Redaktor:Rastignacos/pieskovisko
| Zemiansky Kvašov | |
| mestská časť Považskej Bystrice | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Kvašovský potok |
| Súradnice | 49°05′09″S 18°28′28″V / 49,085909°S 18,474541°V |
| Rozloha | 3,55 km² (355 ha) |
| Obyvateľstvo | 241 (2019) |
| Hustota | 67,89 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1400 |
| PSČ | 017 07 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Wikimedia Commons: Zemiansky Kvašov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Zemiansky Kvašov je najmenšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1971. Pôvodne išlo o obec Zemiansky Kvašov. Ku obci patril aj Markušovec pri Zemianskej Závade.
Mestskou časťou vedie cesta III. triedy č. III/1985 po ktorej premáva autobusová linka MHD s číslom 4. [1][2]
V mestskej časti sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Juraja postavený v roku 1772.
Geografia upraviť
Vzdialenosť od centra Považskej Bystrice je 4,8 km. Rozloha katastrálneho územia mestskej časti je 3 550 681 m².[3][Nenachádza sa v citovanom zdroji] Územie ohraničuje zo severu VMČ SNP, Zákvašov, Hliny, zo západu VMČ Dolný Moštenec, z juhu VMČ Horný Moštenec a z východu Počarová a Zemianska Závada.
Mestskou časťou preteká Kvašovský potok. Najvyšším vrchom je Bukovina. Obec sa nachádza na hranici dvoch geomorfologických území nazývaných Považské podolie a Strážovské vrchy.
Časť katastrálneho územia na východe patrí do 2. stupňa ochrany CHKO Strážovské vrchy, pričom táto časť územia bola v roku 2009 vyhláškou Ministerstva životného prostredia podľa § 26 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. vyhlásená za súčasť chráneného vtáčieho územia Strážovské Vrchy. [4]
Dejiny upraviť
Podľa dostupných zdrojov najstaršia písomná zmienka o Zemianskom Kvašove pochádza z roku 1400. [5]
Demografia upraviť
Kultúra upraviť
Zemiansky kvašov je v miestnom regióne známy vďaka dobrovoľnému hasičskému zboru DHZ Zemiansky Kvašov, ako aj vďaka pravidelnému poriadaniu Jurajovských hodov, známych pod názvom Klepeto, na počesť patróna sv. Juraja, ktorému je zasvätený miestny kostol. [7]
Kostol sv. Juraja, ktorý bol pôvodne ako barokový kostol postavený v roku 1772. Upravovaný bol v roku 1791 a 1949. Jednoloďová polygonálne uzavretá stavba, zaklenutá krížovou klenbou. Veža je predstavaná s dodatočne pristavaným nebarokovým schodiskom. Hlavný oltár v tomto kostole je neskorobarokový z čias okolo roku 1797 s luiséznymi svietnikmi. Obrazy Krista a Panny márie sú z polovice 19. storočia. [8]
Referencie upraviť
- ↑ Správa a údržba ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja [online]. Slovenská správa ciest, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Cestovný poriadok [online]. Mestská dopravná spoločnosť, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Podľa geoportal.sk
- ↑ Vyhláška Vyhláška č. 434/2009 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky [online]. EPI právny systém, 2009, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
- ↑ BALÁŽOVÁ, Jarmila; KORTMAN, Bohuslav Ed. Považská Bystrica : z dejín mesta. Žilina : Knižné centrum, 2006. ISBN 80-8064-244-3.
- ↑ Demografická štruktúra [online]. 2019, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Tohtoročné Klepeto bolo výnimočné nielen účasťou ale aj okrúhlym výročím miestneho dobrovoľného hasičnského zboru. Považskobystrické novinky, 9.5.2017, roč. 21, čís. 19. Dostupné online [cit. 2020-08-11]. ISSN 13377485.
- ↑ GHUNTEROVÁ-MAYEROVÁ, Alžbeta et. al. Súpis pamiatok na slovensku III. Bratislava : Slovenský Ústav Pamiatkovej Starostlivosti a Ochrany Prírody, 1969. S. 467.
Pozri aj upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Mestské časti Považskej Bystrice (11) | ||
|---|---|---|
|  | |
(Ľudská) rasa alebo (ľudské) plemeno je zoskupenie ľudí založené na zdieľaných fyzických alebo sociálnych kvalitách do kategórií, ktoré sú spoločnosťou všeobecne považované za odlišné.[1]
Medzi atribúty rasy, podľa ktorých sa vyčleňuje konkrétna časť populácie patria:
- biologické atribúty – rasy ľudí sa delili podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov,farba pleti , postava…
- kultúrne atribúty – rasy ľudí si vytvorili špecifické kultúrne vzory.
Základné rasy, tzv. veľké rasy (veľké plemená) sú [slovo rasa tu možno vždy nahradiť slovom plemeno]:
- europoidná rasa (synonymá: kaukazská rasa, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa)
- mongoloidná rasa (synonymá: žltohnedá rasa, mongoloidi)
- negroidná rasa (synonymá: čierna rasa, ekvatoriálna rasa)
Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu Homo sapiens.
Rasa podľa Taineho je vrodené a dedičné dispozície, ktoré si človek prináša so sebou na svet.
Referencie upraviť
- ↑ SCHAEFER, Richard T.. Encyclopedia of Race, Ethnicity, and Society. [s.l.] : SAGE, 2008-03-20. Google-Books-ID: YMUola6pDnkC. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-2694-2. (po anglicky)