Lazany (Kláštor pod Znievom)

Lazany sú pôvodne samostatná obec v okrese Martin. V roku 1971 boli zlúčené so susednou obcou Kláštor pod Znievom.

Lazany
miestna časť Kláštora pod Znievom
Šafranícky dom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Časti Vysoká, Pod skalou [1]
Vodný tok Vríca
Súradnice 48°58′43″S 18°47′51″V / 48,978498°S 18,797517°V / 48.978498; 18.797517
Najvyšší bod Hnilická Kýčera
 - výška 1 217,6 m n. m.
 - súradnice 49°01′36″S 18°44′25″V / 49,026667°S 18,740278°V / 49.026667; 18.740278
Rozloha 11,47 km² (1 147 ha)
Obyvateľstvo 304 (1970) [1]
Hustota 26,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
PSČ 038 43
EČV (do r. 2022) MT
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Nachádza sa v západnej časti Turčianskej kotliny, severozápadne od centra Kláštora pod Znievom, v údolí potoka Vríca na juhovýchodnom úpätí Malej Fatry. Kataster bývalej obce sa nachádza v rozmedzí nadmorských výšok 478 – 1 217 m n. m., pričom stred obce sa nachádzal v nadmorskej výške 515 m n. m. [1]

Prírodné pomery upraviť

Kataster bývalej obce tvoria druhohorné naplaveniny potoka Vríca, tvoriace mohutný náplavový kužeľ. Úpätia malej Fatry porastajú bučiny, jedľobučiny a vo vrcholových častiach smrečiny. Pôdy tvoria rendziny, pararendziny a hnedé lesné pôdy.[1]

V roku 1899 našiel lekár a učiteľ na miestnom gymnáziu Imrich Matej Korauš v chotári Lazian 19 kusov meteoritov, z nich najťažší vážil „viac centov“ a druhý najťažší 4,5 kg. Podľa záznamu meteority odovzdal SNM v Martine,[2] no v roku 2014 už sa uvádzajú ako stratené.[3]

Dejiny upraviť

Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1252 ako Terra quique villarum, vtedy patrila prepoštstvu v Kláštore pod Znievom. V roku 1715 mala 21 domácností, v roku 1785 48 domov a 405 obyvateľov, 1828 54 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, známi boli ako olejkári a šafraníci.[1] Po objavení zlata v Kremnických vrchoch začali horný Turiec osídľovať rodiny nemeckých banských úradníkov a robotníkov, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Lazanoch. Po druhej svetovej vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a s ňou aj tá časť z Lazian (dobrým príkladom tohto vysídľovania je obec Hadviga, ktorá kvôli nemu prakticky zanikla). Možno tu nájsť niekoľko zachovalých objektov ľudovej architektúry. V roku 1958 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo.[1]

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Šafranícky dom, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z konca 18. storočia.[4] Dom patril bohatej rodine Országhovcov, šafraníkov a kupcov. Vznikol spojením dvoch domov, ktoré získali jednotnú klasicistickú fasádu v prvej polovici 19. storočia. Objekt má dva oblúkové vstupy so šambránami. Fasáda je vertikálne členená rustikou, okná majú profilované šambrány.[5]
  • Kaplnka sv. Jozefa, jednopriestorová stavba s polygonálne ukončeným záverom z roku 1826.[6] Kaplnka má neogoticky upravené fasády. Nárožia sú zvýraznené kvádrovaním, ktoré je ukončené vežicami, portál je riešený ako lomená oblúk s profilovanou šambránou. Okná sú tiež ukončené lomeným oblúkom.

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Galéria upraviť

Zdroje upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
  2. KORAUŠ, Imrich Matej. Meteority. Sborník Musealnej slovenskej spoločnosti, február 1900, roč. 3, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1337-8651.
  3. Tóth, Juraj. Slovenské meteority a bolidy - historické záznamy. Esemestník, 2014, roč. 3, čís. 1, s. 19. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1338-7189.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Remeselnícky dom - šafranícky. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 383 – 384.
  6. Kláštor pod Znievom. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová, Ján Zachar. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 341.

Externé odkazy upraviť