Okoličnianka
Okoličnianka[1] je potok na strednom Liptove. Je to pravostranný prítok Váhu, má dĺžku 7 km a je tokom III. rádu.
| Okoličnianka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Prameň | |
| - poloha | Chujavy, Smrečianska pahorkatina |
| - výška | 860 m |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Okoličné |
| - výška | 592,5 m |
| Dĺžka | 7 km |
| Rád toku | III. |
| Hydrologické poradie | 4-21-02-019 |
| Číslo recipienta | 4-21-02-12878 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Tečie v Liptovskej kotline, pramení v podcelku Smrečianska pahorkatina na juhojuhozápadnom svahu Chujáv (903 m n. m.) v nadmorskej výške cca 860 m n. m.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie sprvu na krátkom úseku na juhozápad, v lokalite Piesky priberá krátky pravostranný prítok, následne aj ľavostranný prítok a pokračuje juhozápadným smerom. Ďalej priberá zľava prítok zo severného svahu Štefana (874,1 m n. m.) a západne od obce Veterná Poruba sa stáča severojužným smerom. Následne podteká cestu III. triedy Podbreziny - Veterná Poruba, zľava priberá krátky prítok zo severozápadného úbočia Kopaníc (767,8 m n. m.) a vytvára oblúk prehnutý na východ. Napokon tečie juhojuhozápadným smerom, podteká železničnú trať Žilina – Košice, potom aj cestu I. triedy č. 18 a preteká okrajom intravilánu Okoličného. Na katastrálnom území mesta Liptovský Mikuláš ústi v nadmorskej výške približne 592,5 m n. m. do Váhu.
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku Okoličnianka má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce Okoličné, dnes mestskej časti mesta Liptovský Mikuláš, v priestore ktorého svojou dolnou časťou toku preteká a ústi. Z toponyma Okoličné rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné nepredponové hydronymum ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Porovnaj početné hydronymá s týmto formantom, napr. Bojnianka, Brusnianka, Čertižnianka, Dlžianka, Istebnianka, Olešnianka, Osrblianka, Teplianka, Ublianka, ktoré sú výsledkom predmetného vývoja názvu z nehydronymických slovných základov: Bojná, Brusno, Čertižné, Dlhé nad Cirochou, Istebné, Olešná, Osrblie, Teplá, Ubľa.[2] Názov niekdajšej samostatnej obce Okoličné má pôvod v charakteristickej prítomnosti topografického objektu okol v čase pomenovacieho procesu vo význame ohradený priestor v podobe kruhu, ohradené miesto prípadne okolica vo význame územie obkľúčené lesom alebo územie ohradené plotom v podobe kruhu určené na odpočinok, prípadne na napájanie pasúceho sa dobytka, oviec.[3] Najstarší listinný doklad o výskyte názvu obce Okoličné v podobe Okolichna je z roku 1248 a najstarší listinný doklad o výskyte hydronyma Okoličnianka v podobe in rivulum Ocolisna je z roku 1295.[4][5]
Hydronymum Okoličnianka bolo štandardizované v roku 1976.[6][7] V kategórii slovenských štandardizovaných hydroným je to jedinečný názov.
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 23, 135, 143, 144.
- ↑ Krajčovič, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (41). Kultúra slova, Bratislava, ročník 47, 2013, č. 5, s. 283, 282. ISSN 0023-5202. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-01-20].
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel II. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 342.
- ↑ Jaromír Krško. Hydronymia horného povodia Váhu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 228 s. ISBN 978-80-557-0325-1. S. 110.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 103. Bratislava 1977. 79-008-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Liptovský Mikuláš A12. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-170/1989 z 27.6.1989. 126 s. S. 12, 84, 93. ISBN 80-85164-98-1.