Středolabská tabule
Středolabská tabule je český geomorfologický celok nachádzajúci sa v južnej časti oblasti Stredočeskej tabule. Zaberá časti krajov Stredočeského, Úsťanského, Pardubického, Královéhradeckého, Vysočiny a Prahy.
| Středolabská tabule | |
| geomorfologický celok | |
 Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středočeská tabule |
| Susedné jednotky |
Dolnooharská tabule Jizerská tabule Jičínská pahorkatina Východolabská tabule Železné hory Hornosázavská pahorkatina Benešovská pahorkatina Pražská plošina |
| Podradené jednotky |
Nymburská kotlina Čáslavská kotlina Mělnická kotlina Mrlinská tabule Českobrodská tabule |
| Najvyšší bod | vrstevnica |
| - výška | 400 m n. m. |
| Dĺžka | 105 km |
| Rozloha | 2 208 km² (220 800 ha) |
| Geologické zloženie | kryštalinikum,sedimenty |
 Středolabská tabule na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°08′00″S 14°52′00″V / 50,1333333°S 14,8666667°V | |
Poloha a sídla upraviť
Územie celku sa rozkladá zhruba medzi mestami Mělník a Kralupy nad Vltavou na severozápade, Lysá nad Labem na severe, Kopidlno na severovýchode, Chlumec nad Cidlinou na východe, Kutná Hora a Golčův Jeníkov na juhovýchode, Kostelec nad Černými lesy na juhu a Praha na juhozápade. Úplne vnútri sa z väčších miest nachádzajú Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav, Čelákovice, Český Brod, Nymburk, Poděbrady, Kolín, Čáslav a Milovice.
Charakteristika územia upraviť
Územie má ráz plochej pahorkatiny, tvorenej horninami vrchnej kriedy a miestami ich odkrytého kryštalinického, proterozoického a permského podložia. Predstavuje erózne až štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf plošinného, kotlinného a plocho pahorkatinového rázu so zarovnanými povrchmi, uzlami, riečnymi terasami, údolnými nivami a tvarmi na sprašiach a viatych pieskoch. Rozkladá sa v širokom pruhu pri strednom toku Labe, dolnom toku Vltavy a pri ďalších labských prítokoch (napr. Výrovka, Doubrava, Mrlina, Cidlina).[1]
Geomorfologické členenie upraviť
Celok Středolabská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3) sa geomorfologicky člení na päť podcelkov: Nymburská kotlina (VIB-3A) v centre a na východe, Čáslavská kotlina (VIB-3B) na juhovýchode, Mělnická kotlina (VIB-3C) na severozápade, Mrlinská tabule (VIB-3D) na severovýchode a Českobrodská tabule (VIB-3E) na juhu a západe. Tabuľa susedí s celkami Dolnooharská tabule na severozápade, Jizerská tabule a Jičínská pahorkatina na severe, Východolabská tabule na východe, Železné hory a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.[1]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy upraviť
- Dílce (366 m), Českobrodská tabule
- U Písku (341 m), Čáslavská kotlina
- Vinný vrch (311 m), Českobrodská tabule
- Bambousek (306 m), Čáslavská kotlina
- Oškobrh (285 m), Nymburská kotlina
- Ostrá hůrka (278 m), Mrlinská tabule
- Báň (272 m), Mrlinská tabule
- Chotuc (254 m), Mrlinská tabule
- Dřínov (247 m), Mělnická kotlina
- Přerovská hůra (237 m), Nymburská kotlina
- Cecemín (238 m), Mělnická kotlina
- Břístevská hůra (233 m), Českobrodská tabule
- Semická hůra (231 m), Nymburská kotlina
Najvyšším bodom celku je vrstevnica (400 m) v Českobrodskej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[2]
Fotogaléria upraviť
-
Most cez Labe v Nymburku -
Mělnická kotlina okolo Brandýsa -
Přerovská a Semická hůra -
Oškobrh od Opolian -
Vrch Chotuc -
Mrlina pr Budiměřiciach
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Středolabská tabule
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Středolabská tabule na českej Wikipédii.