Rozprávanie o dávnych časoch
Rozprávanie o dávnych časoch[1] (iné názvy: Povesť dávnych liet, Povesť vremionnych let[2]/Povesť vremennych let[1] (=prepis ruského názvu), Nestorov letopis, Nestorov Letopis ruský[2], Nestorova kronika, Prvý letopis ruský, Kyjevský letopis, Staroruská kronika, Povesť z dávnych čias, Počiatočný ruský letopis, Povesť o zašlých časoch[3]; rus. Повесть временных лет, Первоначальная летопись, Несторова кроника) je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na územi Kyjevskej Rusi. Je nazvaný podľa incipitu (prvých slov textu), ktoré znejú: „Se povesti vremiaňnych let, otkudu jesť pošla Ruskaja zemľa, kto v Kijeve nača perveje kňažati i otkudu Ruskaja zemľa stala jesť“[3]. Pre mnohých historikov je základným prameňom, z ktorého čerpajú informácie o príslušnom období.

Autor upraviť
Autorom je podľa tradície ruský mních pečerského kláštora v Kyjeve a hagiograf Nestor. Toto meno bolo každopádne dopísané do textu v 13. storočí. Predtým bolo vynechané asi z politických príčin. Autorstvo Nestora nie je isté.
Obsah upraviť
Opisuje predovšetkým dejiny Kyjevskej Rusi zhruba pre obdobie 850 - 1110, ako aj pôvod Slovanov a pozvanie Varjagov.
Slovákov (resp. ich predkov) pod názvom „uhorskí Slovania“ resp. len „Slovania“ letopis uvádza ako pôvodných Slovanov (majúcich aj meno „Slovania“) a menuje ich na prvom mieste v zozname slovanských „kmeňov“. Opisuje ich takto: „Slovania, ktorí sedeli pozdĺž Dunaja, ktorých zaujali Uhri, i Morava, Česi i Ľachovia i Poľania, ktorí sa teraz volajú Rus“. Odlišuje ich od Moravanov, Čechov, Poľanov a podobne.
Redakcie letopisu upraviť
Existujú tri redakcie letopisu. Prvá redakcia (1110 - 1113) z Pečorského kláštora (možno od Nestora) sa zachovala len v skrátenom prepise z rokov 1113 - 1116, ktorý napísal Vasilij v Prezemyšli alebo v Terebovli.
Druhá redakcia, je redakcia mnícha Silvestra (tzv. Silvestrovo spracovanie) z roku 1116. Táto sa neskôr stala základom pre mnohé ďalšie letopisy. Na koniec letopisu Silvester napísal svoje meno. Keďže sa Vydubický monastier, v ktorom žil, nachádzal na území Vladimíra II. Monomacha, práve jemu sa venujú posledné časti letopisu. Táto verzia je zachovaná v Lavrentijskom letopise/kódexe (po rusky: Лаврентиевская летопись).[4]
Tretia redakcia z roku 1118, napísaná opäť v Pečorskom kláštore, opisuje udalosti až do roku 1117. Hovorí o následníkovi Vladimíra II. Monomacha - Mstislavovi Veľkom (1125 - 1132). : Autorom tejto tohoto prepisu letopisu je pravdepodobne Byzantínec, pretože v texte opravil mnoho informácii týkajúcich sa Byzantskej ríše. Letopis je známy pod menom Ipatievský letopis/kódex (po rusky: Ипатиевская летопись).
Rukopisy letopisu upraviť
Originály ako aj dva prepisy rukopisu letopisu sa stratili.
- Prvú kópiu Lavrentijského letopisu urobil mních Lavrentij v Nižnom Novgorode v roku 1377. Predstavuje prepis stratenej kroniky až do roku 1305, ale z nejakého neznámeho dôvodu sú z nej vypustené obdobia od roku 898 - 922, 1263 - 1283 a 1288 - 1294. Rukopis objavil gróf Alexej Puškin v roku 1792.
- Prepis rukopisu Ipatievského letopisu našiel v kláštore v meste Kostroma ruský historik Nikolaj Karamzin. V texte sa zachovala informácia o stratených kronikách z 12. - 13. storočia.
Referencie upraviť
- ↑ a b ROZPRÁVANIE O DÁVNYCH ČASOCH. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 383 – 384.
- ↑ a b Nestorov Letopis ruský. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 604.
- ↑ a b Povesť z dávnych čias. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 507 – 508.
- ↑ Повесть временных лет - úvodný komentár
Ďalšia literatúra upraviť
Preklady upraviť
- Nestorov letopis : povesť o dávnych časoch na ruskej zemi. Preklad Miroslav Daniš; ilustrácie Miroslav Cipár. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 319 s. ISBN 978-80-8202-025-3.
- Nestorův letopis ruský. Preklad Karel Jaromír Erben. V Praze : Nákladem Musea království českého, 1867. 327 s. (Spisů musejních; zv. 88.) Dostupné online.
- Nestorův letopis ruský. Ed. Julius Heidenreich; preklad Karel Jaromír Erben. V Praze : Melantrich, 1940. 360 s. (Dílo Karla Jaromíra Erbena; zv. 5.)
- Nestorův letopis ruský : pověst dávných let. Ed. Julius Dolanský; preklad Karel Jaromír Erben. 3. vyd. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1954. 320 s. (Živá díla minulosti; zv. 8.)
- Vyprávění o minulých letech : Nestorův letopis ruský : nejstarší staroruská kronika. Ed. Michal Téra. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2014. 276 s. (Pro Oriente; zv. 38.) ISBN 978-80-7465-119-9.
Sekundárna literatúra upraviť
- 142. POVESŤ DÁVNYCH LIET. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 230 – 233.
Externé odkazy upraviť
- Vyprávění o minulých letech aneb Nestorův letopis ruský ukážka z knihy
- Povesť vremennych let a jej koncepcia Slovienskoj zemli[nefunkčný odkaz]
- Povesť dávnych liet - ruský preklad
- Повесть временных лет - Originálny text, ruský preklad a komentáre
- Povesť dávnych liet - v ruskom preklade D. S. Lichačeva
- Originály dvoch prepisov Povesti dávnych liet