Pôtik kapcavý
Pôtik kapcavý (staršie: kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový[3][4]; lat. Aegolius funereus) je neveľký druhy sovy z čeľade sovovitých. Vyskytuje sa v tajgách a horských lesoch na území Severnej Ameriky a východnej až západnej Eurázie. Je stály, hoci často zalietava aj do južnejších oblastí. V strednej Európe sa vyskytuje prirodzene v ihličnatých lesoch horských oblastí v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a na Slovensku.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pôtik kapcavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, má kolísavý trend v závislosti od rovnako kolísavých stavov jeho koristi.[1]
| Pôtik kapcavý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aegolius funereus Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový | |
 Mapa rozšírenia pôtika kapcavého Hniezdiaci, celoročný výskyt
Nehniezdiaci | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Pôtik kapcavý je malý zavalitý vták veľký asi ako kuvik obyčajný. Má krátky chvost a veľkú, pomerne plochú hlavu so šedým zahnutým zobákom a veľkými žltými očami. Svojím šedým až svetlohnedým operením s bielym pruhovaním a škvrnami, ktoré sú najintenzívnejšie na spodnej strane tela, je skvele zamaskovaný v lokalitách so svojím prirodzeným Biómom. Nápadným znakom je aj čierne lemovanie svetlošedej tváre. Pohlavie sa od seba sfarbením nelíši, mladé vtáky sú čokoládovo hnedé.
Hlas upraviť
Najčastejšie sa ozýva teritoriálnym hlasom, výrazným rýchlym „po po po po po po...“[6] alebo „pu pu pu pu pu pu...“. Varovný hlasom je tvrdé „kipp“,„kepp“ a „cjuk“. Poplašný hlas znie ako „ku-éé“ a „tiauk“. Vylietané mláďatá sa ozývajú „ksrii“.[6]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 - 600, zimujúcich jedincov 800 - 1500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[9] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Hniezdenie upraviť
Hniezdia od apríla do mája a ročne má jednu znášku obsahujúcu 4 až 6 vajec. Najčastejšie hniezdi v opustených stromových dutinách, vytvorených ďatľami. Na vajciach sedí 26 až 28 dní len samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 30 dňoch po vyliahnutí.
Potrava upraviť
Je aktívny v noci, hoci v niektorých lokalitách prešiel na dennú aktivitu. Loví predovšetkým drobné hlodavce, najmä hraboše, lumíky alebo myši, iné menšie cicavce, vtáky a ich mláďatá, príležitostne i hmyz. Na svoju korisť číha na vyššie položenej pozorovateľni a prekvapuje ju veľmi rýchlym, ale tichým výpadom.
Poddruhy upraviť
- Aegolius funereus beickianus
- Aegolius funereus caucasicus
- Aegolius funereus funereus
- Aegolius funereus magnus
- Aegolius funereus pallens
- pôtik severský[3] (Aegolius funereus richardsoni)
- Aegolius funereus sibiricus
Ochrana upraviť
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12]
Pôtik kapcavý je druh európskeho významu[13], ktorý sa vyskytuje v 12. chránených vtáčich územiach, v šiestich ako kritériový druh. [14]
Galéria upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2022.2. Prístup 10. júna 2023.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 394.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pôtik kapcavý / Kuvik kapcavý, s. 379 - 381.
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
- ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4. Kapitola 4.47. Pôtik kapcavý, s. 118 - 119.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pôtik kapcavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pôtik kapcavý
Externé odkazy upraviť
- Hlas pôtika kapcavého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Aegolius funereus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Aegolius funereus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj upraviť
- Aegolius funereus. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 20. 10. 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sýc rousný na českej Wikipédii a Boreal Owl na anglickej Wikipédii.