Evanjelium (spisy)

	Kresťanstvo
	Hlavné znaky
	Viera v jedného Boha v troch osobách; Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
	Hlavné osobnosti
	Ježiš Kristus; Panna Mária; Dvanásti apoštoli; Svätí; Zoznam osobností kresťanstva
	Hlavné náboženské obrady
	Omša/Liturgia • Sviatosti
	Knihy
	Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
	História a kultúra
	Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie
	Hlavné sviatky
	Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …
	z • d • u

Evanjelium, slovo pochádza z gréčtiny εὐαγγέλιον euangelion, dobrá správa, pôvodne zložený z εὐ- eu- „dobrý“ a angellein „zvestovat“, ktorý súvisí so substantivom ἄγγελος angelos — „posol“ ^[1]. Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text pojednávajúci o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Texty vznikali desiatky rokov po Ježišovej smrti. Štyri evanjelia zahrnuté do Nového zákona sa nazývajú kanonické, ostatné sa označujú ako apokryfné.

Autorstvo

Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.^[2]

Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá nachádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelií^[3].

Zoznam evanjelií

II

Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia n.l.) považovali za skutočné evanjelia len štyri^[4]:

Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskymi dekrétmi, často až pod trestom smrti^[5]. Ďalšie zachované evanjeliá, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti:

Evanjelium podľa Tomáša – Zbierka Ježišových výrokov
Evanjelium podľa Petra – Používané doketickými kresťanmi
Evanjelium podľa Filipa – Používané Valentiniánskymi kresťanmi
Evanjelium podľa Márie
Tomášovo evanjelium o detstve – opisuje Ježišovu mladosť
Detské evanjelium podľa Jakuba
Evanjelium pravdy – Pravdepodobne používané Valentiniánskymi kresťanmi
Múdrosti Ježiša Krista – Dialóg učeníkov s Ježišom
Dialóg so Spasiteľom – Dialóg učeníkov s Ježišom
Egertonské evanjelium

Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópií alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:

Evanjelium podľa Judáša
Evanjelium podľa Matiáša – zachované len v citáciách Klementa z Alexandrie
Tajné evanjelium podľa Marka – Spomínané v nedávno objavenom liste Klementa z Alexandrie (autenticita tohoto listu je však spochybňovaná)
Evanjelium Nazorejcov
Evanjelium Egypťanov
Evanjelium Hebrejcov
Evanjelium Ebionitov
Oxyrhynchus 840 – Fragmenty neznámeho evanjelia
Evanjelium Spasiteľa

Na základe toho, že niektoré evanjeliá sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelií existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanských evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.

Harmonizácia evanjelií

Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.

Diatessaron
Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
Justín Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu

Referencie

↑ HARPER, Douglas. Online Etymology Dictionary [online. [Cit. 2018-12-13].]
↑ Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
↑ Napríklad projekt Jesus Seminar Archivované 2013-01-29 na Wayback Machine
↑ Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
↑ Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1] Archivované 2008-12-25 na Wayback Machine

Ďalšia literatúra

HERIBAN, Jozef. Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Trnava; Rím : Spolok svätého Vojtecha; Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1997. 477 s. ISBN 80-7162-191-9. S. 338 – 342.
POKORNÝ, Petr; HECKEL, Ulrich. Úvod do Nového zákona : přehled literatury a teologie. Preklad Pavel Moskala, Lucie Kopecká. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2013. 840 s. (Teologie.) ISBN 978-80-7429-186-9. S. 348 – 393.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Evanjelium (spisy)

Externé odkazy

Evanjeliá – Prehľadné paralelné porovnanie evanjelií
Early Christian Writings – Stránka so zozbieranými zachovanými textami raných kresťanov (angl.)

[1] HARPER, Douglas. Online Etymology Dictionary [online. [Cit. 2018-12-13].]

[2] Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998

[3] Napríklad projekt Jesus Seminar Archivované 2013-01-29 na Wayback Machine

[4] Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9

[5] Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1] Archivované 2008-12-25 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]