Tesáre

Tesáre sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1772. Obec Tesáre je neveľká obec so 735 obyvateľmi. Vznikla spojením časti Kokošová a časti Tesáre. Prvé písomné zmienky o obci sú známe z roku 1390 pod názvom Thezer, Kokošová je spomínaná v historických záznamoch už v roku 1256. Názov obce pravdepodobne súvisí s tesárskym remeslom.

Tesáre
obec
Tesáre
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Región	Tribečsko-Inovecký
Nadmorská výška	207 m n. m.
Súradnice	48°36′07″S 18°05′19″V
Rozloha	13,54 km² (1 354 ha)
Obyvateľstvo	700 (31. 12. 2023)
Hustota	51,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1390
Starosta	Zuzana Ozimý (HLAS-SD)
PSČ	956 21 (pošta Jacovce)
ŠÚJ	505561
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Tesáre 128 956 21 Jacovce
E-mailová adresa	tesare@tesare.sk
Telefón	537 81 22
Fax	537 82 35
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Tesáre
Webová stránka: tesare.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

 Prírodné pomery

Prírodné podmienky obce sú podmienené jednak charakterom reliéfu a zároveň aj geologickými pomermi.

Poloha

Tesáre sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany, v Nitrianskom kraji. Obec leží v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí Považského Inovca na hornom toku Zľavského potoka.

Povrch

Z geomorfologického hľadiska sa katastrálne územie Tesár nachádza na rozhraní Karpát a Panónskej panvy. Charakteristický ráz územia je vo svojej južnej časti tvorený zvlnenou krajinou Podunajskej pahorkatiny, na východnej, severnej i západnej časti zasahuje pohorie Považský Inovec. Podunajská pahorkatina je v tejto lokalite zastúpená Nitrianskou pahorkatinou, ktorá je tvorená pleistocénnymi sprašami a sprašovými hlinami. V jadre Považského Inovca prevládajú granodiority a ruly doplňované obalmi z odolných karbonátových hornín – dolomitov a vápencov. Podložie Inoveckého predhoria tvoria dolomity, vápence, kremenné diority a granodiority, v severozápadnej časti pararuly. Obec leží v nadmorskej výške 203 m n.m.

Na geologickej stavbe územia Tesár sa podieľajú viaceré geotektonické jednotky. Podľa regionálneho geologického členenia patrí územie obce do Podunajskej panvy, presnejšie do Rišňovskej a Bánovskej kotliny. Najstaršie horniny v podloží Nitrianskej pahorkatiny patria paleozoiku.

Z litosferického hľadiska ide o biotické granodiority, pergmatity, granity, ale aj ruly, svory a titily. Najmocnejšie súvrstvie predstavuje komplex neogénnych sedimentov s celkovou hrúbkou 1 500 m. Je zastúpený vrstvami ílov, aleuritov, pieskovcov a zlepencov. Najvrchnejší stupeň neogénu je tvorený súvrstvím vápnitých ílov, pieskov a rozpadavých pieskovcov.

Rozšírenie pôdnych druhov a pôdnych typov v území je podmienené geologickou stavbou a klimatickými pomermi. Pozdĺž potoka Zľavy sa vyvinuli fluvizeme (nivné pôdy) typické i oglejené. Najväčšie plochy v území však zaberajú hnedozeme, viažuce sa na zvlnenú pahorkatinovú časť územia. Zo subtypov prevažujú hnedozeme fluvizemné vyvinuté na sprašových hlinách a na miernych svahoch hnedozeme typické.             

Z hľadiska úrodnosti je orná pôda na území katastra zaradená do všetkých štyroch kategórií – od orných pôd s vysoko produkčným potenciálom až po produkčné pôdy.

Podnebie

Z klimatického hľadiska patrí územie Tesár do teplej oblasti s ročným priemerom teplôt vzduchu 9 °C. Teplá oblasť sa rozprestiera približne do nadmorskej výšky 400 m n.m.. a charakteristické sú pre ňu veľmi priaznivé klimatické predpoklady pre rozvoj letnej návštevnosti, má viac ako 50 letných dní s maximálnou teplotou +25 °C.

Priemerné januárové teploty dosahujú hodnoty v rozmedzí – 2 °C do – 4 °C, priemerné júlové teploty sa pohybujú od 18 °C do 20 °C. Prevažná časť územia má do roka menej ako 80 dní s výskytom teplôt pod bodom mrazu. Úhrn zrážok v území predstavuje 650 – 700 mm, pričom najviac zrážok pripadá na letné obdobie (približne 60 %). Priemerná ročná hodnota vlhkosti je 76 %. Prevládajúce smery vetra sú severozápadné až severné.

Vodstvo

Obcou preteká potok Zľavy, ktorý napája miestny lužný les a vlieva sa do riečky Bojnianka, ktorá je pravostranným prítokom rieky Nitra, na potoku je postavená priehrada, ktorá slúžila na hospodárske účely- závlaha poľnohospodárskych plôch. V súčasnosti je využívaná na rybolov. V minulosti boli na potoku postavené 2 mlyny.

Tesárska priehrada

Obec bola zaradená do oblasti výskytu geotermálnych vôd. Obec spadá do vymedzenej geotermálnej oblasti: topoľčiansky záliv. Voda má podobne vajcovitý zápach ako piešťanský minerálny prameň a pomáha pri trávení a zažívacích ťažkostiach. Je známe, že aj piešťanské liečivé pramene majú svoj pôvod v horskej oblasti stredného Inovca.Vyvierajúci prameň minerálnej vody Vajcovka  je zaplavený súčasnou priehradou. Prameň minerálnej podzemnej vody Vajcovka Tesáre má napätú hladinu s pozitívnou výtlačnou výškou,  s teplotou medzi 10,4 – 12,4 C°. Podľa klasifikácie minerálnych podzemných vôd minerálna voda z prameňa je prírodná minerálna voda, stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, vápenatohorečnatá, so zvýšeným obsahom hydrogénuhličitanov, vápnika a horčíka, slabo kyslá, studená. V súčasnosti je ale tento prameň obnovený a sprístupnený krátkym mólom k prameňu verejnosti pod názvom Vajcovka, miestni obyvatelia ho poznajú aj ako Kyselka. K prameňu vedie náučný chodník na pravom brehu priehrady označený tabuľkami so smerovníkmi.

Mólo a pumpa pri prameni Vajcovka

Rastlinstvo a živočíšstvo

Z hľadiska fytogeografického členenia patrí územie Tesár do oblasti teplomilnej (xerotermnej) pramatranskej flóry (Matricum). Katastrálne územie obce spadá do vegetačného lesného stupňa dubového (nadmorská výška do 300 m n.m., priemerná teplota nad 8^o C, ročné zrážky do 600 mm, vegetačná doba nad 180 dní). V rámci mapovaných vegetačných jednotiek je zloženie flóry veľmi rôznorodé, pôvodnú prirodzenú vegetáciu v minulosti charakterizovali spoločenstvá jaseňovo – brestovo – dubových lesov (jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia Vahl subsp. danubialis), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium Miller)), dubovo – hrabových lesov panónskych (dub sivastý (Quercus penduculiflora), lipa malolistá (Tilia cordata), hrab (Carpinus betulus)) a dubovo- cerových lesov (dub zimný (Quercus petraea), dub plstnatý (Quercus pubescens)). Z chránených rastlinných druhov sa po ľavej strane cesty za táborom Nové Mlyny smerom na Záhrady nachádza poniklec veľkokvetý. V doline Zľavského potoka sa vyskytuje hlaváčik jarný, kavyľ Ivanov, klokoč perovitý, orlíček obyčajný, veternica lesná, drieň obyčajný, klinček Lumnitzerov, z čiastočne chránených druhov sa potvrdil výskyt zimozelene menšej a prilbice jedhoj. Z druhov, ktoré sú zaradené do zoznamu „CITES“ je to napríklad snežienka jarná. Zaujímavosťou je i praslička obrovská vyskytujúca sa v okrajových zamokrených častiach lesov.

Zloženie fauny plne zodpovedá charakteru krajiny a okrem druhov, ktoré znášajú intenzívne obhospodarovanie agrocenóz, sa tu vyskytujú spoločenstvá ľudských sídiel. V rámci spoločenstva živočíšnych druhov tu majú svoje zastúpenie bažant obyčajný (Phasianus colchicus), havran čierny (Corvus frugilegus), holub hrivňák (Columba palumbus), hraboš poľný (Microtus arvalis), chrček roľný (Cricetus cricetus), jeleň obyčajný (Cervus elaphus), lasica obyčajná (Mustela nivalis), líška obyčajná (Vulpes vulpes), srnec lesný (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa) a mnoho ďalších druhov. V regulovanom Zľavskom potoku sa v menšej miere vyskytujú druhy rýb patriace k lipňovému a mrenovému pásmu ako napr. čeberľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Leuciscus leuciscus), kapor obyčajný (Cyprimus carpio), karas obyčajný (Carassius carassius), pstruh potočný (Salmo trutta) a šťuka obyčajná (Esox lucius).

Lesný pôdny fond tvoria lesné porasty. Hlavnou funkciou lesov je ich produkčné využívanie na ťažbu dreva. Zároveň sa v rámci katastrálneho územia obce nachádzajú i lesy ochranné  a osobitného určenia. Samotné lesné porasty tvoria vysokohodnotný potenciál pre rozvoj využívania alternatívnych zdrojov energií napr. biomasy.

Chránené oblasti

Chránené územia v okolí obce patria od správu CHKO Ponitrie.    Osobitne chránená časť prírody s vyšším stupňom ochrany (maloplošné chránené územie) sa v danom území nachádza v časti Kokošová. Ide o maloplošné chránené územie so štvrtým stupňom ochrany chránený areál „Park Tesáre – Kokošová“. Predmetom ochrany uvedeného areálu, vyhláseného v roku 1984, je ochrana historického parku v obci Tesáre, ktorý je významným krajinotvorným prvkom. Jedince stromov majú značnú dendrologickú hodnotu – je tu zastúpených 23 druhov listnatých a 7 druhov ihličnatých drevín. Ďalším chráneným územím v danom regióne, ktoré môže značne ovplyvniť biodiverzitu a ekologickú stabilitu riešeného územia je prírodná rezervácia „Holé Brehy“ o rozlohe  5,44 ha v katastrálnom území obec Podhradie (štvrtý stupeň ochrany). Je to osobitne chránená oblasť územia s výskytom floristicky pestrých a bohatých zvyškov xerotermných spoločenstiev suchomilnej vegetácie s mimoriadne hojným výskytom ponikleca obyčajného veľkého a klinčeka Lumnitzerovho, ale i iných významných druhov fauny a flóry.

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany:  Porasty borievky obyčajnej a  Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch.

Turistické chodníky a cyklotrasy

Z hľadiska rozvoja turistiky je záujem prezentovať existujúce cyklotrasy s prepojením na všetky obce mikroregiónu. Celková dĺžka projektu cykloturistických trás je 82 km. Z toho asi 1/3 vedie účelovými spevnenými komunikáciami. Menšia časť vedie po účelových komunikáciách PD a zvyšok po štátnych cestách III. triedy. Cyklotrasy prechádzajú územím katastrov obcí Tovarníky, Jacovce, Tesáre, Kuzmice, Velušovce, Závada, Podhradie, Prašice, Tvrdomestice, Nemečky, Zlatníky a mestom Topoľčany. Cez Tesáre vedie modrá cykloturistická trasa.  Modrá CTT je okruh spájajúci tri vodné nádrže v mikroregióne, a to nádrže v Tesároch, na Duchonke a v Nemečkách.

V súčasnosti môžu obyvatelia a návštevníci v obci  využívať náučný chodník vybudovaný k obnovenému minerálnemu prameňu –Vajcovka, ktorý sme charakterizovali v podkapitole Vodstvo.

Neďaleko od obce sa nachádza obľúbený turistický cieľ – vrch Úhrad a najvyšší vrch na ktorý vedie modrá turistická značka, ktorého história siaha až do čias staršej doby železnej – halštatu. V dobe Veľkomoravskej ríše bol Úhrad jedným zo skupiny strážnych hradísk strážiacich prechody z Ponitria na Považie a zároveň vykonávajúcich dohľad nad obchodnými cestami prechádzajúcimi cez horský masív Považského Inovca. V súčasnosti môže Úhrad ponúknuť návštevníkovi neustále viditeľné pozostatky pôvodného opevnenia, zemného valu, a nádherné výhľady na Topoľčiansky hrad a jeho okolie.

Tesárska priehrada

 

Počet obyvateľov a štruktúra obyvateľstva

V súčasnosti v Tesároch žije 732 obyvateľov. Podiel žien predstavuje viac ako 48 %. Hustota obyvateľov odráža vidiecky charakter sídla, dosahuje hodnotu 54 obyvateľov na km², celoslovenský priemer je 110 obyvateľov na km².

Z hľadiska národnostného zloženia je územie etnograficky homogénne, podiel slovenskej národnosti tvorí 99,58 %.

V rámci religióznej štruktúry obyvateľov obce má výrazné zastúpenie rímskokatolícke vierovyznanie. Hlási sa k nemu viac ako 95 % obyvateľov. Svoje zastúpenie v obci majú i gréckokatolíci, evanjelici a obyvatelia hlásiaci sa ku kresťanským zborom.

Hospodárstvo a ekonomické aktivity

Podnikateľskú sféru v obci z celkového počtu 57 ekonomických subjektov charakterizuje predovšetkým 49 % podiel podnikateľov pôsobiacich v sekundárnom a 42 % v terciárnom sektore. Zastúpenie primárneho sektora je na úrovni 9 %

Výrobné aktivity v obci môžeme rozdeliť na rodinné (malovýroba) a družstevné (veľkovýroba). Malé výrobné prevádzky sú umiestnené v zástavbe rodinných domov, veľkovýroba je sústredená na území farmy živočíšnej výroby. Poľnohospodársku pôdu obhospodaruje PPD Prašice so sídlom v Jacovciach a Osivár Topoľčany. V areáli živočíšnej výroby PPD Prašice so sídlom v Jacovciach prevádzkuje chov ošípaných na výkrm a chov brojlerov – kureniec. V rámci rastlinnej výroby sa zameriava na pestovanie ovocných stromov (oplotený areál ovocného sadu na 60 ha poľnohospodárskej pôdy).

V rámci primárneho sektora, konkrétne pestovaniu viniča, výrobe vína a chovu moriek sa venuje  „Víno Uhlár“. 

V sekundárnom sektore je výrazné zastúpenie malých výrobných prevádzok zameraných na drevovýrobu, stolárstvo a zámočníctvo. Značný počet živnostníkov podniká v stavebníctve - stavebné, maliarske, natieračské práce a v činnosti zameranej na výrobu pomníkov a spracovaniu kameňa.

Terciárny sektor obchodu a služieb prezentuje obchodná prevádzka COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo a miestne pohostinstvo. Ubytovacie služby sú k dispozícii v rekreačnom areáli Nové Mlyny s komplexným vybavením (možnosť kúpania v bazéne, tenisové kurty, ubytovanie v bungalovoch a stravovacie služby).

V minulosti bola pre obec charakteristická poľnohospodárska činnosť. V okolí obce boli rozsiahle hospodárstva. V dedine preto boli 2 mlyny.

Kultúra v obci

Pre kultúrne vyžitie majú možnosť obyvatelia využívať priestory kultúrneho domu, ktorý sa nachádza v jednej budove spolu s Obecným úradom v centre obce. Knižnica je dostupná v priestoroch budovy kultúrneho domu. V rámci verejnej občianskej vybavenosti sa v centre obce nachádza v objekte Domu kultúry Obecný úrad, vedľa neho budova bývalej školy, v ktorej sú  priestory v súčasnosti využívané pre obecné účely. Za touto budovou sa nachádza samostatná budova požiarnej zbrojnice. Dom smútku a cintorín je lokalizovaný pri vstupe do centra obce. Vo vlastníctve obce sa nachádza ešte budova, ktorej priestory obec prenajíma podnikateľom na účely drobnej prevádzky.

Pre športové vyžitie majú obyvatelia k dispozícii areál futbalového ihriska, kde sa nachádza tribúna spolu s športovými kabínami a sociálnym zariadením. V tomto roku pri príležitosti 50 výročia založenia Telovýchovnej jednoty Tesáre bola zrealizovaná rekonštrukcia interiéru i exteriéru tejto budovy..   V spojitosti s využitím priehrady sú otvorené okrem súčasného rybárstva ešte možnosti na člnkovanie, potápanie, windsurfing a kúpanie. Na priehrade bola obnovená tradícia podujatia „Netradičné plavidlá“.

V obci sídli niekoľko dobrovoľných spolkov – DHZ- dobrovoľný hasičský zbor, spolok žien Babinec, Spevokol pri Kostole sv.Martina, turistický klub KST KROKO-VELO Tesáre, ktorý Vás prevedie nielen po okolí. Na kultúrnom dianí v obci sa výrazne podieľa existencia ochotníckeho divadla DIVALLO Tesáre.

plagát k 14.Tesárskemu Vinobraniu

Obec je známa kultúrnym podujatím Tesárske Vinobranie. 

Školstvo v obci

Školské zariadenia v obci sú zastúpené materskou a základnou školu (ročník 1-4), ktoré sa nachádzajú v spoločnej budove.

História školstva v obci

S cirkevnou minulosťou úzko súvisí aj história ľudového školstva, ktoré bolo do 20. storočia v rukách cirkvi a dôsledne sa poštátnilo až po 2.svetovej vojne. V dávnejších dobách boli školy veľkou zriedkavosťou na sklonku stredoveku koncom 15. storočia, existovalo v celom Uhorsku iba 100 škôl. na začiatku 16. storočia bolo v celom Uhorsku asi 100 škôl všetkých typov, o sto rokov neskôr, v prvom desaťročí storočia 17.bolo iba v Nitrianskej stolici 100 škôl evanjelických a ďalšie desiatky katolíckych. Aj v bezprostrednom okolí Tesár už v 17. storočí jestvovali farské školy. Vo Vítkovciach bola okolo roku1650 pri tamojšej fare evanjelická škola a v Jacovciach katolícka. Deti z Tesár navštevovali jacovskú katolícku farskú školu až do druhej polovice 19. storočia. Prekážkou  denného navštevovania školy bola vzdialenosť 9 km. Pre namáhavé presúvanie najmä pre malé deti, vznikla v Tesároch 1.škola. Nevie sa presne, kedy škola vznikla, bolo to však medzi rokmi 1865-1887. Pre tesárske deti to však bola veľká výhoda a ani nevadilo, že škola mala iba Jednu miestnosť v prenajatom gazdovskom dome so slamenou strechou. V roku 1900 si obec Tesáre vlastným nákladom

postavila novú školskú budovu. Táto škola sa dlhší čas volala nová a mala okrem dvoch učební aj učiteľov byt. Obec bola odľahlá, spojená s okolitým svetom zlými cestami , a Škola si zachovávala svoju autonómiu, lebo hlavné slovo tu nemalo uhorské ministerstvo školstva a kultu, ale školská stolica, ktorá dozerala na výučbu a starala sa o financie. Stolica bola zložená z popredných mužov v obci a medzi jej čestných členov obvykle patril jacovský kňaz a tesársky richtár.

Škola dostala súčasnú podobu v roku 1938. Náklady boli 96 OOO korún a hradila ich obec. Urbárska obec darovala pozemok. Stavalo sa nie podľa predstáv správkyne školy, ale tak ako rozhodla obec. Nová budova sa vystavala vo vzdialenosti asi 60 metrov od starej, pravda adaptovanej školy, takže žiaci boli rozdelení. Zároveň bol postavený aj jednoizbový učiteľský byt. V januári 1945 boli v škole dočasne ubytovaní vojaci, ktorí poškodili školské zariadenie a rozkradli knihy. Po prechode frontu a obnovení Československej republiky bola tesárska rímsko- katolícka ľudová škola poštátnená.

Po druhej svetovej vojne začalo oveľa viac žiakov navštevovať strednú školu. Najčastejšie to bola jedenásťročenka v Bojnej, kam ale žiaci museli dochádzať pešo. Od roku 1955, keď získala obec autobusové spojenie s Topoľčanmi, sa chodilo na topoľčiansku jedenásťročenku. Po reforme vzdelávacej sústavy na tamojšie gymnázium, či odborné školy. školopovinné deti od šiestej triedy navštevovali základnú deväťročnú školu v Jacovciach. Tesárska škola bola pre žiakov 1.-5. ročníka, ktorí sa učili rozdelení do troch tried.

Počet žiakov však postupne klesal, v r. 1970 ich bolo 84. V roku 1981 poklesol počet žiakov na 42. v roku 1986 navštevovalo tesársku ZDŠ 30 žiakov. Pokles pôrodnosti spôsoboval však stále menšie počty žiactva. Tento jav bol na Slovensku všeobecný a v priebehu posledných rokov sa zvýraznil. Školská budova bola pre tesárskych žiakov už začiatkom deväťdesiatych rokov zbytočne veľká a tak bola v roku 1993 základná škola premiestnená do budovy materskej školy. Škola a učitelia boli v minulosti dôležitou súčasťou života obce. Popri výuke a výchove žiakov učitelia organizovali kultúrny, športový a do istej miery aj spoločenský život všetkých obyvateľov. Ich zásluhou sa rozvíjalo ochotnícke divadlo, usporiadali sa filmové predstavenia, podnikali sa spoločné výlety za poznaním okolia, športové zápasy, ba šírili aj osvetu. Učitelia usporadúvali prednášky pre dospelých o výchove detí, zdravom stravovaní, hygiene atď. Oboznamovali ľudí o aktuálnych politických otázkach a o dianí vo svete. Na sklonku tridsiatych rokov učiteľka Kováčová vlastnila ako prvá rozhlasový príjimač na baterky a umožňovala počúvanie rádia nielen žiakom, ale vo večerných hodinách aj dospelým.

Do školskej minulosti patrí aj krátka zmienka o materskej škôlke. Zamestnanosť žien si vyžiadala zriadenie aj tejto, v minulých časoch v obci neznámej ustanovizne. V októbri 1977 otvorili v Tesároch novú budovu pre materskú školu s kapacitou pre 60 detí.

Základná škola s materskou školou v súčasnosti

Základná škola Tesáre je málotriedna škola pre žiakov 1. stupňa. Od roku 1995 sídli v spoločnej budove s materskou školou. Na prízemí sa nachádza trieda materskej školy s  dvoma  pedagogickými pracovníkmi. Na poschodí sú dve triedy základnej školy a jedna počítačová učebňa. V škole pôsobia štyria pedagogickí zamestnanci a dvaja prevádzkoví pracovníci. Školu navštevuje 15 žiakov.

Materská škola sa nachádza na prízemí budovy, pozostáva z 1 triedy, ktorú navštevuje 23 detí. O deti sa starajú 2 pedagogickí a 2 nepedagogickí zamestnanci.

ZŠ a MŠ sa podieľajú na živote v obci. Spolu s obecnou samosprávou organizujú triedne schôdzky, individuálne pohovory s rodičmi, poskytovanie informácií rodičom  v  otázkach výchovy, logopédie, zdravého životného štýlu, posedenie pri príležitosti sviatkov, tvorivé dielne, výstavky, výlety, zber papiera, vystúpenia na obecných podujatiach...

Pri základne škole funguje školský klub detí Krokodílik, ktorý zabezpečuje mimoškolskú vzdelávaciu činnosť pre deti ZŠ.

Cestovný ruch

Z hľadiska cestovného ruchu obec navštevujú turisti kvôli spomínaným sakrálnym pamiatkam, kultúrnym podujatiam, parku, kaštieľu a RZ Tesáre Nové Mlyny. Obec je pre cestovný ruch atraktívna aj kvôli vodnej nádrži využívanej na rybolov.  

História obce

Osídlenie územia na východnom podhorí Považského Inovca sa na základe archeologických nálezov z Jacoviec datuje pred takmer sedemtisíc rokmi.

Historický vývoj

Prvou písomnou zmienkou o obci je listina kráľa Bela IV., kde sa v roku 1265 spomína Kokošová. Z 13. a z väčšej časti 14. storočia nie sú o Tesároch priame písomné správy. Územie obce bolo pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia začlenené do topoľčianskeho hradného panstva, ktoré sa formovalo v tomto období. Rozsiahlejšie písomné pramene pochádzajú až z poslednej dekády 14. storočia. Ďalší vývoj Tesár bol úzko spätý s osudmi topoľčianskeho hradného panstva a celého stredného Ponitria. Názov obce „Tesáre“ súvisí s tesárskym remeslom, je pravdepodobné, že v 11. storočí tu boli usadení tesári – služobníci Nitrianskeho hradu. V roku 1930 sa spomína ako Thezer, v rokoch 1920-1948 znel úradný názov Tesáre. Pomenovanie Kokošovej na začiatku 20. storočia zlúčenej s Tesármi sa odvodzuje od osobného mena  Kakaš – čo po maďarsky znamená aj kohút.

Historické budovy

Najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v Tesároch je Rímskokatolícky kostol sv. Martina, ktorého výstavba nie je presne známa, ale z dostupných zdrojov je naznačené, že mohol vzniknúť v období od 11. do začiatku 16. storočia. Kostol bol renovovaný v roku 1772, rozsiahla rekonštrukcia bola prevedená v roku 1972. Rozšírenie kostola prístavbou novej časti (novej lode) bolo zrealizované v roku 2004.

Kaštieľ v Kokošovej

sekvoja v parku v Kokošovej

Atraktívnou pamiatkou je jednopodlažný barokovo-klasicistický kaštieľ z 2. polovice 18. storočia v lokalite Kokošová spolu s chráneným parkom. Park bol založený v prírodne krajinárskom slohu v 19. storočí a dominuje v ňom sekvoja (Sequoia gigantea) s vyše 7 metrovým obvodom kmeňa pri zemi. I keď je v súčasnosti kaštieľ v súkromnom vlastníctve, areál parku je prístupný verejnosti. Park a kaštieľ sú vyhlásené ako Národné kultúrne pamiatky. V tomto parku sa natáčala detská relácia Spievankovo 2 (v podaní Mária Podhradská a Richard Čanaky a deti), dokonca v istých pasážach je počuť aj škrekot páva, ktorý sa nachádza v areáli kaštieľa.

Kostolík sv.Jána Nepomuckého

V oblasti Kokošová sa ďalej nachádza historická kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomúckemu z roku 1772 , na portáli kaplnky je zachovaný Šélejovský erb s menami Séllyey aliter (alias) Horváth, Šélejovci mali chorvátsky pôvod. V Kokošovej v Háji pri majetkoch kaštieľa sa tiež nachádza zabudnutá schátraná rodinná krypta z roku 1890-  majiteľov kaštieľa Lenártovcov.

V parku v centre obec sa nachádza kamenná socha Sv. Urbana, ktorý je patrónom vinohradníctva. Socha sv. Urbana súvisí s vinárskym remeslom, vinice ktoré je vidno už pri vstupe do obce obklopujú obec  a utvárajú jej celkový obce, ktorý je citeľný aj v obecnej heraldike, pretože strapec hrozna sa vyskytoval v obecnom znaku od 18.storočia.  S touto tradíciou súvisí už tradičné obľúbené podujatie Vinobranie, ktoré sa koná v septembri ako oslava úrody vína.

Heraldika obce

V minulosti všetky dôležité dokumenty vydané obcou boli spečatené obecnou pečaťou. Pôvodná obecná pečať pochádza z 18. storočia. Obsahovala obecný znak – strapec hrozna s listom, sprevádzaný po bokoch klasmi a pluhovými súčasťami - lemešom a čerieslom. Kruhový nápis na tejto pečati znel: (Pecet) OSADI TESARSKEG. Aj obec Kokošová v tom čase používala podobný a na okolí rozšírený symbol, ktorý si však v 19. storočí zamenila za motív kohúta. Kohút sa viaže na niekdajšie maďarské pomenovanie obce Kakasfalva. (Kakas-maď. kohút) Na základe týchto starších predlôh bol v roku 1995 navrhnutý nový symbol obce s takouto podobou: V modrom štíte pod zlatým strapcom hrozna zlatý kohút s červenou zdrojov starej obecnej pečate. Z erbu bola odvodená aj vlajka obce Tesáre, , ktorá pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, červenej, žltej a je ukončená dvoma zástrihmi

do tretiny listu vlajky. Autorom erbu a vlajky je popredný slovenský heraldik PhDr. Ladislav Vrtel'. Erb bol schválený heraldickou komisiou pri Ministerstve vnútra SR. Po jednom storočí si tak Tesáre obnovili niekdajšiu tradíciu -obecný znak.

Zdroje

• MRVA, I.: Obec Tesáre – história, kultúra, súčasnosť, Obecný úrad Tesáre, 2000.
• MRVA, Ivan. KOKOŠOVÁ ZANINUTÁ OBEC S BOHATOU MINULOSŤOU: Pamätná publikácia k 750.výročiu vydania Kráľovskej listiny Bela IV. potvrdzujúcej starobylosť obce Kokošová. 2015. Obec Tesáre.
• KOLEKTÍV: Združenie obcí Tríbečsko – Inoveckého regiónu. Topoľčany: Tristanpress, 2006. 79 s. ISBN 80-89173-12-8.
• KROKO-VELO www.krokovelo.webnode.cz
• Obec Prašice: Cyklotrasy [online]. [cit. 2016-11-24]. Dostupné z: http://www.prasice.sk/index.php/cyklotrasy
• Obec Tesáre: O obci [online]. [cit. 2016-11-24]. Dostupné z: www.tesare.sk
• Obecná kronika
• Projekt KLASTER Topoľčany [online]. [cit. 2016-11-26]. Dostupné z: http://www.klastertopolcany.sk/uhrad Archivované 2016-12-21 na Wayback Machine
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce Tesáre [online]  [cit. 2016-11-24]. dostupné online: www.tesare.sk/download_file_f.php?id=30655
• Štátna ochrana prírody: Natura 2000 [online]. [cit. 2016-11-24]. Dostupné z: http://www.sopsr.sk/natura/
• UHLÁR, V. a kol.: Okres Topoľčany. Historicko – vlastivedná monografia. Bratislava, Obzor, n.p., 1988
• Vajcovka Tesáre - [online]. [cit. 2016-11-24] https://www.geocaching.com/geocache/GC64743_vajcovka-tesare?guid=51e7139d-5509-47d9-9573-f16c9ac6a228
• KROPILÁK, Miroslav (ed.). Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. Ilustroval Štefan PISOŇ. Bratislava: Veda, 1978.