Redaktor:SanoAK/pieskovisko

Jastrab veľký
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Accipiter gentilis
Linnaeus, 1758
Synonymá
jastrab obyčajný, jastrab lesný

Mapa rozšírenia jastraba veľkého
     Hniezdiaci
     Stály
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jastrab veľký (iné názvy: jastrab obyčajný, jastrab lesný[3]; lat. Accipiter gentilis) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Žije v lesoch holarktídy. Obýva celé územie Európy[4]. Na Slovensku hniezdi od lužných lesov až po horské lesy 1 000 m n. m.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jastrab veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, v severnej Amerike má posledných 40 rokov stabilnú populáciu, v Európe poklesli jeho stavy za obdobie troch generácií (21 rokov) o 25%.[1]

Opis upraviť

 
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Jastrab veľký meria asi 48  – 61 cm, s rozpätím krídel 98  – 117 cm[6] a s hmotnosťou 523  – 900 g (♂♂), 1050  – 1600 g (♀♀).[7]

Samica je výrazne väčšia ako samec. Obaja majú podobné zafarbenie. Chrbát majú tmavosivý, nad očami široký belavý pás. Aj hruď a brucho majú bielosivé s hustými vlnitými priečnymi pásmi. Podchvostové perá majú čisto biele. Oči a ozobie majú žlté.[8]

Mláďatá majú svetlohnedý chrbát a na hrudi a bruchu nemajú priečne čiary ale hnedé škvrny v tvare kvapky.[8]

Jastrab vyniká svojimi letovými schopnosťami[8], pre ktoré má široké uplatnenie v sokoliarstve. Na rozdiel od väčšiny dravcov nekrúži tak často, hlavne v skorých jarných mesiacoch počas toku[7], ale vďaka širokým krídlam a dlhému chvostu má vynikajúce manévrovacie schopnosti aj v zalesnenom teréne. Obratne kľučkuje medzi kríkmi a stromami, lieta aj veľmi nízko nad zemou a tak prekvapí svoju korisť. Typické je pre neho striedanie aktívneho a kĺzavého letu.[8]

Hlas upraviť

Na hniezdisku sa ozýva hlasom „kjy kjy kjy kjy...“[6] alebo „gi-gi-gi“[8]. Vábiaci hlas znie trasľavo „piiii-iä“[6] alebo „hi-e“ a využíva ho samica pri kontakte so samcom.[9]

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Hniezdenie bolo dokázané v 70,90 % a zimovanie v 85,30 % mapovacích kvadrátov. Hniezdna hustota sa v strednej Európe pohybuje medzi 1 - 5 párov / 100 km².[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 600 - 1 800, zimujúcich jedincov 3 000 - 5 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:LC LR - menej ohrozený druh, LC - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[10] V roku 2014 NT* C1 - takmer ohrozený.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop upraviť

Jastrab žije v starých lesoch rôzneho druhu. Ak ide o veľké súvislé komplexy, obývaj okraje. V lesoch vyhľadáva prítomnosť okrajov lesa, pasienkov a lúk. Od nížin až po 1200  – 1 300m m n. m., vo Vysokých Tatrách bol pozorový aj 1 700 m n. m..[7]

Hniezdenie upraviť

 
Hniezdo na breze, Nórsko

Hniezdenie začína koncom zimy, vo februári a v marci. V tomto čase sa často ozývajú a krúžia nad lesom. Vo svojom rozsiahlom teritóriu majú aj viacero hniezd. Niekedy striedajú hniezda a niekedy sa vracajú do toho istého aj viacero rokov po sebe (napr. 4 roky[7]). Hniezda si stavajú samy a umiestňujú ich vysoko na strome. Býva tesne pri kmeni stromu alebo v rázsoche silných konárov. Hniezda boli nájdené na bukoch, duboch, topoľoch, jelšiach, vŕbach, na ihličnatých stromoch ako jedľa biela a smrek.[7]

Na hniezdo, ktoré si zvolili, nosia aj zelené vetvičky s listami. Hniezdny materiál zabezpečujú obaja rodičia, úpravu priamo na hniezde vykonáva samica. Transportujú ho v pazúroch i v zobáku. Veľkosť hniezda býva 70 cm priemer a 30  – 40 cm výška.

 
Vajce, múzeum Wiesbaden

Vajíčka začínajú znášať koncom apríla alebo v máji. Samička znáša v odstupoch 2  – 4 dní. Farba vajíčok je zelenkavo-biela. V znáške ich býva (2) 3  – 4 (5).[7]

Na inkubácii sa podieľajú obaja partneri, najmä však samica. Niekedy zasadnú po znesení druhého vajíčka alebo až na úplnú znášku. Na vajíčkach sedia 35  – 38 dní. V jednom roku hniezdia len raz, prípadne ak dôjde k zničeniu znášky, môžu mať náhradné hniezdenie.[7]

Po vyliahnutí mláďat ich kŕmi a zohrieva samička, samec nosí potravu. Zistilo sa, že samec nevie nakŕmiť mláďatá, iba prinášať korisť. Pri úhyne samice uhynú v tomto veku aj mláďatá. Starostlivosť na hniezde trvá 40 dní. Rodičia ich kŕmia aj po vyletení z hniezda, mláďatá sa roztrúsia po okolí a svojim hlasom označujú polohu, aby ich mohli rodičia nájsť. Toto obdobie trvá asi do 10 júla, potom sa postupne osamostatňujú.[7]

Potrava upraviť

Loví buď tak, že si sadne do koruny stromu, málokedy na vrcholec, alebo letí nízko nad zemou, či sa nestretne s nejakou korisťou. Jastrab loví prevažne vtáky ako sú holuby, vrany, bažanty, prepelice, jarabice, divé kačky atď. Z cicavcov sú to hlavne veveričky, ale je schopný uloviť aj zajaca, je to však skôr výnimka.[7]

Taxonómia a poddruhy upraviť

Prvý ho taxonomicky zaradil Carl Linné v roku 1785. Rozlišujú sa viaceré poddruhy (9[9]), ich presný počet je kruhoch odborníkov stále otvorenou otázkou.

A. g. gentilis. Nominátna rasa. Obýva väčšinu areálu rozšírenia druhu v západnej Palearktíde.[9]

A. g. arrigionii. Táto rasa žije na Korzike a Sardínii. Jedinci tohoto poddruhu sú drobnejšej postavy, majú tmavý chrbát a silne pásikavú hruď.[9]

A. g. buteoides. Severská rasa rozšírená od severného Švédska smerom na východ po rieku Lenu.[9]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

V 19. a v 20. storočí poklesli stavy jastraba veľkého kvôli prenasledovaniu a odlesňovaniu. V 50. a 60-tich rokov 20. storočia znovu poklesli stavy kvôli vplyvom pesticídov a ťažkých kovov. Prenasledovanie patrí stále medzi ohrozujúce faktory, rovnako ako vykrádanie hniezd za účelom sokoliarstva. Silný negatívny vplyv majú aj farmy veterných elektrární. Podľa zistení aj na Aljaške, veľké holoruby, rovnoveké porasty, lesné hospodárenie s krátkou rubnou dobou a odstraňovanie starých porastov znižujú kvalitu biotopu jastraba.[13]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 19. decembra 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London: T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  5. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Jastrab veľký / Jastrab lesný, s. 185 - 187.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  8. a b c d e PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. a b c d e GÉNSBØL, Benny; THIEDE, Walther. Greifvögel : alle europ. Arten, Bestimmungsmerkmale, Flugbilder, Biologie, Verbreitung, Gefährdungsgrad, Bestandsentwicklung [Ilustr.: Bjarne Bertel. Mapy.: Arne Gaarn Bak]. 1. vyd. München; : BLV-Verlagsgesellschaft, 1986. 384 s. ISBN 3-405-13152-9. Kapitola Habicht, s. 138 - 145. (De)
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Northern Goshawk (Accipiter gentilis) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2018-12-05]. Dostupné online. (En)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť