Otvoriť hlavné menu

Pôtik kapcavý (staršie: kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový[3][4]; lat. Aegolius funereus) je neveľký druhy sovy z čeľade sovovitých. Vyskytuje sa v tajgách a horských lesoch na území Severnej Ameriky a východnej až západnej Eurázie. Je stály, hoci často zalietava aj do južnejších oblastí. V strednej Európe sa vyskytuje prirodzene v ihličnatých lesoch horských oblastí v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a na Slovensku.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pôtik kapcavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, má kolísavý trend v závislosti od rovnako kolísavých stavov jeho koristi.[1]

Pôtik kapcavý
Aegolius-funereus-001.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegolius funereus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový
Aegolius funereus dis.png
Mapa rozšírenia pôtika kapcavého

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

  • Dĺžka tela: 24 - 26 cm[6][7]
  • Rozpätie krídel: 52 – 58 cm[6]
  • Hmotnosť: 90 – 200 g (okolo 150 g[8])

Pôtik kapcavý je malý zavalitý vták veľký asi ako kuvik obyčajný. Má krátky chvost a veľkú, pomerne plochú hlavu so šedým zahnutým zobákom a veľkými žltými očami. Svojím šedým až svetlohnedým operením s bielym pruhovaním a škvrnami, ktoré sú najintenzívnejšie na spodnej strane tela, je skvele zamaskovaný v lokalitách so svojím prirodzeným Biómom. Nápadným znakom je aj čierne lemovanie svetlošedej tváre. Pohlavie sa od seba sfarbením nelíši, mladé vtáky sú čokoládovo hnedé.

HlasUpraviť

Najčastejšie sa ozýva teritoriálnym hlasom, výrazným rýchlym „po po po po po po...“[6] alebo „pu pu pu pu pu pu...“. Varovný hlasom je tvrdé „kipp“,„kepp“ a „cjuk“. Poplašný hlas znie ako „ku-éé“ a „tiauk“. Vylietané mláďatá sa ozývajú „ksrii“.[6]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 - 600, zimujúcich jedincov 800 - 1500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[9] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

HniezdenieUpraviť

Hniezdia od apríla do mája a ročne má jednu znášku obsahujúcu 4 až 6 vajec. Najčastejšie hniezdi v opustených stromových dutinách, vytvorených ďatľami. Na vajciach sedí 26 až 28 dní len samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 30 dňoch po vyliahnutí.

PotravaUpraviť

Je aktívny v noci, hoci v niektorých lokalitách prešiel na dennú aktivitu. Loví predovšetkým drobné hlodavce, najmä hraboše, lumíky alebo myši, iné menšie cicavce, vtáky a ich mláďatá, príležitostne i hmyz. Na svoju korisť číha na vyššie položenej pozorovateľni a prekvapuje ju veľmi rýchlym, ale tichým výpadom.

PoddruhyUpraviť

  • Aegolius funereus beickianus
  • Aegolius funereus caucasicus
  • Aegolius funereus funereus
  • Aegolius funereus magnus
  • Aegolius funereus pallens
  • pôtik severský[3] (Aegolius funereus richardsoni)
  • Aegolius funereus sibiricus

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.1. Prístup 29. marca 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 394.
  5. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pôtik kapcavý / Kuvik kapcavý, s. 379 - 381.
  6. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť