Středolabská tabule
Středolabská tabule je český geomorfologický celok nachádzajúci sa v južnej časti oblasti Stredočeskej tabule. Zaberá časti krajov Stredočeského, Úsťanského, Pardubického, Královéhradeckého, Vysočiny a Prahy.
| Středolabská tabule | |
| geomorfologický celok | |
 Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středočeská tabule |
| Susedné jednotky |
Dolnooharská tabule Jizerská tabule Jičínská pahorkatina Východolabská tabule Železné hory Hornosázavská pahorkatina Benešovská pahorkatina Pražská plošina |
| Podradené jednotky |
Nymburská kotlina Čáslavská kotlina Mělnická kotlina Mrlinská tabule Českobrodská tabule |
| Najvyšší bod | vrstevnica |
| - výška | 400 m n. m. |
| Dĺžka | 105 km |
| Rozloha | 2 208 km² (220 800 ha) |
| Geologické zloženie | kryštalinikum,sedimenty |
 Středolabská tabule na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°08′00″S 14°52′00″V / 50,1333333°S 14,8666667°V | |
Poloha a sídla
upraviťÚzemie celku sa rozkladá zhruba medzi mestami Mělník a Kralupy nad Vltavou na severozápade, Lysá nad Labem na severe, Kopidlno na severovýchode, Chlumec nad Cidlinou na východe, Kutná Hora a Golčův Jeníkov na juhovýchode, Kostelec nad Černými lesy na juhu a Praha na juhozápade. Úplne vnútri sa z väčších miest nachádzajú Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav, Čelákovice, Český Brod, Nymburk, Poděbrady, Kolín, Čáslav a Milovice.
Charakteristika územia
upraviťÚzemie má ráz plochej pahorkatiny, tvorenej horninami vrchnej kriedy a miestami ich odkrytého kryštalinického, proterozoického a permského podložia. Predstavuje erózne až štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf plošinného, kotlinného a plocho pahorkatinového rázu so zarovnanými povrchmi, uzlami, riečnymi terasami, údolnými nivami a tvarmi na sprašiach a viatych pieskoch. Rozkladá sa v širokom pruhu pri strednom toku Labe, dolnom toku Vltavy a pri ďalších labských prítokoch (napr. Výrovka, Doubrava, Mrlina, Cidlina).[1]
Geomorfologické členenie
upraviťCelok Středolabská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3) sa geomorfologicky člení na päť podcelkov: Nymburská kotlina (VIB-3A) v centre a na východe, Čáslavská kotlina (VIB-3B) na juhovýchode, Mělnická kotlina (VIB-3C) na severozápade, Mrlinská tabule (VIB-3D) na severovýchode a Českobrodská tabule (VIB-3E) na juhu a západe. Tabuľa susedí s celkami Dolnooharská tabule na severozápade, Jizerská tabule a Jičínská pahorkatina na severe, Východolabská tabule na východe, Železné hory a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.[1]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
upraviť- Dílce (366 m), Českobrodská tabule
- U Písku (341 m), Čáslavská kotlina
- Vinný vrch (311 m), Českobrodská tabule
- Bambousek (306 m), Čáslavská kotlina
- Oškobrh (285 m), Nymburská kotlina
- Ostrá hůrka (278 m), Mrlinská tabule
- Báň (272 m), Mrlinská tabule
- Chotuc (254 m), Mrlinská tabule
- Dřínov (247 m), Mělnická kotlina
- Přerovská hůra (237 m), Nymburská kotlina
- Cecemín (238 m), Mělnická kotlina
- Břístevská hůra (233 m), Českobrodská tabule
- Semická hůra (231 m), Nymburská kotlina
Najvyšším bodom celku je vrstevnica (400 m) v Českobrodskej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[2]
Fotogaléria
upraviť-
Most cez Labe v Nymburku -
Mělnická kotlina okolo Brandýsa -
Přerovská a Semická hůra -
Oškobrh od Opolian -
Vrch Chotuc -
Mrlina pr Budiměřiciach
.jpg)
Referencie
upraviť- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Středolabská tabule
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Středolabská tabule na českej Wikipédii.