Wikipédia

Hongkong

(Presmerované z Hong Kong)
O rovnomennom ostrove pozri Hongkong (ostrov).

Hongkong, dlhý tvar Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong (o názvoch pozri nižšie), je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny. Do roku 1997 nebol Hongkong súčasťou Číny, ale bol kolóniou Spojeného kráľovstva.

Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong
Vlajka Hongkongu Štátny znak Hongkongu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Pochod dobrovoľníkov
Miestny názov  
 • dlhý 中華人民共和國香港特別行政區
 • krátky 香港
Hlavné mesto Victoria
22°18′ s.š. 114°10′ v.d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky čínština, angličtina


Štátne zriadenie
Vedúci správy 		osobitná administratívna oblasť
John Lee
Vznik prechod pod čínsku správu 1. júl 1997
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
1104 km² (179.)  
50,5 km² (4,58 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2014)
 • hustota (2014) 		 
7 234 800 (100.)
7 234 800
6 544/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2014
292,677 miliárd USD $ (38.)
55 167 $ (9.)
Index ľudského rozvoja (2013) 0,891 (15.) – veľmi vysoký
Mena hongkonský dolár (HKD)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+8)
letný čas sa nepoužíva (UTC)
Medzinárodná poznávacia značka HK
Internetová doména .hk
Smerové telefónne číslo +852

Súradnice: 22°16′42″S 114°09′31″V / 22,278333333333°S 114,15861111111°V / 22.278333333333; 114.15861111111

Hongkong má rozlohu len 1 095 km2 a má vyše 7 miliónov obyvateľov. Čínski obyvatelia Hongkongu hovoria varietou (dialektom) čínštiny označovanou ako kantončina. Úradnými jazykmi je čínština (konkrétna varieta čínštiny nie je predpísaná) a angličtina. Na rozdiel od zvyšku ČĽR, kde sa používa zjednodušené čínske písmo, sa v Hongkongu oficiálne uprednostňuje tradičné čínske písmo.

Názvy

upraviť

Slovenské

upraviť

Slovenský krátky tvar:

  • V súčasnosti je jediný správny (t.j. jednak spisovný (kodifikovaný) a jednak predpísaný zo strany ÚGKK SR) slovenský krátky tvar názvu: Hongkong. Príslušné prídavné meno je hongkonský (čiže bez koncového g; obyvateľské meno potom analogicky znie Hongkončan). Staršie (do konca 60. rokov 20. stor.) príslušné prídavné meno niekedy znelo aj hongkongský; v súčasnosti je tvar hongkongský nespisovný. Tvar Hongkong sa na Slovensku považuje za jediný správny zhruba od začiatku 70. rokov 20. storočia, ale vyskytoval sa v slovenčine aj dávno predtým. [1][2][3][4][5][6][7][8]
  • Starší oficiálny slovenský názov (do konca 60. rokov 20. stor.) bol občas aj Honkong (čiže bez prvého g). Príslušné prídavné meno bolo honkongský.[4][9]
  • Vyskytuje sa aj nespisovný tvar Hong Kong[10], a to dokonca aj v textoch oficiálnej povahy[11]. Tento názov zodpovedá súčasnému anglickému názvu (pozri nižšie).
  • Vyskytujú sa aj nespisovné tvary Hong-Kong a Hong-kong (prídavné meno: hong-kongský). Tieto sú dnes síce nespisovné, ale zhruba do 50. rokov 20. storočia sa v niektorých zdrojoch považovali za správne.[12][13][14][15]

Podľa Základného zákona Hongkongu (čl. 151) je krátky tvar (v slovenskej podobe) Hongkong, Čína.[3][16]

Slovenský dlhý tvar v súčasnosti znie Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong (vyskytuje sa aj v inom slovoslede: Osobitná administratívna oblasť Hongkong Čínskej ľudovej republiky[17]), podľa ISO-3166 Osobitná administratívna oblasť Číny Hongkong a skrátene Osobitná administratívna oblasť Hongkong, pričom ale ÚGKK SR, zdá sa, považuje dlhý tvar za zhodný s krátkym tvarom. [3][1][18]Treba ale poznamenať, že v mnohých textoch sa slovné spojenie "osobitná administratívna oblasť" nesprávne (teda v rozpore s normovaným názvom ÚGKK SR) uvádza v rôznych iných podobách, napr. "špeciálna administratívna oblasť" [19], "špeciálny administratívny región" [20], "osobitný administratívny región"[21] či "zvláštna správna oblasť" [22] - úplný zoznam pozri v článku osobitná administratívna oblasť.

Anglické

upraviť

Anglický krátky tvar znie Hong Kong, staršie aj Hong-Kong alebo Hongkong. [18][1][6][23][24][9][25]

Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar Hong Kong, China.[16]

Anglický dlhý tvar znie v súčasnosti: Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China (norma ISO-3166 uvádza tvar: Hong Kong Special Administrative Region of China) alebo skrátene Hong Kong Special Administrative Region (skratka HKSAR). [18][26][3]

Čínske

upraviť

Čínsky krátky tvar znie: v tradičnom aj zjednodušenom čínskom písme 香港 –  slovenský prepis: Siang-kang - pchin-jin: Xiānggǎng - yaleský prepis kantončiny: Hēung góng - kantonská výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [hööng kóng]. Doslovný význam tohto čínskeho názvu je „voňavý prístav“[27]:103.

Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar: tradičné čín. písmo: 中國香港 - zjednodušené čín. písmo: 中国香港 - slovenský prepis: Čung-kuo Siang-kang - pchin-jin: Zhōngguó Xiānggǎng.

Čínsky dlhý tvar znie:

  • tradičné čín. písmo: 中華人民共和國香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 中华人民共和国香港特别行政区 - slovenský prepis: Čung-chua žen-min kung-che-kuo Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü - pchin-jin: Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Jūng'wàh Yàhnmàhn Guhng'wòhgwok Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui,
  • alebo skrátene: tradičné čín. písmo: 香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 香港特别行政区 - slovenský prepis: Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü - pchin-jin: Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui.

Časti

upraviť
 
Panoráma ostrova Hong Kong

Hongkong sa delí na tri časti (tu zoradené pri pohľade z juhu na sever):

  • ostrov Hongkong
  • polostrov Kowloon (Ťiou-lung) v užšom zmysle (= územie Kowloon; t.j. časť pevniny priľahlá ostrovu Hongkong)
  • Nové teritóriá (t.j. celá pevnina severne od polostrova Kowloon v užšom zmysle + asi 235 ostrovov, z ktorých najväčšie sú Lantau a Lamma)

Polostrov Kowloon (Ťiou-lung) v širšom zmysle je celá Osobitná administratívna oblasť ČĽR Hongkong okrem ostrovov, čiže pevninská časť Nových teritórií + polostrov Kowloon v užšom zmysle.[28][29][30]

Dejiny

upraviť

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5 000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie Chan (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie Tchang (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie Jüan (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek.

Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca Fernaa Piresa de Andrade z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorí výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu ópia, ktoré viedlo k prvej ópiovej vojne a po nasledovnom obsadení hongkonského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, presadenej po prvej ópiovej vojne, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.

 
Vlajka Hongkongu (1959 – 1997)

Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa podnikov. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 50. rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil pre Hongkong doktrínu Jedna krajina, dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom z 19. decembra 1984, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stala osobitná administratívna oblasť (angl. Special Administrative Region (SAR)) Číny.[31]

V roku 1997 zasiahla Hongkong Ázijská finančná kríza, ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia SARS roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí.[32] Život pod čínskou správou sprevádzalo množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, Tung Chee-hwa.

Dlhodobé spory o interpretáciu Basic Law, hongkonskej miniústavy, vyústili v septembri 2014 v protesty známe ako Dáždnikové hnutie. Na 79 dní trvajúcom proteste v podobe obsadenia hlavných dopravných tepien v centre mesta sa zúčastnilo približne 50 000 ľudí, získal celosvetovú pozornosť a priamo či nepriamo sa dotkol takmer každého obyvateľa mesta.[33]

V októbri 2018 boli v Hongkongu otvorené dva veľké infraštruktúrne projekty, ktoré spájajú mesto s Čínou: vysokorýchlostná železnica a most do Macaa a Ču-chaju, ktorý je zároveň najdlhším mostom cez more na svete. V roku 2019 vypukli rozsiahle, niekoľko mesiacov trvajúce protivládne protesty, ktoré paralyzovali mesto. Tie utíchli po vypuknutí pandémie covidu-19 a prijatí kontroverzného zákona o národnej bezpečnosti v júni 2020.[34]

Ekonomika

upraviť

Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na export. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. mladým tigrom Ázie, ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.[35]

Kultúra

upraviť
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Múzeá

upraviť

Múzeum kultúrneho dedičstva

upraviť
 
Hong Kong Heritage Museum

Budova múzea leží blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné zahŕňa všetky výstavy a stojí 10 hongkonských dolárov (2013) s výnimkou stredy, kedy je vstup bez poplatkov. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu Leisure and Cultural Services Department spadajúceho pod hongkonskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou Reich+Petch. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkonských severných oblastí New Territories Heritage Hall, galéria pre deti Children's Discovery Gallery na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantonskej opery Cantonese Opera Heritage Hall, výstava čínskych umeleckých diel T. T. Tsui Gallery of Chinese Art, ktorá vystavuje medzi inými aj artefakty z múzea Tsui Museum of Art a výstavná sieň Chao Shao-an Gallery.

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. V jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tematizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.

V roku 2013 bola na najvyššom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá predstavovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení Bruce Leeho. Vo vstupnej hale na schodoch stála jeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda – buď tichý ako zrkadlo".
Na druhom poschodí prebiehala expozícia predstavujúca život a pôsobenie slávneho hongkonského módneho dizajnéra dámskej módy Eddieho Laua. Tento miestny rodák začiatkom 1970 rokov študoval módne dizajnérstvo v Londýne, kde uskutočnil svoju prvú módnu prehliadku. Essie Lou je nielen dizajnérom spojeným s Hongkongom, ale aj zakladateľom myšlienky zakomponovania dizajnu do regionálnej hudby a miestneho sveta šoubiznisu. Eddie Lau pre múzeum sprístupnil svoje archívy módnych návrhov, fotografií a kostýmov z módnych prehliadok. Tieto obsahujú jeho návrhy svetoznámych kolekcií, uniformy pre Cathay Pacific Airways a Dragonair a taktiež haute couture, teda šitie na mieru pre svetové celebrity ako Pak Suet-sin, Michelle Yeoh, Liza Wang and Eunice Lam.
Na prízemí múzea sa v roku 2013 nachádzala expozícia venujúca sa svetoznámej kantónskej opere. Steny lemovali pestrofarebné rekvizity a kostýmy. Od vchodu bola výstava zoradená podľa časovej postupnosti od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadľuje v náročnosti kostýmov.

Hong Kong Museum of Art

upraviť
 
Hong Kong Museum of Art

Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti významnej hongkonskej turistickej atrakcie, podľa hollywoodskeho vzoru založenej promenády so zapracovanými zlatými hviezdami prominentov Avenue of Stars, je múzeum Hong Kong Museum of Art dobre dostupné. Vstupné 10 hongkonských dolárov (cca 1 euro) zahŕňa všetky výstavy umiestnené na piatich poschodiach. V súčasnosti (2013) múzeum ponúka, okrem piatich stálych výstav, rozsiahlu expozíciu zbierky 4 000 kusov prevažne juhočínskych starožitností zo všetkých umeleckých epoch, prehľadne usporiadanú od raného obdobia až po obdobie moderny. Do zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od neolitu až po exponáty 20. storočia. Medzi vystavenými objektmi sú ďalej práce dekoratívneho charakteru, bronzové predmety, predmety z jadeitu, lakované, emailové a sklené predmety, drevorezby a umelecké spracovanie bambusu, slonoviny, rohu nosorožca, ako aj textil, kostýmy a nábytok. Každý z vystavených predmetov sa počas celých storočí dobre zachoval, väčšinou kvôli tomu, že bol zakrytý zeminou.

Zbierka múzea sa zväčša skladá z veľkorysých darov obyvateľstva a niekoľkých pozostalostí zberateľov, ktoré boli múzeu za posledných 30 rokoch odkázané. Medzi najkrajšie a najcennejšie vystavené predmety patrí reliéfová rezba šálky z jedného kusu rohu nosorožca z obdobia dynastie Čching (17. až 20. storočie) v svetlo- a tmavohnedých farebných odtieňoch, znázorňujúca deviatich dospelých šupinatých drakov, chytajúcich horiace perly uprostred oblakov a brál, ktorí obopínajú šálku v kruhu, šplhajúc sa hore cez okraj šálky, čím zároveň tvoria jej ucho. Títo draci, ktorí sa na podobných rezbách šálok z rohov používali výnimočne zriedkavo, majú štyri pazúry, čo indikuje, že túto šálku používal cisár a pripisovali sa jej afrodiziakálne a liečivé vlastnosti.

Ďalším zaujímavým exponátom je váza s ornamentmi žltej farby podobná mešcu. Na jej hrdle je vyformovaná hodvábna stuha. Biele sklené telo vázy je pomaľované a vyzdobené nápadnými emailovými kresbami, ktoré imitujú textúru hodvábu a súkna. Na jej spodku je ďalej imitovaný brokát s jemnými vzormi typických čínskych rastlín a kvetov ako pivoniek, ibišteku, kvietkov marhúľ a granátových jabĺk, všetko namaľované dohromady. Medzi vetvami a kvetmi nájdeme motívy drakov, ktoré harmonizujú s okolitým florálnym vzorom. Táto váza predstavuje výnimočné dielo sklenárstva, ktoré sa v Číne začalo rozširovať v 17. storočí.

Na rozdiel od západných krajín, ktorých umelecké dejiny sú popretkávané mnohými zmenami štýlov a foriem, je čínske umenie význačné svojou prekvapivou kontinuitou. V umení dynastie Ming (14. až 17. storočie) sa dá stále rozpoznať charakteristická predloha dynastie Tchang (7. až 10. storočie). Maľované obrazy z obdobia dynastie Čching (17. až 20. storočie) sú kompozíciou podobné tým z dynastie Sung (10. až 13. storočie). Jedným z dôvodov pre tento fakt je všeobecne rozšírený rešpekt pred tradíciou v čínskej kultúre. Tematicky sa tieto diela často zaoberajú postulátom života v harmónii s prírodou a aj technika maľby prezrádza vplyvy taoistickej jing-jang náuky. Popritom neustále a opakovane nachádzame v čínskych dielach postavy taoistickej mytológie. Vplyv budhizmu je v čínskom umení o niečo miernejší. Od 16. storočia vstúpili do čínskych umení, hlavne prostredníctvom činnosti európskych misionárov, aj západné vplyvy. Nositeľmi čínskeho umenia boli, najmä z finančných dôvodov, cisársky dvor a skupiny ľudí blízke cisárskemu dvoru alebo kruhy vzdelancov. Okrem toho tvorili, predovšetkým v literatúre a maliarstve aj vzdelanci či bývalí úradníci, ktorí sa z protestu voči vládnucim politickým pomerom utiahli do ústrania. V zbierke starožitností majú zastúpenie jednotlivé umelecké obdobia a vystavené exponáty predstavujú charakteristické znaky každého z nich. Opis týchto charakteristík je prístupný v čínskom a anglickom popise, a tiež cez zvukového sprievodcu.

Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, kaligrafie a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorí mali každý osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (*1747 – †1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť vytvárať formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (*1642 – †1707) a Ni Zana (*1301 – †1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung.

Menšími vystavenými zbierkami v múzeu Hong Kong Museum of Modern Art sú zbierka hongkonského umenia, K. S. Lo-ova zbierka čajového tovaru a pečatí, historické obrazy a Xubaizhai-ova zbierka čínskeho výtvarného umenia a kaligrafie.

Slováci, ktorí tu pôsobili

upraviť
  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) – salezián, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov), od tamojšieho ministerstva školstva dostal čestný titul Qualified Teacher – Kvalifikovaný učiteľ.[36]

Pozri aj

upraviť

Prechody cez prístav Victoria

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c Názvy štátov - Čína
  2. ↑ Hongkong. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013 (detto: Pravidlá slovenského pravopisu 1991)
  3. ↑ a b c d Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien [online]. publications.europa.eu, [cit. 2020-06-02]. Dostupné online.
  4. ↑ a b DVONČ, J. Hongkong — hongkonský, Hongkončan. In: Slovenská reč č. 5, 1969, S. 315-316 [1] (Poznámka: V texte je preklep v anglickom názve: namiesto leaded má byť leased)
  5. ↑ Hongkong. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 146.
  6. ↑ a b Hongkong. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor, 1977, S. 182
  7. ↑ Hongkong. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (heslo je z roku 1974)
  8. ↑ Hongkong. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 140.
  9. ↑ a b Malý atlas sveta - 1. slovenské príručné vydanie. Praha, 1960, S. 94
  10. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-06-02]. Dostupné online. Archivované 2021-08-30 z originálu.
  11. ↑ TEICHMAN, Eric. Affairs of China (A Survey of the Recent History and Present Circumstances of the Republic of China). [s.l.] : Routledge, 2016. 318 s. ISBN 978-1-317-21706-0.
  12. ↑ Knižnice a informácie. [s.l.] : Matica Slovenská, 2000. 272 s. Dostupné online. S. 418.
  13. ↑ Victoria. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 303.
  14. ↑ Hong-kong. In: Masarykův slovník naučný3, S. 277
  15. ↑ Vyhláška ministra zahraničných vecí z 21. augusta 1957 č. 58/1957 Zb. o Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori dohodnutom 10. júna 1948 v Londýn.
  16. ↑ a b Basic Law Full Text - PDA - chapter (7) [online]. basiclaw.gov.hk, [cit. 2020-06-02]. Dostupné online.
  17. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-06-02]. Dostupné online. Archivované 2022-04-07 z originálu.
  18. ↑ a b c ISO-3166 (na Slovensku ako STN ISO-3166)
  19. ↑ Úradný vestník Európskej únie - C 270/55 - Žaloba podaná 30. mája 2016 – Sun Media/EUIPO – Meta4 Spain (METAPORN) - (Vec T-273/16) - (2016/C 270/62)
  20. ↑ [2]
  21. ↑ [3]
  22. ↑ https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/tran/pv/893/893476/893476sk.pdf
  23. ↑ Hong Kong. In: Encyclopaedia Britannica online [4]
  24. ↑ Hong-Kong in: Encyclopaedia Britannica 1911 [5]
  25. ↑ TEICHMAN, Eric. Affairs of China (A Survey of the Recent History and Present Circumstances of the Republic of China). [s.l.] : Routledge, 2016. 318 s. ISBN 978-1-317-21706-0. S. 198, 199.
  26. ↑ [6] Archivované 2020-08-02 na Wayback Machine Basic Law
  27. ↑ ZHANG CZIRÁKOVÁ, Daniela; BENICKÁ, Jana. Odporúčania pri prepise čínskych názvov, mien a iných reálií do slovenského jazyka. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava : Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s. ISBN 978-80-89607-70-9. S. 91 – 105.
  28. ↑ Hongkong. In: Encyclopaedia Beliana
  29. ↑ Hongkong. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  30. ↑ https://www.britannica.com/place/Kowloon-Peninsula
  31. ↑ LENHART, Erik. Realizácia politickej stratégie Teng Siao-phinga: Jedna krajina dva systémy [online]. Slovenská politologická revue, 3/2006, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. SARS je pre ázijské krajiny horší než finančná kríza. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2003-04-17. Dostupné online [cit. 2022-12-17].
  33. ↑ ŠEBEŇA, Martin. Ohliadnutie za hnutím Occupy Central [online]. ceias.eu, 2015-03-18, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online.
  34. ↑ TASR. Čína schválila kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-30. Dostupné online [cit. 2021-12-14]. ISSN 1336-197X.
  35. ↑ Ekonomická informácia o teritóriu Hongkong 2019 [online]. Ministerstvo zahraničných večí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online.
  36. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 5, s. 24 – 25. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hongkong
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hongkong&oldid=7960128“