucifraga caryocatactes
Linnaeus, 1758
Synonymá
orešnica perlovaná,
orešnica perlová

Mapa rozšírenia orešnice perlavej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Orešnica perlavá má dĺžku tela 31[8] - 32 cm[9] a váži 150 - 200 g.[10] Na Slovensku žije rasa N. c. caryocatactes a invázne nepravidelne prilieta rasa ''N. c. macrorhynchus.[10][6]

Hlas upraviť

Najčastejšie sa ozýva opakovaným drsným "Rrraa"[9] či "krér"[8], alebo tichým "Arrrrr"[9] či "kror"[8].

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Populácia žijúca na Slovensku je stála, na jeseň zalietajú orešnice do údolí pre dozrievajúce lieskové oriešky a nad hranicu lesa za limbovými orieškami, niekedy aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Nízkych Tatier do Vysokých Tatier[10]. Prelietavá je severská populácia, tie na Slovensko prilietajú na jeseň a v zime, sú málo plaché. Nedostatočne preskúmané sú invázne výskyty sibírskeho poddruhu N. c. macrorhynchos, v minulosti v rokoch 1910, 1911, 1912, 1931, 1933, 1954, 1968[10] a naposledy v roku 1985.[6]

Žije v ihličnatých lesoch vo vrchoch stredného a východného Slovenska najmä od 600 - 1 200 m n. m..[6] Najvyššie položené hniezdiská sú vo Vysokých Tatrách 1 500 m n. m.[10]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 4 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 10 000 - 20 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[6] a 2001 žiadny.[11] V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][12][13] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Trend početnosti orešnice perlavej na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009[14] aj v rokoch 2005  – 2012[15] výrazný pokles.

Biotop upraviť

Orešnica perlavá žije na Slovensku najmä v zmiešaných, ihličnatých a málo v listnatých lesoch.[10] Nachádza sa v lesnatých oblastiach, ktoré spestrujú lúky, pasienky a holiny. Obľubuje miesta s dostatkom smrekových mladín.[6]

Hniezdenie upraviť

Orešnica perlavá hniezdi iba raz do roka, hniezdo si stavia najmä na ihličnatých stromoch blízko kmeňa od 3 m vyššie (najnižšie nájdené na Slovensku bolo 1,5 m). Hniezdo je budované oboma rodičmi, z vonkajšej strany suchými konárikmi ihličnatých stromov a práchnivým drevo, prípadne blatom, vo vnútri jemnými rastlinkami, trávou, machom i perím. Priemer hniezda býva približne 30 cm, výška 15 cm. Samica zniesie 3 - 5 beľavých vajíčok s fiaľovými a zelenkavými škvrnami a sedí na nich 17 - 19 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat sa o ne rodičia starajú 25 dní.[10]

Potrava upraviť

Živí sa rastlinami, orieškami a semenami. Na zimu si chystajú zásoby, podobne ako sojka obyčajná, vo Vysokých Tatrách vyhľadávajú v zime pri chatkách odpadky.[10] Počas invázie poddruhu N. c. macrorhynchos v roku 1968 boli pozorované koncom augusta na slivkách.[10]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[16]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 27. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. orešiarka. In: Slovník slovenských nárečí II S. 637
  5. [1] Archivované 2019-08-18 na Wayback Machine S. 186
  6. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orešnica perlavá / Orešnica perlovaná, s. 576 - 578.
  7. Species trends of Nucifraga caryocatactes (Spotted Nutcracker) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  8. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  10. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  11. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  15. RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  16. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť