Mlynárka dlhochvostá

druh vtáka rodu Aegithalos
(Presmerované z Mlynárik chvostnatý)

Mlynárka dlhochvostá alebo mlynárik chvostnatý[3] (lat. Aegithalos caudatus) je malý druh spevavca, patrí do čeľade mlynárkovité. Obýva celú Európu, na celom Slovensku hniezdi i zimuje, obýva krovinaté okraje lesov do 1 500 m n. m., sady, parky a záhrady s bohatým podrastom.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mlynárka dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, podlieha výkyvom vďaka rôznym kombináciám počasia v zime, rozširovania jej areálu a skutočnosti, že bol zaznamenaný pokles v dekáde 2011 – 2020. V rokoch 1982 – 2013 bol u európskej populácie zaznamenaný stabilný stav.[1]

Mlynárka dlhochvostá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegithalos caudatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
mlynárik chvostnatý

Mapa rozšírenia mlynárky dlhochvostej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Mlynárka dlhochvostá meria 12 – 14 cm[5][6] a váži 6,5 – 10 g.[7]

Hlas upraviť

Spev

29 s., Anglicko

Mlynárka dlhochvostá sa ozýva ostrým trojslabičným volaním ti-ti-ti, zizirri.[6][5] Spev je jednoduché opakovanie volania.[6] Veľmi ľahko sa dá rozoznať na základe suchého hlasu cerr ktorý kombinuje mľaskavým tek.[5]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Ako hniezdič aj ako zimujúca bola zistená v 93,5 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 400 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop upraviť

Mlynárka dlhochvostá žije v okrajových častiach listnatých a zmiešaných lesov, v miestach kde je veľa kríkov a mladín a v porastoch vŕb pri potokoch.[7] Obľubuje miesta s rozptýlenou parkovou zeleňou. V lužných lesoch pri rieke Dunaj dosahovala hustotu 0,2 - 1 pár / 10 ha, v dubovo-hrabových lesoch 1,2 páru / 10 ha a v Badínskom pralese 0,6 páru / 10 ha.[4]

 
Severoeurópsky typ mlynárky dlhochvostej

Hniezdenie upraviť

Obaja rodičia stavajú veľké hniezdo z lišajníkov, machov a pavučín. Hniezdo má vajcovitý tvar s bočným vchodom v hornej časti. S hniezdením začínajú uprostred marca a samotné hniezdo stavajú asi 10 dní. Vnútro vystiela samička perím, ktorá potom denne znáša žltkastobiele vajíčko s načervenalými škvrnami. Celkovo ich býva 6 - 10 (12) a sedí na nich len sama 12 - 13 dní. Po vyliahnutí mláďat sa o ne starajú už obaja rodičia 15 - 16 dní. Mláďatá vyletia z hniezda v máji.[7]

Potrava upraviť

Živí sa drobným hmyzom, ich larvami a kuklami. Vyhľadáva vošky, mravce a pavúky.[7]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. októbra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Mlynárka dlhochvostá, s. 538 - 539.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť