Makak (Macaca) je rod úzkonosovcovčeľade mačiakovité (Cercopithecidae). Je známych celkom 26 druhov, z toho niektoré už vyhynuli.[1]

makak
Macaca fascicularis in Monkey Forest Ubud.jpg
Makak dlhochvostý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macaca
Lacépède, 1799
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

VýskytUpraviť

Žijú v južnejjuhovýchodnej Ázii vrátane ostrovov (Sulawesi, Malé Sundy, Filipíny, Japonsko), na severozápade Afriky a jeden druh, makak magot (M. sylvanus), sa vyskytuje na GibraltáriEurópe. Oblasti Afriky a Európy však dnes obývajú iba sporadicky, ešte počas pleistocénu ale predstavovali bežnú súčasť tunajšej fauny.[2]

Obývajú lesy, pláne aj skalnaté oblasti.[3] Veľká ekologická diverzita medzi jednotlivými druhmi spôsobuje, že len málo druhov sa vyskytuje sympatricky. Jednu z výnimiek predstavujú makak vanderu (M. silenus) a makak bonet (M. radiata), ktorí sa spoločne vyskytujú v juhoindických lesoch.[2] Hybridizácia často nastáva medzi makakom dlhochvostým (M. fascicularis) a makakom rézus (M. mulatta) v miestach, kde sa ich areály výskytu pretínajú.[4]

Opis a správanieUpraviť

Makaky sú celkom statné opice, ale stavba ich tela závisí na konkrétnom druhu a prostredí v ktorom žijú. Medzi robustné makaky patrí napr. makak japonský (M. fuscata) z chladných oblastí Japonska, naopak makak dlhochvostý z juhovýchodnej Ázie je menšia opica. Predné i zadné končatiny sú rovnako dlhé. Sú prispôsobené pohybu na zemi aj v stromoch a majú dobrý úchop. Makaky sa pohybujú po všetkých štyroch končatinách a využívajú aj šplhanie. Lebka nemá žiadne špecializované znaky. V papuli majú makaky lícne torby do ktorých si uschovávajú potravu.[2][3]

Tvoria tlupy s rôznym množstvom opíc.[3] Často sa objavujú mnohosamcové-mnohosamicové štruktúry s vysokou socializáciou. Častá je matrilineárna hierarchia, mladé samice v tlupe zostávajú, no mladé samce tlupu opúšťajú. Makaky sú vysoko prispôsobivé, plodožravé až všežravé opice. Niektoré druhy žijú synantropicky. Majú rozvinuté schopnosti učenia a napodobňovania, čo z nich robí inteligentné adaptabilné primáty schopné riešiť aj zložitejšie problémy.[2] Rozmnožovanie prebieha sezónne v chladnejších areáloch, v trópoch celoročne.[3]

Vo vedeckom výskumeUpraviť

Makaky patria spolu so šimpanzmi medzi najviac preskúmané primáty[2] a hrajú veľkú úlohu vo vedeckom výskume.[3] Obľúbeným druhom je z tohto pohľadu makak dlhochvostý (zrejme pre svoju malú veľkosť), ktorý je hojne využívaný napr. pre testovanie liekov proti rakovine, diabetu alebo kardiovaskulárnym poruchám.[5] V 50. rokoch 20. storočia bola pomocou testovania na makakoch vyvinutá vakcína proti detskej obrne. Prebiehajú tiež pokusy s klonovaním a roku 2018 čínski vedci publikovali výsledky výskumu v ktorom sa makak dlhochvostý stal prvým klonovaným primátom pomocou metódy prenosu jadier somatických buniek (SCNT).[3][6] Makaky tiež patrili k druhom, ktoré boli opakovane vysielané do vesmíru.[7] Rad druhov je dnes však následkom ľudských činností ohrozený vyhynutím,[2] makak chocholatý (M. nigra) a makak mentavejský (M. pagensis) potom patrí medzi kriticky ohrozené druhy.

TaxonómiaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b Makak [online]. Biolib, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online. (česky)
  2. a b c d e f VANČATA, Václav. Primatologie, díl 2: Catarrhina - opice a lidoopi. Praha : Univerzita Karlova v Praze, 2003. ISBN 80-7290-127-3. S. 26 - 29.
  3. a b c d e f Macaque [online]. Britannica, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Macaca fascicularis [online]. IUCN, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
  5. Genome: Macaca fascicularis [online]. McDonell Genome Institute, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online. (anglicky)
  6. LIU, Zhen; CAI, Yijun; WANG, Yan. Cloning of Macaque Monkeys by Somatic Cell Nuclear Transfer. Cell, 2018-2, roč. 172, čís. 4, s. 881–887.e7. Dostupné online [cit. 2019-05-07]. DOI10.1016/j.cell.2018.01.020. (anglicky)
  7. 8.1.1: Primates in Space [online]. planet4589.org, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online. (anglicky)

LiteratúraUpraviť

  • DOBRORUKA, Luděk J. Poloopice a opice. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1979. (Zvířata celého světa; zv. 5.) S. 151 – 163. (po česky)

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Makak
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Makak

Externé odkazyUpraviť