Středolabská tabule

Středolabská tabule je český geomorfologický celok nachádzajúci sa v južnej časti oblasti Stredočeskej tabule. Zaberá časti krajov Stredočeského, Úsťanského, Pardubického, Královéhradeckého, Vysočiny a Prahy.

Středolabská tabule
geomorfologický celok
Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Středočeská tabule
Susedné
jednotky
Dolnooharská tabule
Jizerská tabule
Jičínská pahorkatina
Východolabská tabule
Železné hory
Hornosázavská pahorkatina
Benešovská pahorkatina
Pražská plošina
Podradené
jednotky
Nymburská kotlina
Čáslavská kotlina
Mělnická kotlina
Mrlinská tabule
Českobrodská tabule
Najvyšší bod vrstevnica
 - výška 400 m n. m.
Dĺžka 105 km
Rozloha 2 208 km² (220 800 ha)
Geologické zloženie kryštalinikum,sedimenty
Středolabská tabule na mape Česka
Středolabská tabule na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 50°08′00″S 14°52′00″V / 50,1333333°S 14,8666667°V / 50.1333333; 14.8666667

Poloha a sídla

upraviť

Územie celku sa rozkladá zhruba medzi mestami Mělník a Kralupy nad Vltavou na severozápade, Lysá nad Labem na severe, Kopidlno na severovýchode, Chlumec nad Cidlinou na východe, Kutná Hora a Golčův Jeníkov na juhovýchode, Kostelec nad Černými lesy na juhu a Praha na juhozápade. Úplne vnútri sa z väčších miest nachádzajú Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav, Čelákovice, Český Brod, Nymburk, Poděbrady, Kolín, Čáslav a Milovice.

Charakteristika územia

upraviť

Územie má ráz plochej pahorkatiny, tvorenej horninami vrchnej kriedy a miestami ich odkrytého kryštalinického, proterozoického a permského podložia. Predstavuje erózne až štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf plošinného, kotlinného a plocho pahorkatinového rázu so zarovnanými povrchmi, uzlami, riečnymi terasami, údolnými nivami a tvarmi na sprašiach a viatych pieskoch. Rozkladá sa v širokom pruhu pri strednom toku Labe, dolnom toku Vltavy a pri ďalších labských prítokoch (napr. Výrovka, Doubrava, Mrlina, Cidlina).[1]

Geomorfologické členenie

upraviť

Celok Středolabská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3) sa geomorfologicky člení na päť podcelkov: Nymburská kotlina (VIB-3A) v centre a na východe, Čáslavská kotlina (VIB-3B) na juhovýchode, Mělnická kotlina (VIB-3C) na severozápade, Mrlinská tabule (VIB-3D) na severovýchode a Českobrodská tabule (VIB-3E) na juhu a západe. Tabuľa susedí s celkami Dolnooharská tabule na severozápade, Jizerská tabule a Jičínská pahorkatina na severe, Východolabská tabule na východe, Železné hory a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Významné vrcholy

upraviť

Najvyšším bodom celku je vrstevnica (400 m) v Českobrodskej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[2]

Fotogaléria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  2. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Středolabská tabule na českej Wikipédii.