Aleșd
Aleșd (slov. Alešď,[1] maď. Elésd) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, asi 38 km od Veľkého Varadínu. V roku 2011 tu žilo 10 066 obyvateľov, prevažne Rumunov, ale s významnou menšinou rumunských Slovákov. Súčasťou mesta sú dediny Peštiš[2] (rum. Peștiș), Pădurea Neagră (slov. Bystrá, alebo Čierna Hora[1]) a Tinăud.
| Aleșd | ||
| slov. Alešď maď. Elésd | ||
| mesto (oraș) | ||
 Rímskokatolícky kostol v Alešdi
| ||
|
||
| Štát |  Rumunsko
| |
|---|---|---|
| Župa |  Bihárska župa
| |
| Súradnice | 47°3′26″S 22°23′49″V / 47,05722°S 22,39694°V | |
| Rozloha | 71,95 km² (7 195 ha) | |
| Obyvateľstvo | 10 066 (2011) | |
| Hustota | 139,9 obyv./km² | |
| Primátor | Zeno Țipțer (PNL) | |
| Časové pásmo | VEČ | |
| - letný čas | VELČ | |
| PSČ | 26699 | |
  Poloha mesta v Rumunsku
| ||
| Wikimedia Commons: Alesd | ||
| Webová stránka: www.alesd.ro | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Geografia upraviť
Mesto je situované v kotline Vad-Borod, pod pohorím Munții Plopiș, okolité vrchy sú porastené prevažne bukovými lesmi. Pretína ho hlavná železničná trať, Oradea – Bukurešť.
História upraviť
Osud mesta v jeho začiatkoch úzko súvisel s pevnosťou Piatra Șoimului, nachádzajúca sa na kopci neďaleko mesta. Prvá písomná zmienka o pevnosti je z roku 1306, no vtedy už táto existovala. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1290 ako Villa Elesd. Roku 1711 bola pevnosť vyhodená do vzduchu rakúskymi cisárskymi vojskami. Roku 1904 sa mesto zmietalo v roľníckych povstaniach proti zákonom z Bukurešti, ktoré však boli krvavo potlačené. Roku 1968 získava definitívne štatút mesta.
Obyvateľstvo upraviť
Národnostné zloženie upraviť
| Národnostné zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumuni | 6134 | |||
| Maďari | 1558 | |||
| Rómovia | 1213 | |||
| Slováci | 622 | |||
| Nezistené | ||||
| Ostatné | 32 | |||
| z celkového počtu 10066 obyvateľov | ||||
Slovenská menšina sa v meste ocitla v rámci vnútornej kolonizácie v 60-tych rokoch z lazov v okolí, kde nebola práca a tak sa obyvatelia sťahovali do nižšie položených oblastí s lepšou infraštruktúrou.[3] V meste sa nachádza materská škola s vyučovacím jazykom slovenským.[4]
Náboženské vyznanie upraviť
| Náboženské vyznanie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 4778 | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 1012 | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 1825 | |||
| Letničné hnutie | 931 | |||
| Babtistická cirkev | 781 | |||
| Nezistené (bez vyznania) | 538 | |||
| Ostatné | 194 | |||
| z celkového počtu 10066 obyvateľov | ||||
Osobnosti upraviť
- Adrian Merka, zástupca slovenskej a českej menšiny v dolnej komore Rumunského parlamentu
Partnerské mestá upraviť
Galéria upraviť
-
Kostol reformovanej cirkvi -
Pravoslávny kostol -
Gréckokatolícky kostol -
Baptistická modlitebňa -
Hotel Erzsebet -
Létaiovský dom -
Železničná stanica
Referencie upraviť
- ↑ a b Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online
- ↑ Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- ↑ portál o Slovákoch v Rumunsku
- ↑ PRÍVAROVÁ, Vilma. Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny – Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online]. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2020-06-28]. Dostupné online.
- ↑ Partnerské mestá mesta Stará Ľubovňa dostupné online
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleșd na rumunskej Wikipédii.
Pozri aj upraviť