Smrteľná dávka

Smrteľná dávka alebo taktiež často aj letálna dávka je pojem používaný v toxikológii, ktorý vyjadruje aké množstvo danej látky bude mať pri podaní smrteľné účinky. Zisťuje sa experimentálne pomocou testov na laboratórnych zvieratách (najčastejšie potkany a myši). Často sa zapisuje ako LD_x, kde x je percento z testovaného súboru na ktoré bude mať daná látka smrtiace účinky.

Najčastejšie ide o LD₅₀ – stredná smrteľná dávka, čo je dávka pri ktorej umiera 50 % z testovaného súboru.

Vzácnejšie sa môžeme stretnúť aj s údajmi, kde x nie je číslo ako napríklad LD_Lo – najnižšia smrteľná dávka, ktorá označuje najnižšiu zaznamenanú dávku danej látky, ktorá je schopná v kontrolovaných podmienkach usmrtiť jedinca z daného testovaného druhu.

Letálna dávka sa väčšinou udáva v miligramoch látky na 1 kg telesnej hmotnosti – mg/kg, niekedy sa používajú aj iné jednotky, ako napríklad g/kg pri málo toxických látkach alebo μg/kg pri extrémne toxických látkach. Okrem samotnej smrteľnej sa obvykle udávajú aj iné údaje, ako napríklad zviera na ktorom bola látka testovaná a spôsob vstupu látky do organizmu.

Príklad výpočtu: LD₅₀ kuchynskej soli je pri ústnom podaní pre potkana 3 g/kg, to znamená že za predpokladu, že táto hodnota je u človeka podobná bude stredná toxická dávka pre 70 kg osobu bude 210 g. Túto hodnotu dostaneme vynásobením LD₅₀ hmotnosťou vystavenej osoby v tomto prípade 3 * 70 = 210 g.

Spôsoby vstupu látky do tela

Je takisto podstatné rozlíšiť akým spôsobom sa látka do tela dostala, čo sa často uvádza aj pri samotných hodnotách LD_x. Najbežnejšie spôsoby vniku do tela sú:

• perorálne alebo ústne
• podkožnou alebo subkutánnou injekciou
• Intravenózne alebo vnútrožilové
• Inhalačné alebo podanie vdychovaním – najčastejšie sa používa pri plynoch, niekedy však aj pri výparoch prchavých kvapalných látok alebo pri parách vzniknutých zahrievaním danej látky.

Smrteľné dávky tej istej látky pre ten istý druh zvieraťa sa môžu značne líšiť pri rôznych spôsoboch podania.

Presnosť

Smrteľná dávka nie je vždy úplne presná a spoľahlivá a preto sa zväčša používa len ako orientačná hodnota. Smrteľné dávky tej istej látky, pre ten istý druh sa často líšia podľa toho, kto vykonával testovanie, pretože ju ovplyvňujú rôzne faktory, ako napr. genetická charakteristika zvierat na ktorých bola látka testovaná, druh testovaných zvierat a rôzne iné faktory a podmienky prostredia kde prebiehalo testovanie.

Ďalšia vec, ktorú je potrebnú zvážiť je, že človek kvôli svojej odlišnej fyziológii nemusí reagovať na danú látku rovnako ako laboratórne zvieratá. Príkladom sú napríklad niektoré hady, ktorých jed je prispôsobený na lov myší a človek naň môže preto reagovať inak.

LD₅₀ niektorých látok

Látka	Spôsob podania, živočích	LD50	Referencia
Voda	perorálne, potkan	> 90 g/kg
Glukóza	perorálne, potkan	25,8 g/kg
Glutaman sodný	perorálne, potkan	16,6 g/kg
Vitamín C	perorálne, potkan	11,9 g/kg
Laktóza	perorálne, potkan	10 g/kg
Aspartám	perorálne, myš	10 g/kg
Taurín	perorálne, potkan	> 5 g/kg
Formaldehyd	perorálne, potkan	600 – 800 mg/kg
Ibuprofén	perorálne, potkan	636 mg/kg
Paracetamol	perorálne, myš	338 mg/kg
Psilocybín	perorálne, potkan	280 mg/kg
Ketamín	intraperitoneálne, potkan	229 mg/kg
Metyléndioxymetamfetamín	perorálne, potkan	160 mg/kg
Dichlórdifenyltrichlóretán	perorálne, myš	135 mg/kg
Urán	perorálne, myš	114 mg/kg (odhadovaná hodnota)
Kokaín	perorálne, myš	96 mg/kg
Dietylamid kyseliny lysergovej	intravenózne, potkan	16.5 mg/kg
Fentanyl	opica	300 µg/kg
Sarín	subkutánne, myš	172 µg/kg
Ricín	intraperitoneálne, potkan	22 μg/kg
Tetanospazmín	myš	2 mg/kg

Stupnica jedu

Logaritmické hodnoty smrteľnej dávky zjednodušujú porovnanie

Pozri aj

• Smrteľná koncentrácia (LC_x)