Jakabovci
Jakabovci bola významná rodina košických architektov, staviteľov a podnikateľov.
Biografia členov rodiny upraviť
Péter Jakab upraviť
Narodil sa 1. septembra 1834 v Košiciach. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti stavebného podnikania a architektúry. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach tehelňu. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20-ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 bol jedným zo zakladajúcich členov slobodomurárskej lóže Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – podnikateľovi. Zomrel 20. apríla 1903. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich.[1]
Árpád Jakab upraviť
Narodil sa 4. marca 1861 v Košiciach ako prvorodený syn Pétera Jakaba. V 70. – 80. rokoch 19. storočia študoval na reálke v Košiciach, neskôr na technike vo Viedni. Od roku 1894 spolu s bratom Gejzom ostali verní rodinnej tradícii a založili si vlastný stavebný podnik. Po smrti otca viedli jeho stavebnú firmu. V roku 1908 odišiel do Budapešti. Dobová tlač konštatovala, že Košice prišli o šikovného architekta. Zomrel v septembri 1927 v Košiciach.[1]
Gejza Jakab upraviť
Narodil sa 13. decembra 1863 v Košiciach. Od roku 1894 spolu s bratom Árpádom realizovali v Košiciach množstvo budov – Vyššiu dievčenskú školu, školu pre pôrodné asistentky, múzeum, kasárne, banky, Jakabov palác. Od roku 1908 viedol stavebnú firmu v Košiciach. Zomrel 2. decembra 1915 v Košiciach.[1]
Vojtech Jakab upraviť
Narodil sa 17. októbra 1870 v Košiciach ako najmladší syn manželov Jakabovcov. Spomedzi súrodencov mal najväčšie podnikateľské schopnosti. Od roku 1898 viedol rodinnú tehelňu v Košiciach. Na poste riaditeľa tehelne zotrval i po zlúčení s Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou roku 1918. Zomrel roku 1952 v Košiciach vo veku 82 rokov.[1]
Členovia rodiny architektov a stavebných podnikateľov Jakabovcov sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne Rozália v Košiciach.[1]
Jakabovci a ich pôsobenie v stavebníctve upraviť
Pôsobenie rodiny architektov a staviteľov Jakabovcov od 70. rokov 19. storočia tvorilo neodmysliteľnú súčasť rozmáhajúceho sa stavebného podnikania v Košiciach. Péter Jakab, najstarší z rodu, položil základy rodinnej firmy. Okrem podnikania v oblasti stavebníctva aktívne pôsobil v mestskom zastupiteľstve, bol členom Živnostenského spoločenstva, presbyterstva evanjelickej cirkvi a slobodomurárskej lóže. Aby sa presadil na poli stavebníctva, vložil investície do kúpy tehelne. Jeho parná tehelňa a obchod so stavebným materiálom patrili k najvyhľadávanejším v širokom okolí. V obľube boli najmä keramické výrobky. Od roku 1895 jeho tehelňa vyrábala i keramické stavebné prefabrikáty. O kvalite ponúkaného sortimentu vypovedá aj fakt, že firma Jakabovcov patrila k hlavným dodávateľom stavebného materiálu na rekonštrukciu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 Péter Jakab vystavoval výsledky a produkty svojho podnikania na 46 tisíc m2 výstavnej plochy. Jeho traja synovia Árpád, Gejza a Vojtech pokračovali v rodinnej tradicii. Je zaujímavé, že iba Árpád, ktorý sa prejavil aj ako literát – písal básne, mal architektonické vzdelanie. Vyštudoval na technike vo Viedni. Pôsobil v Košiciach a v Budapešti. Od roku 1894 začal podnikať spolu s bratom Gejzom. Venovali sa projekcii a realizácii stavieb a popri rodine Répászkych patrili k najproduktívnejším stavebným podnikateľom v Košiciach. Najmladší syn Pétera Jakaba Vojtech, úspešne prebral po otcovi stavebné podnikanie a stal sa riaditeľom košickej tehelne. Na začiatku spomínaných podnikateľských úspechov dvoch generácii stál však najstarší z rodu Jakabovcov – Péter. Za celoživotný prínos v oblasti stavebníctva získal zlatý záslužný kríž Františka Jozefa.
Keď roku 1860 Péter Jakab založil stavebnú firmu, ešte netušil, že položil základy jedného z najprosperujúcejších stavebných podnikov na východe Slovenska. Pre tento druh podnikania dokázal nadchnúť i svojich troch synov Árpáda, Gejzu a Vojtecha. Základom rodinného podnikania sa stala parná tehelňa, ktorú Jakabovci vlastnili od roku 1878. Tehelňa Jakabovcov na Moldavskej ceste spolu s tehelňou Hornouhorskej stavebnej spoločnosti podnietili stavebnú konjunktúru v Košiciach a okolí. Roku 1895 tehelňu modernizovali a rozšírili jej sortiment o špeciálne tehly terakota. Riaditeľom tehelne sa roku 1898 stal Vojtech Jakab, ktorý nazbieral skúsenosti z tohto odvetvia aj v zahraničí a úspešne sa venoval podnikaniu na poli stavebníctva.
Hotel Schalkház Košice upraviť
Dňa 14. augusta 1873 košický veľkopodnikateľ s vínom Leopold Schalkház otvoril hotel Schalkház, ktorý patril k najluxusnejším objektom v Košiciach. Predurčovala ho k tomu nielen výhodná poloha na Hlavnej ulici, ale aj jeho architektúra, ktorá mu v spojitosti so známym menom majiteľa priniesla prosperitu. Stavbu realizovala firma Pétera Jakaba podľa plánov L. Freya, košického architekta pôsobiaceho v Budapešti. Mimoriadna kvalita stavebných prác a dokonalé remeselné vypracovanie interiérov vypovedali o vzájomnom dialógu architekta a staviteľa, ktorého výsledkom bolo pozoruhodné architektonické dielo. Súčasťou hotela v eklektickom slohu bola koncertná sála, v ktorej vystupovali mnohí výrazní umelci tej doby, napríklad svetoznámy taliansky spevák Enrico Caruso. Po smrti zakladateľa hotel zdedil jeho syn Leopold Schalkház ml.[2] Od 19. februára 2009 na jeho mieste stojí hotel DoubleTree by Hilton.[3]
- Pozri aj: DoubleTree by Hilton Hotel Kosice
Divadlo, múzeum, škola, palác upraviť
Stavebné aktivity rodiny Jakabovcov v Košiciach a okolí prinášali spoluprácu s významnými architektmi. Podľa projektu budapeštianskeho architekta Vojtecha Czieglera postavili Jakabovci roku 1898 Andrássyho palác na Hlavnej ulici.[4] Árpád a Gejza Jakabovci navrhli a spolu s architektom a stavebným podnikateľom Michalom Repaszkým postavili aj budovu košického múzea.[5][6] Stavebná firma Jakabovcov sa podieľala aj na výbornej architektonickej úrovni secesnej Vyššej dievčenskej školy od J. Pártosa.[7] Roku 1899 podľa plánov Adolfa Lánga a A. Steinhardta Jakabovci opäť spolu s Michalom Repaszkým postavili košické mestské divadlo[8] a pre architekta Jozefa Huberta realizovali filiálku Rakúsko-uhorskej banky v Košiciach.
Romantizmus na brehu Mlynského potoka upraviť
Vplyv regotizácie košického dómu, na ktorého obnovu firma Jakabovcov dodávala stavebný materiál, sa prejavil aj pri návrhu tzv. Jakabovho paláca. Postavili ho v roku 1899 podľa projektu Árpáda a Gejzu Jakabovcov. V romantickom koncepte rodinného sídla, ktoré slúžilo potrebám bývania i podnikateľským aktivitám, nachádzame viaceré tendencie – gotickú a orientálnu inšpiráciu, secesné motívy či prvky britskej obrody remesiel a umenia. Uplatnili sa na fasáde, v hmotovej skladbe aj priestorovom koncepte. Požiadavky na komfort bývania a reprezentáciu prosperujúcej firmy sa naplnili, forma a funkcia architektonického diela sa ocitli vo vzájomnom súlade. Romantický dojem umocňovala aj samotná poloha objektu v blízkosti mestského parku na brehu vtedajšieho Mlynského potoka.[9][10][11]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e Medzi najznámejšie rodiny, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Košíc, patrili v 19. storočí Jakabovci. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-11-15. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ NEDOBA, Martin. Impérium Hiltonu aj na Slovensku. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2009-07-16. Dostupné online [cit. 2021-03-12].
- ↑ Hotel Doubletree by Hilton Košice – prvý u nás, druhý v Európe [online]. Košice: stavebne-forum.sk, 2009-03-09, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ KETURIST. Andášiho (Andrássyho) palác [online]. Košice: keturist.sk, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ Východoslovenské múzeum. Historická účelová budova [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ BOBRIKOVÁ, Zuzana. Z histórie účelovej budovy múzea [online]. Košice: web.vucke.sk, 2012-07-20, rev. 2017-03-07, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. [Cit. 2021-03-12]. ISBN 8071270512. S. 186.
- ↑ DLHÁNOVÁ, Viera. Theatre database / Divadelná architektúra v stredoeurópskom priestore [online]. theatre-architecture.eu, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Jakabov palác [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ KOŠICE:DNES. Jakabov palác v zrkadle Mlynského náhonu [online]. Košice: kosicednes.sk, 2021-01-24, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
- ↑ KOLCUN, Milan. Potulka s Milanom Kolcunom: Jakabov palác [online]. Košice: tvkosice.sk, 2020-04-04, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
Zdroj upraviť
- DULLA, Matúš, a kol. Majstri architektúry. Bratislava : Perfekt, 2005. ISBN 80-8046-312-3. S. 87.