Bodliak lopúchovitý

(Presmerované z Carduus personata)

Bodliak lopúchovitý[1] (lat. Carduus personata)[2] je trváca bylina z rodu bodliak (Carduus) z čeľade astrovité (Asteraceae). Spolu s pichliačmi, lopúchmi a ďalšími príbuznými rodmi tvoria podčeľaď bodliakovaté. Bodliak lopúchovitý je pôvodný európsky druh, ktorý obľubuje vlhké stanovištia v podhorskom až v subalpínskom stupni.[1][2][3]

Bodliak lopúchovitý

Bodliak lopúchovitý; úbory na konci konárika (jún)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Arctium personata

Carduus personatus
Cirsium lappaceum

Lappa personata
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Bodliak lopúchovitý je trváca bylina vysoká 60 až 200 cm. Byľ je priama, hore krátko rozkonárená, roztratene pavučinato chlpatá a až pod úbory úzko laločnato krídlatá. Mäkké ostne sú dlhé 1 až 1,5 mm.[3][4]

Prízemné listy sú kopijovité a zúžené do krídlatej listovej stopky. Ružicové aj spodné byľové listy sú perovito dielne so 4 až 6 pármi laločnatých dielov. Horné listy sú nedelené a sú nepravidelne zúbkaté s ostňami do 2 mm. Listy sú na líci holé a na rube roztratene sivo chlpaté.[3][4]

Sediace úbory sú nakopené po 2 až 5 na konci krátkych úzko krídlatých konároch. Zákrovy sú pologuľovité, s priemerom 15 až 35 mm, listene sú škridlicovité, v hornej tretine esovito prehnuté a zúžené do ostňa. Kvety sú purpurové, zriedka biele, veľké 14 až 16 mm. Nažky sú hladké, dlhé 3 až 4 mm s chocholčekom dlhým 8 až 12 mm.[3][4]

Rozšírenie upraviť

Bodliak lopúchovitý je pôvodný druh rozšírený v celej Európe. U nás sa vyskytuje roztrúsene v hornatých oblastiach na celom území.[2][4]

Ekológia upraviť

Bodliak lopúchovitý je častý druh vlhkých miest, najmä v pobrežných krovinách, riečnych údoliach a vo vlhkých lesoch v podhorskom až v subalpínskom stupni. Obľubuje vlhké až mokré, výživné, zásadité, častejšie vápenaté, humózne, hlinitopiesočnaté pôdy.[3][4]

Na bodliaku zvykne parazitovať voška maková (Aphis fabae). Larvy aj dospelé jedince sa živia jeho rastlinnými šťavami, pričom vytvárajú aj väčšie kolónie, ktoré navštevujú mravce.[5] Z dvojkrídlovcov druh Phytomyza cirsii vytvára na vrchnej strane listov kľukaté povrchové chodby, spravidla sledujúce okraj listov, ktoré sa postupne sfarbujú do siva až žlta.[6]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b c Carduus personata (L.) Jacq. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-31]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.318. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  4. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1107. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  5. W.N. Ellis. Aphis fabae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-12, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (anglicky)
  6. W.N. Ellis. Phytomyza cirsii [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2017-08-04, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (anglicky)