Fruktóza-1,6-bisfosfát
Fruktóza-1,6-bisfosfát (F1,6BP, FBP, F1,6P) je derivát fruktózy fosforylovaný na uhlíkových atómoch C1 a C6, takže patrí medzi fruktózafosfáty. Jej β-D-forma je bežná v bunkách.[1] Po vstúpení glukózy do bunky sa väčšina glukózy premieňa na FBP.[2][3]
| Fruktóza-1,6-bisfosfát | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C6H14O12P2 |
| Synonymá | F1,6BP, FBP, F1,6P |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 340,116 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 488-69-7 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Metabolizmus upraviť
Syntéza upraviť
FBP je dôležitým medziproduktom glykolýzy, jednej z hlavných metabolických dráh, a vzniká fosforyláciou fruktóza-6-fosfátu pôsobením fosfofruktokinázy. Táto reakcia je na rozdiel od väčšiny ostatných reakcií glykolýzy ireverzibilná, takže prebieha prakticky len jedným smerom, dokonca je regulácia glykolýzy riadená hlavne reakciou fosfofruktokinázy.[4][5]
| fruktóza-6-fosfát | fosfofruktokináza | fruktóza-1,6-bisfosfát | |
|
| ||
| ATP | ADP | ||
| |||
| Pi | H2O | ||
| fruktóza-1,6-bisfosfatáza | |||
Fosfofruktokináza je alostericky aktivovaná pomocou fruktóza-2,6-bisfosfátom, AMP a ADP a alostericky inhibovaná pomocou ATP, citrátu[5] a fosfoenolpyruvátu.[4] V prípade aktivátorov je však lepšie hovoriť o „deinhibítoroch pôsobenia ATP“, pretože tieto látky obracajú pôsobenie koncentrácie ATP.[4] Alosterická regulácia fosfofruktokinázy a reakcie, ktorú katalyzuje, je nutná hlavne v svaloch, kde je často zdrojom energie glukóza-6-fosfát získaná z glykogenolýzy, pretože tam nie je možné regulovať rozklad glukózy pomocou regulácie hexokinázy.[4]
Rozklad upraviť
FBP sa potom štiepi na dve zlúčeniny pôsobením aldolázy: glyceraldehyd-3-fosfát (G3P alebo GAP) a dihydroxyacetónfosfát (DHAP).[5] Toto štiepenie je takisto dôvod, prečo musí počas glykolýzy byť glukóza premenená na fruktózu: glukóza nemá vhodne umiestnenú karbonylovú skupinu, takže jej štiepenie by viedlo k dvom uhlíkatým zlúčeninám s rôznymi dĺžkami uhlíkovej kostry.[4]
| fruktóza-1,6-bisfosfát | aldoláza | glyceraldehyd-3-fosfát | dihydroxyacetónfosfát | ||
|
|
|
+ | 
| ||
| |||||
| aldoláza | |||||
FBP je alosterický aktivátor pyruvátkinázy.[6]
Izoméria upraviť
FBP má len jeden izomér, ktorý je biologicky aktívny, a to β-D-formu. Existuje však mnoho ďalších izomérov, podobne ako u fruktózy.
Chelácia železa upraviť
Bolo ukázané, že FBP je schopná viazať a izolovať ióny Fe2+, teda železo v rozpustnej podobe, ktoré sa môžu oxidovať na nerozpustné Fe3+, ktoré môžu tvoriť reaktívne formy kyslíka prostredníctvom Fentonovej reakcie. Schopnosť FBP viazať Fe2+ umožňuje predísť týmto presunom elektronov a teda pôsobiť ako antioxidant. Niektoré neurodegeneratívne poruchy, napríklad Alzheimerova a Parkinsonova choroba, súvisia s vysokým obsahom kovov a železa, i keď nie je jasné, či u týchto porúch hrá Fentonova reakcia významnú úlohu alebo či môže FBP zastaviť degeneráciu.[7]
Referencie upraviť
- ↑ Glycolysis, tumor metabolism, cancer growth and dissemination. A new pH-based etiopathogenic perspective and therapeutic approach to an old cancer question. Oncoscience, 18 December 2014, s. 777–802. DOI: 10.18632/oncoscience.109. PMID 25621294.
- ↑ BERG, Jeremy M.; Tymoczko, Stryer. Biochemistry. 5th. vyd. New York : W.H. Freeman and Company, 2002. Dostupné online. ISBN 0-7167-3051-0.
- ↑ Nelson, D. L.; Cox, M. M. "Lehninger, Principles of Biochemistry" 3rd Ed. Worth Publishing: New York, 2000. ISBN 1-57259-153-6.
- ↑ a b c d e VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 593-637.
- ↑ a b c ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 149-154.
- ↑ Distinguishing the Interactions in the Fructose 1,6-Bisphosphate Binding Site of Human Liver Pyruvate Kinase That Contribute to Allostery. Biochemistry, 2015, s. 1516–1524. DOI: 10.1021/bi501426w. PMID 25629396.
- ↑ BAJIC, Aleksandar; Zakrzewska J; Godjevac D. Relevance of the ability of fructose 1,6-bis(phosphate) to sequester ferrous but not ferric ions. Carbohydrate Research, 2011, s. 416–420. DOI: 10.1016/j.carres.2010.12.008. PMID 21232735.
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fructose 1,6-bisphosphate na anglickej Wikipédii.