Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
(Presmerované z FF UPJŠ)

Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (skratka FF UPJŠ)[pozn 3] je jednou z piatich fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poskytuje vysokoškolské vzdelanie v skupine študijných odborov (vysokoškolského vzdelávania SR) výchova a vzdelávanie, humanitné vedy a umeniesociálne, ekonomické a právne vedy.[4]

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Budova Platon
Základné informácie
Miestny názovFilozofická fakulta
Anglický názovPavol Jozef Šafárik University in Košice, Faculty of Arts
PolohaSlovensko Košice, Slovensko
SkratkaFF UPJŠ
Typverejná
Zameraniespoločenské vedy, humanitné vedy[pozn 1]
Rok založenia1. január 2007[pozn 2]
Vedenie
Dekanprof. Mgr. Renáta Panocová, PhD.[1]
Prodekandoc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD.
Prodekanprof. PhDr. Marián Andričík, PhD.
ProdekanMgr. Jozef Benka, PhD. et PhD.
TajomníkRNDr. Dagmar Hvozdovičová
Štatistické údaje
Počet katedier11
Počet zamestnancov160[2]
Počet študentov1 239[2]
Ďalšie informácie
Fakultná farba     žltá
Fakultný časopisUniverzál[3]
Kontaktné údaje
Súradnice48°43′10″S 21°15′04″V / 48,719329°S 21,251217°V / 48.719329; 21.251217Súradnice: 48°43′10″S 21°15′04″V / 48,719329°S 21,251217°V / 48.719329; 21.251217
AdresaŠrobárova 2
040 59 Košice
Telefón+421 55 234 71 42
IČO00397768
E-mailffupjs@upjs.sk
Webupjs.sk/filozoficka-fakulta

Fakulta je členená na dekanát, 11 katedier, Centrum jazykovej prípravy a Tlmočnícky ústav, na ktorých v roku 2019 pôsobilo 160 zamestnancov.[2]

História

upraviť

Filozofická fakulta UPJŠ so sídlom v Prešove bola založená vládnym predpisom č. 58/1959 a spolu s Lekárskou fakultou tvorila súčasť novovzniknutej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri svojom vzniku bola fakulta orientovaná predovšetkým na prípravu učiteľov pre stredné školy. V akademickom roku 1959/1960 sa na fakulte otvorili štyri študijné odbory: slovenčina, ruština, ukrajinčina a dejepis. Výučbu zabezpečovalo spočiatku 6 katedier, v akademickom roku 1977/1978 už 13 kateedier. Pri jednotlivých katedrách boli vytvorené výskumné kabinety, fonetické a jazykové laboratóriá, dialektologické pracoviská. V roku 1959/1960 študovalo na fakulte 132 študentov denného a 71 študentov externého štúdia. Pre porovnanie – v roku 1982/1983 to už bolo 721 denných a 351 externých študentov.[5]

V prvom roku existencie zabezpečovalo výučbu 33 učiteľov, z toho 5 docentov. V roku 1983/1984 počet pedagógov vzrástol na 135, z toho 8 profesorov, 24 docentov a 101 odborných asistentov. Od roku 1970 pracujú na fakulte aj zahraničný lektori. Fakulta postupne otvárala nové študijné programy.[6]

Vedecký výskum v prvých rokoch existencie fakulty vychádzal predovšetkým z priamych pedagogických potrieb – prípravy kvalifikačných prác učiteľov. Ťažiskom vedeckej práce v prvých rokoch bola oblasť dejín pedagogiky, teórie výchovy, komeniologická problematika, slovanské jazyky a literatúra a dialektologický a historický výskum slovenčiny. Postupne sa vykryštalizovali tri výskumné okruhy: pedagogicko-prsychologický okruh, okruh jazykovedy, literárnej vedu a histórie a okruh filozofie a sociológie.[6]

Filozofická fakulta bola súčasťou Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach do 1. januára 1997. Od rozdelenia univerzity na dva samostatné právne subjekty (Univerzitu P. J. Šafárika a Prešovskú univerzitu) sa Filozofická fakulta stala súčasťou Prešovskej univerzity.[6]

Ústav filologických a sociálnych vied UPJŠ

upraviť

Vzniku Filozofickej fakulty na UPJŠ predchádzalo zriadenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ ako výskumného a pedagogického pracoviska s celouniverzitnou pôsobnosťou. Stalo sa tak 1. júna 2005 rozhodnutím rektora UPJŠ č. 13/2005. Organizačnú štruktúru ústavu tvorilo najprv päť katedier a od 1. septembra 2006 sa ich počet rozrástol na osem:

  • Katedra anglistiky a amerikanistiky,
  • Katedra neslovanských jazykov,
  • Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie,
  • Katedra psychológie,
  • Katedra ekonomiky a riadenia ľudských zdrojov,
  • Katedra filozofie a dejín filozofie,
  • Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia,
  • Katedra pedagogiky.

K 1. septembru 2006 bolo akreditovaných 38 študijných programov, z toho 19 bakalárskych študijných programov, 17 magisterských študijných programov a 2 doktorandské študijné programy. V tom istom roku boli na akreditáciu postúpené tri študijné programy: britské a americké štúdiá (doktorandský stupeň), anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku (bakalársky stupeň) a nemecký jazyk a literatúra – slovenský jazyk a literatúra (bakalársky stupeň).

Ústav filologických a sociálnych vied UPJŠ spolupracoval s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ na realizácii jej študijných programov medziodborového štúdia prírodovedných predmetov, psychológie a filozofie. V akademickom roku 2006/2007 bolo na štúdium zapísaných 511 študentov bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania. Na konci roka mal ústav 4 interných a 7 externých študentov na doktorandskom stupni vysokoškolského vzdelávania. Ústav disponoval v závere roka 2006 vedecko-výskumným potenciálom pozostávajúcim z 8 profesorov, 4 mimoriadnych profesorov, 8 docentov, 25 odborných asistentov, 7 asistentov, 2 lektorov, 11 vedeckovýskumných pracovníkov a 10 doktorandov.

Vznik fakulty

upraviť

Vedenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ spolu s vedúcimi katedier od marca do augusta 2006 spracovalo všetky materiály potrebné na akreditáciu novej fakulty. V septembri 2006 sa k predkladanému materiálu vyjadrilo kolégium rektora, ktoré s pripomienkami schválilo predložený návrh. Po jeho celkovej úprave rektor UPJŠ pripravený materiál predložil Akreditačnej komisii SR, ktorá sa pozitívne vyjadrila k vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ. Po schválení akademickým senátom, kreoval rektor UPJŠ Prof. h. c. prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc., svojou zriaďovacou listinou[pozn 4] zriadenie Filozofickej fakulty k 1. januáru 2007. Súčasne poveril prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc. výkonom funkcie dekana novozriadenej fakulty. Po desiatich rokoch od rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa tak v zostave fakúlt UPJŠ znovu objavila Filozofická fakulta. V prvom roku novovzniknutej fakulty nastúpilo na štúdium 442 študentov.[6]

Súčasný stav

upraviť

V súčasnosti fakulta poskytuje vysokoškolské vzdelanie vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia. Je rozdelená na 11 katedier. V akademickom roku 2018/2019 študovalo na FF UPJŠ 1 239 študentov, z toho 1 147 v dennej a 92 v externej forme štúdia.[2]

Pracoviská a budovy

upraviť

Fakultné pracoviská tvorí dekanát, 11 katedier, Centrum jazykovej prípravy a Tlmočnícky ústav:[7]

  • Katedra anglistiky a amerikanistiky
  • Katedra filozofie
  • Katedra germanistiky
  • Katedra histórie
  • Katedra klasickej filológie
  • Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia
  • Katedra pedagogiky
  • Katedra politológie
  • Katedra psychológie
  • Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie
  • Katedra sociálnej práce

Fakulta pôsobí v týchto budovách:[8]

  • Šrobárova 2 (dekanát)
  • Moyzesova 9 (budova Aristoteles, budova Platón, budova Sokrates, Filozofická knižnica, Univerzitná knižnica UPJŠ – budova Gutenberg)

Poznámky

upraviť
  1. Podľa sústavy odborov vedy a techniky obsiahnutej v smernici Ministerstva školstva SR č. 27/2006-R z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky platnej od 1. januára 2007, pri spoločenských vedách okrem ekonomických vied a obchodu (050200), sociálnej a ekonomickej geografie (050700), ktorú zabezpečuje Prírodovedecká fakulta UPJŠ, a právnych vied (050500), na ktoré sa zameriava Právnická fakulta UPJŠ.
  2. 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Zriaďovacia listina Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, schválená akademickým senátom univerzity 14. decembra 2006. Priamym predchodcom fakulty bol Ústav filologických a sociálnych vied UPJŠ zriadený 1. júna 2005 rozhodnutím rektora UPJŠ č. 13/2005. Svoju históriu fakulta odvodzuje od Košickej univerzity (Universitas Cassoviensis) založenej 12. februára 1657, ktorej súčasťou bola aj Filozofická fakulta, ktorá fungovala do roku 1850, kedy bola škola (vtedy už Košická kráľovská akadémia) pretvorená na Právnickú akadémiu. Ďalej pozri kapitolu História
  3. Oficiálny názov podľa čl. 1 ods. 1 Štatútu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z 15. marca 2011 znie Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, pričom pre vnútornú potrebu možno používať skratku FF UPJŠ. Anglický názov je Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Faculty of Arts.
  4. Dňa 9. júna 2006 dokument s názvom Aktualizácia dlhodobého zámeru Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na roky 20042010. V tomto dokumente sa už jednoznačne prezentoval postoj vedenia univerzity zriadiť na UPJŠ Filozofickú fakultu.

Referencie

upraviť
  1. FF UPJŠ. Vedenie fakulty [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2020-12-01, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  2. a b c d SOVÁK, Pavol, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019, 04 2020, s. 116. Dostupné online [cit. 2021-01-26].
  3. FF UPJŠ. Univerzál [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2020-12-09, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  4. Čl. 2 ods. 1 Štatútu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Archivované 2015-10-02 na Wayback Machine z 15. marca 2011
  5. Gbúr, Ján; Sabolová, Adriana; Džuganová, Daniela; Babicová, Zuzana: Cesta poznania, Košice: Univerzita P. J. Šafárika, 2009, ISBN 978-80-7097-765-1
  6. a b c d FF UPJŠ. Dejiny fakulty [online]. Košice: upjs.sk, rev. 2020-03-08, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  7. FF UPJŠ. Katedry [online]. Košice: upjs.sk, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  8. Lišková, Renáta (2013), Plán budov Filozofickej fakulty v areáli UPJŠ, Košice: UPJŠ (vyd. 2013-10-18), https://www.upjs.sk/public/media/7347/plan-budov-ff-moyzesova-9-2016.jpg, dost. 2021-01-27 

Externé odkazy

upraviť