Otvoriť hlavné menu

Marek Brezovský

slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár

Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie sa heroínom z vlastnej vôle.[1] Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka, textárka a prekladateľka Mirka Brezovská.

Marek Brezovský
Marek Brezovský v roku 1991
Marek Brezovský v roku 1991
Základné informácie
Popis umelca hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár
Narodenie 15. apríl 1974
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie 22. jún 1994 (20 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie Kamaráti, Súbor súčasnej hudby, Art M Trio, Avanavany, New Romantic Band
Žáner artrock, progresívny rock, punkrock, poprock, súčasná klasická hudba, scénická hudba
Hrá na nástroje klavír, syntetizátor
Roky pôsob. 1986 – 1994
Vydavateľstvá Monitor, Art Music, Slovenský rozhlas, Viva Musica! Agency, Hudobný fond, Sound Studio Excellent, Projekt Hrana, Too_LUCKY*BASS_tardZ, Beetle Production
Súvisiace
články
Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa
Vplyv Marián Varga, Dežo Ursiny, Psí vojáci, Grateful Dead, Lou Reed, Frank Zappa, Emerson, Lake & Palmer, Béla Bartók, Dmitrij Šostakovič, Modest Musorgskij, Ilja Zeljenka, Vladimír Godár
Webstránka projekthrana.sk

Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.

ŠtúdiumUpraviť

Marek Brezovský začal v piatich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 19881992 bol poslucháčom Konzervatória, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.

TvorbaUpraviť

Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež progrockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punkrocková skupina Avanavany. Poslednými kapelami, s ktorými Brezovský hrával, boli New Romantic Band a bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.

Brezovský napísal piesne pre film Slovenskej televízie Muzikál (1993) v réžii Zora Laurinca.[2] Jedna z jeho posledných spoluprác bola s bratislavským divadlom GUnaGU, pre ktoré zložil a nahral hudbu do predstavenia Pressburger Blut (1994).[3] V roku 2000 vznikla z Brezovského archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka, ktorá mala premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského artrockovej tvorby, a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ v júni 1999 zaradil Rózsa aj do programu svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorú dirigoval.[1]

Pozostalosť a odkazUpraviť

 
Hrob Marka Brezovského na Cintoríne Slávičie údolie v Bratislave

Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho artrocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.[1]

Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Markovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.[4]

Okrem skladieb na vydaných albumoch a zrealizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Myška Iveta“, „Kamarát“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Tak sa stále pýtam“, „Trocha radosti“, „Hľadáme“, „Chýbam“ či „Rieka“. Brezovský ako člen detského zboru spieva i v znelke náučného televízneho pásma pre deti a mládež S batohom cez hory (1983), ktorej autorom je jeho otec Ali.

Pamiatke Marka Brezovského je venovaná skladba „Neni toho vela“ (sic) v buklete albumu Whisky (1999) od speváka Whiskyho. Spevák Richard Müller mu v buklete svojho albumu 33 (1994) venoval pieseň „Otčenáš“. Zmienku o Brezovskom možno nájsť i v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.[5] V marci 2014 mal premiéru dokumentárny film Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom, ktorý nakrútil režisér Patrik Lančarič.

Oskar Rózsa od roku 2010 pravidelne prezentuje Brezovského pesničkovú tvorbu prostredníctvom koncertov pod hlavičkou projektu HRANA. Jeho komornú a orchestrálnu hudbu sprístupňuje publiku na vystúpeniach s názvom Venované nešťastiu. V Banskej Štiavnici organizuje trojdňový minifestival Vietor zahŕňajúci obe uvedené zložky, ako aj premietanie zmieneného biografického diela. Rózsa zároveň kontinuálne pripravuje na vydanie ďalší hudobný materiál z archívu zosnulého skladateľa.

DiskografiaUpraviť

LPUpraviť

Štúdiové:

  • Hrana (1999) – s Oskarom Rózsom / ako projekt HRANA
  • Komorná hudba (2004) – obsahuje aj koncertné skladby

Koncertné:

Kompilačné:

Iné skladbyUpraviť

  • „Robertko“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Chcem zmiznúť z tohto mesta“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Privyká“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
  • „Avanavany“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany

SpoluprácaUpraviť

  • „Ráno (1. 2. 91)“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Růže z Texasu“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „The End“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
  • „Unavený a zničený“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
  • „Deti & heroín“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)

Divadlo a televíziaUpraviť

  • Muzikál (1993) – hudobný film
  • Pressburger Blut (1994) – divadelná hra
  • Čajka (2000) – divadelná hra

Diela o Markovi BrezovskomUpraviť

  • Hrana Tour 2011: Pocta Markovi Brezovskému (2012), záznam koncertu, réžia: Patrik Lančarič
  • Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom (2014), dokumentárny film, réžia: Patrik Lančarič*
  • Hrana: Rockument (2015), hudobný film, réžia: Patrik Lančarič
  • Hrana: Trilógia (2016), 3-DVD s vyššie uvedenými troma titulmi

(*) Vrátane krátkeho animovaného filmu Tam, kde vládne slnko (2014), réžia: Patrik Pašš ml.

OceneniaUpraviť

Rok Dielo Cena Kategória Poznámka
In memoriam
2000 A. P. Čechov: Čajka – inscenácia DAB, Nitra Dosky Najlepšia scénická hudba [6]
2016 Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom Slnko v sieti Najlepšia filmová hudba [7]
2019 Celoživotná tvorba autora Zápis do Zlatej knihy SOZA Rozvoj slovenskej hudobnej kultúry [8]

ReferencieUpraviť

  1. a b c HLADÍK, Dalibor: Oskar Rózsa odrazil hranu, ktorá zazvonila Markovi Brezovskému. Sme, 15. 5. 1999, príloha Kultúra, s. 10.
  2. Csfd.cz: Muzikál, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online
  3. Gunagu.sk: Katalóg predstavení – Pressburger Blut, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
  4. MARFLÁK, Patrik: Oskar Rózsa: Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky (rozhovor). Hudba.sk, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
  5. Slobodnaeuropa.sk: Texty – Štvorka, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
  6. Cenydosky.sk: Víťazi a nominovaní za rok 2000, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online
  7. Slnkovsieti.sk: Držitelia národnej filmovej ceny Slnko v sieti 2016, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online
  8. Soza.sk: Ceny SOZA za rok 2018 už majú svojich držiteľov, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online

Iné projektyUpraviť