Tupolev Tu-154

Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: „Careless“) je sovietske, resp. ruské dopravné trojmotorové prúdové lietadlo, používané od začiatku 70. rokov 20. storočia.

Tu-154
Aeroflot Tupolev Tu-154M RA-85643 Mishin-1.jpg
Tu-154M Aeroflotu vzlieta z moskovského letiska Šeremetievo
Typúzkotrupé prúdové dopravné lietadlo
VýrobcaAviakor[1]
KonštruktérAndrej Tupolev
Prvý let3. októbra 1968
Zavedený9. februára 1972 (Aeroflot)
Charakterv službe
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Air Koryo
ALROSA
Výroba19682013
Vyrobených1 026
Cena za kus45 miliónov USD
VariantyTupolev Tu-155
Tupolev Tu-156

Vznik a vývojUpraviť

Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľové Il-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra 1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolínie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je TaškentNamangan (189 km), najdlhšia MoskvaJakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov[2]. Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany[3].

Letové charakteristikyUpraviť

Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v .

Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.

VariantyUpraviť

 
Štartujúci Tupolev Tu-154 (pôvodná verzia) Aeroflotu, 24. apríl 1969
 
Tu-154B-1 Aeroflotu nad riekou Volga
 
Tu-154B-2 Aeroflotu pristáva na letisku v Zürichu, jún 1982
 
Tu-154M Aeroflotu pristáva na letisku v Lisabone, 1990
  • Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
  • Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
  • Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
  • Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 19771978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
  • Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
  • Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára 2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
  • Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
  • Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra 2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
  • Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
  • Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
  • Tu-154M-ONNemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
  • Tu-154M-LK-1 – Cvičné lietadlo pre kozmonautov.

PoužívateliaUpraviť

Súčasní civilní používateliaUpraviť

 
Tu-154B-2 spoločnosti Air Koryo na letisku vo Vladivostoku
 
Tu-154M spoločnosti ALROSA na moskovskom letisku Domodedovo

V súčasnosti sú v službe u civilných leteckých spoločností posledné tri kusy Tu-154.

Spoločnosť Počet lietadiel v prevádzke
  Air Koryo 2
  ALROSA 1

Bývalí civilní používateliaUpraviť

  Afganistan

  Albánsko

  Arménsko

  Azerbajdžan

  Bulharsko

  Džibutsko

 
Tupolev Tu-154M Československých aerolínií pristáva na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, jún 1991

  Česko-Slovensko

  Česko

 
Tupolev Tu-154M spoločnosti CAAC

  Čína

  Egypt

  Gruzínsko

 
Tupolev Tu-154M spoločnosti Kish Air

  Irán

  Jemen

 
Tupolev Tu-154M spoločnosti Kazakhstan Airlines

  Kazachstan

  Kuba

  Líbya

  Severné Macedónsko

 
Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Malév, 19. jún 1982

  Maďarsko

  Moldavsko

  Mongolsko

 
Tupolev Tu-154M spoločnosti Interflug na letisku Schönefeld v Berlíne, 24. jún 1990

  NDR

  Nikaragua

  Pakistan

  Poľsko

 
Tupolev Tu-154B spoločnosti TAROM, 7. august 1981

  Rumunsko

 
Tupolev Tu-154M Aeroflotu pristáva na letisku Pulkovo v Petrohrade
 
Tupolev Tu-154M spoločnosti S7 Airlines

  Rusko

 
Tupolev Tu-154M-100 (OM-AAB) Slovenských aerolínií

  Slovensko

  Somálsko

  Sýria

  Turecko

 
Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Air Ukraine

  Ukrajina

Vojenskí používateliaUpraviť

SúčasníUpraviť

  Azerbajdžan

  • Azerbajdžanska vláda

  Bielorusko

  • Bieloruska vláda

  Čína

  Kazachstan

  • Kazašská vláda
 
Tupolev Tu-154M kirgizskej vlády

  Kirgizsko

  • Kirgizská vláda

  KĽDR

  Rusko

BývalíUpraviť

  Arménsko

  Bulharsko

  • Bulharské vzdušné sily (Jeden Tu-154B bol vyradený v roku 1988, jeden Tu-154M v apríli 2010, ktorý bol nahradený Airbusom A319.)

  Česko-Slovensko

 
Tupolev Tu-154B-2 Vzdušných síl AČR, marec 1994

  Česko

  Kuba

  Mongolsko

  NDR

  Nemecko

  • Luftwaffe (Používala dva stroje, ktoré boli prevzaté z NDR. Jedno lietadlo bolo stratené pri zrážke vo vzduchu, druhé bolo predané.)
 
Poľský Tupolev Tu-154M, ktorý 10. apríla 2010 havaroval neďaleko letiska v Smolensku

  Poľsko

  Slovensko

  Sovietsky zväz

  Turkménsko

  Ukrajina

  Uzbekistan

Havárie a nešťastiaUpraviť

 
Tupolev Tu-154B-1 sovietskeho Aeroflotu po incidente na štokholmskom letisku Arlanda v novembri 1978
 
Tupolev Tu-154M spoločnosti ALROSA, ktorý núdzovo pristál 7. septembra 2010

Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154.[4]

Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.[5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Letecké nešťastie v Smolensku 2010

Dňa 10. apríla 2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.

Dňa 7. septembra 2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti ALROSA. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín.[6]

25. decembra 2016 Ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovci sa v nedeľu niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, aby vytvoril a riadil štátnu komisiu pre vyšetrovanie katastrofy. Štátny smútok bol vyhlásený na pondelok 26. decembra.[7]

Technické údajeUpraviť

 
Kokpit lietadla Tu-154M
Parameter Tu-154B-2 Tu-154M
Posádka 3 – 4
Počet miest na sedenie 152 – 180 164 – 180
Dĺžka 47,90 m
Rozpätie 37,55 m
Nosná plocha 201,5 m²
Výška 11,40 m
Max. vzletová hmotnosť 98 000 kg – 100 000 kg 102 000 kg – 104 000 kg
Hmotnosť prázdneho lietadla 50 700 kg 55 300 kg
Max. rýchlosť Mach 0.89
(590 mph, 950 km/h, 512 uzlov)
Dolet (plne naložený) 2 500 km 3 900 km
Dolet (s max. množstvom paliva) 5 280 km 6 600 km
Dostup 12 100 m
Pohonná jednotka (3×) Kuznecov NK-8-2U Solovjov D-30KU-154
Max. ťah (3×) 93,2 kN (každý motor)[8] 103,6 kN (každý motor)[8]

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. archiv novostej [online]. rainco.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Obzornaja informacija o samolete Tu-154M [online]. aviacor.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  3. Aviakor peredal očerednoj Tu-154M ministerstvu oborony RF [online]. aex.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ASN Aviation Safety Database [online]. aviation-safety.net, rev. 2012-08-10, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. DUFFY, P. Tu-154: The backbone of Russian fleets [online]. news.bbc.co.uk, 25.8.2004, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Šučalina, D., Maškin, S. Vzletno-posadočnaja lesopolosa [online]. kommersant.ru, 8.9.2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (po rusky)
  7. Ruské lietadlo s Alexandrovcami sa zrútilo do Čierneho mora [online]. aktuality.sk, 25.12.2016, rev. 2016-12-26, [cit. 2016-12-25]. Dostupné online.
  8. a b Originally measured as 10,500 kgf.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tupolev Tu-154 na českej Wikipédii.