Poletuška asapan

Poletuška asapan (lat. Glaucomys volans) je hlodavec patriaci do čeľade vevericovité. Keď sedí na strome vyzerá ako obyčajný hlodavec, no keď z neho skočí vzlietne ako naozajstný vták. Poletuška asapan nelieta v pravom slova zmysle, pretože nemôže vzlietnuť do výšky. Vo vzduchu však dokáže vynikajúco manévrovať, zatáčať, opisovať kruhy a špirály, dokonca pristáť na tom istom mieste, z ktorého vzlietla.

Poletuška asapan
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) hlodavce (Rodentia) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) vevericovité (Sciuridae) Rod (genus) poletuška (Glaucomys) Druh (species) poletuška asapan (Glaucomys volans)
Vedecký názov
Glaucomys volans Linnaeus, 1758
mapa výskytu
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Potrava a spôsob obživy

Poletuška je všežravec. Okrem orieškov a semien, ktoré si nosí do svojho príbytku na prezimovanie, sa živí aj púčikmi kvetov, mladými plodmi, lišajníkmi alebo hubami. Živí sa aj lovom rôzneho hmyzu, pavúkov a niekedy plieni vtáčie hniezda. Tak ako väčšina nočných živočíchov má vynikajúci zrak (dokonca aj v tme, pretože má obrovské oči), sluch a citlivé hmatové fúziky. Tieto zmysly jej pomáhajú pri hľadaní potravy.

Rozmnožovanie

Pohlavnú dospelosť dosahujú poletušky okolo prvého roku života. Mláďatá mávajú raz za jeden rok. Po štyridsiatich dňoch po párení porodí poletuška dve až šesť mláďat. Prichádzajú na svet úplne bezmocné v dutine stromu, hniezde. Keď dosiahnu vek dvoch mesiacov, samica ich vynesie vysoko do koruny stromu a predvádza im ako sa majú odraziť, plachtiť aj pristáť, a potom ich čakajú prvé „skúšobné lety“. Rodina zostáva pohromade až do nasledujúcej jari. Dovtedy mláďatá matku sprevádzajú na nočných výpravách za potravou.

Spôsob života

Severoamerické poletušky žijú hlboko v korune stromov. Tu využijú svoje letové schopnosti, najlepšie pri preskakovaní z jedného stromu na druhý. Tu im nehrozí žiadne nebezpečenstvo od nepriateľov zo zeme, ale stávajú sa ľahkou korisťou pre orlov alebo jastrabov. Aj preto sú poletušky nočnými živočíchmi.

Ich úkryty sú diery od ďatľov alebo iných vtákov. V lete žijú samotársky a vyhľadávajú pokoj. Zimujú v zoskupení asi dvadsiatich jedincov, aby sa mohli navzájom zohrievať. Keď je však extrémna zima upadajú do stavu strnulosti, z ktorého sa preberajú len raz za čas, aby sa mohli najesť.

Spôsob lietania

Poletuška riadi smer letu s dokonalou presnosťou. Na začiatku, ešte pred štartom, odhadne smer a vzdialenosť. Potom zoskočí, roztiahne končatiny, teda aj kožný lem medzi nimi a „vzlietne“. Pomocou lakťových ostrôh mení tvar a ovplyvňuje smer letu. Pred pristátím vztýči chvost, čím telo dostane do takmer zvislej polohy. Potom pristáva na všetky štyri nohy naraz. Na kostre poletušky je vidieť ako sa jej kožný lem upína na kosti v štyroch a na chrupkové lakťové ostrohy na dvoch miestach.

Výskyt a ochrana druhu

Poletušky asapan sa vyskytujú na východe Severnej Ameriky od Kanady až po Mexiko, všade tam, kde sú ihličnaté, zmiešané alebo listnaté lesy s dostatočne vysokými stromami. Poletuškám zatiaľ nehrozí nebezpečenstvo, ich stavy závisia od veľkosti lesných plôch. Prispôsobili sa, a v súčasnosti ich nájdeme aj v blízkosti ľudských obydlí.

Galéria

• 
  Poletuška asapan
• 
  Poletuška asapan
• 
  Poletuška asapan – let

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poletuška asapan