Dolnojizerská tabule
Dolnojizerská tabule je podcelok v južnej a juhozápadnej časti Jizerskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník a Nymburk v Stredočeskom kraji. Podcelok sa rozkladá medzi sídlami Mělník a Liběchov na západe, Lysá nad Labem na juhu, Rožďalovice na východe a Mladá Boleslav na severe. Najvýznamnejším sídlom vnútri podcelku je mesto Benátky nad Jizerou.
| Dolnojizerská tabule | |
| geomorfologický podcelok | |
_02.jpg) Jizera a náhon pri Dražiciach
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Jizerská tabule |
| Susedné jednotky |
Středojizerská tabule Ralská pahorkatina Dolnooharská tabule Středolabská tabule Jičínská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Košátecká tabule Vrutická pahorkatina Luštěnická kotlina Jabkenická plošina[1] |
| Najvyšší bod | bezmenná kóta |
| - výška | 320 m n. m. |
| Rozloha | 518 km² (51 800 ha) |
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, pieskovec |
 Dolnojizerská tabule na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°17′40″S 14°45′56″V / 50,2944444°S 14,7655556°V | |
Charakteristika územia upraviť
Podcelok je mierne členitou pahorkatinou tvorenou turónskymi pieskovcami a vrchnoturónskymi až coniackými slieňovcami a ílovcami, na ktorých vznikla sedimentárna štruktúrna stupňovina s plošinami a kryopedimentami, na západe je rozčlenený výraznými údolnými zárezmi, na východe a juhovýchode s akumulačným povrchom staropleistocénnych riečnych terás. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú prevažne borovicové lesy.[2]
Poloha upraviť
Podcelok má zhruba tvar vrcholu naklonenej šipky, ktorej osou je tok rieky Jizery. Celok susedí na severe so sesterským podcelkom - Středojizerskou tabulou, západné rameno šipky v povodí Košáteckého potoka a dolnej Pšovky susedí s Ralskou pahorkatinou a pri Mělníku krátko s Dolnooharskou tabulou. Južný vrchol šipky, blížiaci sa sútoku Jizery s Labem, a východné rameno šipky v povodí hornej Vlkavy, susedí so Středolabskou tabulou, východné rameno ďalej na sever ešte s Jičínskou pahorkatinou.
Geomorfologické členenie upraviť
Podcelok Dolnojizerská tabule (podľa triedenia Jaromíra Demka VIB-2B) má v geomorfologickom členení ďalšie štyri okrsky:[2]
- Košátecká tabule (VIB-2B-1)
- Luštěnická kotlina (VIB-2B-2)
- Jabkenická plošina (VIB-2B-3)
- Vrutická pahorkatina (VIB-2B-4)
Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
| Geomorfologické členenie Jizerskej tabule | ||
|---|---|---|
| ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Středočeská tabule | ||
| STŘEDOJIZERSKÁ TABULE |
Bělská tabule | Rokytská horka (410 m)
|
| Skalská tabule | Horka (385 m)
| |
| DOLNOJIZERSKÁ |
Košátecká tabule | Kurfirstský vrch (303 m)
|
| Luštěnická kotlina | Lánský kopec (221 m)
| |
| Jabkenická plošina | Zámrsky (280 m)
| |
| Vrutická pahorkatina | Benátecký vrch (251 m)
| |
| PROVINCIA • subprovincia • Oblasť / Celok / podcelok • Okrsok • Vrchol | ||
Významné vrcholy upraviť
- Kurfirstský vrch (303 m), kosatčeky tabule
- Horka (290 m), Košátecká tabule
- Chloumeček (282 m), Košátecká tabule
- Hlavnov (258 m), Jabkenická plošina
- Benátecký vrch (251 m), Vrutická pahorkatina
- Šibák (228 m), Vrutická pahorkatina
- Kobylí hlava (215 m), Košátecká tabule
Najvyšším bodom podcelku je bezmenná kóta (320 m) v Košáteckej tabuli, severovýchodne od Nebužiel, pri hranici so Středojizerskou tabulou.
Referencie upraviť
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnojizerská tabule na českej Wikipédii.