Južný trojuholník
Južný trojuholník (Triangulum australe) je malé južné súhvezdie, ktorého najjasnejšie hviezdy hviezdnej veľkosti 2 a 3 vytvárajú približne rovnostranný trojuholník. Toto súhvezdie zaviedol v roku 1603 Johann Bayer.
| Južný trojuholník | |
 | |
| Latinský názov | Triangulum Australe |
|---|---|
| Skratka | TrA |
| Genitív | Trianguli Australis |
| Symbolické vyjadrenie | trojuholník |
| Rektascenzia | 16h |
| Deklinácia | −65° |
| Plocha | 110 štvorcových stupňov Poradie: 83 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
| Najjasnejšia hviezda | Atria (α TrA) (Zdanl. magnitúda 1,91) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Hviezdy
upraviť| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α TrA | Atria | 1,91m |
| β TrA | β TrA | 2,83m |
| γ TrA | γ TrA | 2,87m |
Na pomery iných súhvezdí južnej oblohy je najjasnejšia hviezda Južného trojuholníka, jeho alfa, pozoruhodne jasná. S magnitúdou 1,92 je to 41. najjasnejšia hviezda na oblohe a jedna z najjasnejších hviezd v blízkosti južného svetového pólu. Má novodobé meno Atria a oranžovú farbu.
Bezmenná beta TrA je síce o poznanie slabšia – magnitúda 2,85 – no stále ju môžeme nazvať pomerne jasnou. So vzdialenosťou 40 ly je to zároveň jedna z najbližších jasných hviezd k Zemi, žltobiela hviezda hlavnej postupnosti.
Trošičku slabšia gama TrA je treťou hviezdou obrazca trojuholníka, ktorý je približne rovnostranný. Je to biela hviezda blížiaca sa ku koncu svojho života na hlavnej postupnosti. Najväčšou zvláštnosťou tejto hviezdy je jej sprievodca – veľmi červená uhlíková hviezda označená ako X TrA. Písmenko v jej názve naznačuje, že je premenná. Zmeny magnitúdy sú sprevádzané zmenou povrchovej teploty.
V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko ďalších pulzujúcich premenných hviezd – cefeíd. Všetky sú však aj v maxime prislabé na to, aby sa dali vidieť voľným okom.
Delta TrA, hviezda ležiaca mimo obrazca trojuholníka, má vo vzdialenosti 30″ od seba sprievodcu. Ten dosahuje magnitúdu 11,5, ale nevieme, či k hlavnej zložke fyzicky patrí.
Objekty
upraviťHoci západný okraj Južného trojuholníka prechádza cez okrajové časti Mliečnej cesty, zaujímavých objektov je v ňom pomerne málo. Pri prehliadke ďalekohľadom sa ukáže množstvo natesnaných slabých hviezd.
V súhvezdí sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 6025, ktorá je od nás vzdialená 2 700 svetelných rokov. Zaberá na oblohe plochu zhruba tretiny Mesiaca v splne. Jej najjasnejšia hviezda má jasnosť 7m, preto sa lepšie pozoruje triédrom alebo malým ďalekohľadom.
Ďalšie objekty sú zaujímavé už len pre majiteľov väčších ďalekohľadov. Relatívne jasná planetárna hmlovina NGC 5979 vyzerá v 15-centimetrovom ďalekohľade ako drobný jasný disk farby vody.
V súhvezdí je tiež veľa galaxií, ale všetky sú malé a slabé. Vo vzdialenosti asi 220 miliónov svetelných rokov sa tieto galaxie združili do kopy Abell 3627. Jej súčasťou je aj špirálová galaxia ESO 137-001, ktorá sa cez kopu pohybuje rýchlosťou takmer 7 miliónov kilometrov za hodinu.
Poloha
upraviťTri jasné hviezdy Južného trojuholníka nájdeme v blízkosti ďalších dvoch súhvezdí znázorňujúcich rysovacie pomôcky: južne od Pravítka a východne od Kružidla. Patrí medzi najmenšie súhvezdia oblohy. Pomôckou na jeho nájdenie sa môžu stať blízke jasné hviezdy alfa a beta Centauri smerujúce k Južnému krížu. Ak si ich spojnicu predĺžime do opačnej strany než leží Južný kríž, dostaneme sa nad vrchol trojuholníka tvorený hviezdou beta.
Zdroj
upraviť- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Južný trojuholník, s. 547 – 548.