Ďateľ veľký

druh vtáka rodu Dendrocopos

Ďateľ veľký (lat. Dendrocopos major; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva najmä celú Európu, vrátane Slovenska, a veľkú časť Ázie.

Ďateľ veľký
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos major
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia ďatľa veľkého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Názvy upraviť

Súčasný slovenský názov (používaný už od 19. storočia) je ďateľ [staršie: ďatel[pozn 1]] veľký[3][4][5][6] alebo zriedkavo ďateľ obyčajný[7] (pričom ale názvom ďateľ obyčajný sa ojedinele označuje ďateľ prostredný[8]). Staršie názvy sú:

Ako spoločné označenie dnešných druhov ďateľ veľký, ďateľ prostredný a ďateľ malý sa používali označenia: strakopúd[21], strakopúň[21], strakoš[21], strakavý ďateľ[22] a ďateľ strakatý (pozri ďateľ strakatý).

Ľudové názvy druhu sú: strakopud[23], strakopúd[24], strachopud[23], ďateľ strakoš[24], strakatý ďateľ[24], strakatý ďateľ veľký[24], strakatý lesný tesár[24], tarkavý ďateľ[24], jarabý ďateľ väčší[24], veľký ďateľ[24], maľovaný ďateľ[24], záhradný ďateľ[24], červený ďateľ[24], červenkavý ďateľ[24], červenohlávok[24], červenoriť[24], tesárik[24], ďubník[24], straka[24], klopár[24].

Latinské názvy druhu sú: Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major; staršie: Picus major, Dryobates major, Picus varius, Picus discolor.[25]

Opis upraviť

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[26] – 23 cm[26][27] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 – 90 (♀♀).[28]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[27] Lieta v dlhých vlnovkách.

Hlas a inštrumentálne zvuky upraviť

Bubnovanie

32 s, Anglicko, okrem bubnovania ďatla veľkého počuť spev červienky obyčajnej.

Hlas "kix"

21 s, Slovensko, okrem ďatla veľkého počuť spev nasledujúcich druhov: drozd plavý, strnádka obyčajná, vlha obyčajná, slávik obyčajný, penica čiernohlavá a pinka obyčajná.

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[27], kovové "kik"[26] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Výskyt upraviť

Vyskytuje sa skoro v celej Európe (plus v časti severnej Afriky, časti Turecka a časti Iránu), v celej južnej Sibíri, v časti Mongolska, v Kórei, Japonsku, vo veľkej časti Číny, v časti Indočíny a v časti Indie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[29]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Na Slovensku je to najhojnejší z ďatľov. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).[30]

Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 – 1 400 m n. m.[30], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[30]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001[31] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][32][33] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[30]

Hniezdenie upraviť

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.[28] Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.[28] Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Potrava upraviť

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.

V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.[28] Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.

Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.[28]

Ohrozenosť upraviť

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 sú stavy stúpajúce.[1]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[34]

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky. Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.

Galéria upraviť

Poznámky upraviť

  1. Podľa staršieho pravopisu sa slovo ďateľ písalo s tvrdým l, čiže sa písalo ďatel - porov. napr. Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1940.
  2. Namiesto tvaru strakapúd sa vyskytovali aj tvary strakopud, strakopúd a pod. - pozri v článku strakopud.

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 24. decembra 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145
  5. FERIANC, O. Zoologia ore VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 174
  6. a b Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69
  7. XLI. Východoslovenský tábor ochrancov prírody - prehľad výsledkov odborných sekcií. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody. 2018. S. 130
  8. Náučný chodník Drienčanský kras – okruh [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2019-07-23, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  9. KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 56
  10. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  11. a b KREJČÍK, Josef a Ferdinand KLOCHÁŇ. Prírodopis pre meštianske školy slovenské, Prírodniny všetkých troch ríš v osemnástich obrazoch so 134 vyobrazeniami v texte a 1 barevnou prílohou. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 43
  12. a b WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 170
  13. text z konca 19. stor. citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958. S. 302.
  14. Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 87, 27
  15. K ochrane malých vtákov. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 6, 1869. S. 42
  16. a b Slovenská vlastiveda. [s.l.] : [s.n.], 1943. 644 s. S. 451.
  17. ŠORNER, K. et al. Vyučovanie na školách jednotriednych a dvojtriednych: v duchu nových učebných osnov. Praha: Čsl. Graf. Unia, 1937. S. 125.
  18. ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171
  19. POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy škôl stredných. 1928. S. 90
  20. GREGUSS, P. et al. Život našich krajov - prírodopis pre II. triedu gymnázií a dievčenskych gymnázií. Budapest: Királyi Magyar Egyetemi Nyomda. 1941. S. 46
  21. a b c ZÁTURECKÝ, A. P. Naše vtáctvo. In: Dom a škola - vychovávateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 4. 1894
  22. ďaťel. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (porov. napr. Klein. Vorbereitung zu einer vollständigen Vögelhistorie ... u. e. Zusatz der Historie des Murmelthieres. [s.l.] : Schmidt, 1760. 472 s. Dostupné online. S. 51, 52.
  23. a b strakopud. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  24. a b c d e f g h i j k l m n o p q r FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 142
  25. ďateľ veľký in: Avibase
  26. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  27. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  28. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  29. Clements checklist v2023b [1]
  30. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ veľký, s. 401 – 404.
  31. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  32. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  33. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  34. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť