Wikipédia

Vahram Chuguryan

PhDr. Vahram Chuguryan, PhD. (* 27. september 1974) je slovenský novinár a bývalý hovorca arménskeho[1] pôvodu. Od marca 2018 do marca 2022 pôsobil ako riaditeľ Sekcia spravodajstva a publicistiky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS),[2] pričom z tejto pozície odstúpil po obvinení zo šírenia proruských dezinformácií prostredníctvom spravodajstva RTVS a nezvládnutom pokrytí ruskej invázie na Ukrajinu.[3] Je autorom knihy literatúry faktu o arménskej genocíde 100 rokov ticha (2015).

Vahram Chuguryan
slovenský novinár arménskeho pôvodu
Narodenie27. september 1974 (49 rokov)
Arménsko
ZamestnanieRozhlas a televízia Slovenska (2000 – 2008, od 2018)
Profesianovinár
hovorca (2008 – 2017)

Život upraviť

V štúdiu medzinárodných vzťahov začal v rodnom Arménsku a pokračoval v ňom na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.[4]

V rokoch 2000 – 2008 pracoval ako zahraničnopolitický redaktor v Slovenskej televízii. Od roku 2008 pôsobil ako vedúci Komunikačného oddelenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (SR), ktoré vtedy viedol minister Ľubomír Jahnátek, člen strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD). Od roku 2010 pracoval ako hovorca Slovenského plynárenského priemyslu a neskôr spoločnosti Eustream[4], pričom v v rokoch 2016 – 2017 pôsobil na pozícii riaditeľa Komunikačného odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, vtedy vedeného nominantom Slovenskej národnej strany Petrom Plavčanom.[5] V roku 2017 odišiel zo štátnej služby a začal sa venovať súkromnému podnikaniu so svojou spoločnosťou THE PRESENT s.r.o.[6]

Od 16. marca 2018 do 24. februára 2022 bol riaditeľom Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS.[1][7][3]

Kritika a kontroverzie upraviť

Spor so Spravodajskými odbormi RTVS upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Spravodajské odbory RTVS

Krátko po návrate do RTVS sa ocitol na strane sporu, ktorý prepukol medzi zamestnancami RTVS združenými v Spravodajských odboroch RTVS[8] na jednej strane a novým vedením na čele s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom na strane druhej. Podľa televíznej reportérky a spoluzakladateľky odborov Zuzany Kovačič Hanzelovej sa Chuguryan snažil zasahovať do integrity spravodajského vysielania a napokon ju obmedzoval v novinárskej práci.[9] Jedným z bodov sporu bol Chuguryanov zákaz, aby reportéri a moderátori nosili odznaky vyjadrujúce solidaritu so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom a jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou.[3] Chuguryan odmietol, že by sa jeho zásahy vymykali snahe o „faktografickú presnosť, nestrannosť a profesionálnu kvalitu“ spravodajských príspevkov, kde podľa predtým chýbala dostatočná vyváženosť.[10]

Sťažnosti na spôsob vedenia redakcie upraviť

Napriek tomu, že odchodom skupiny redaktorov združených v spravodajských odboroch sa situácia v redakcii zdanlivo upokojila, pretrvávala kritika politickej nezaujatosti spravodajstva. Počas tretej Ficovej vlády bolo RTVS kritizované za prikrášľovanie obrazu vtedajšieho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenskej národnej strany Andreja Danka. Podľa medializovaných informácií Chuguryan odmietal, aby v reportážach zaznelo, že Danko sa stretol s osobami na sankčnom zozname a že krajina, ktorú navštívil (Bielorusko), je sankcionovaná na vývoz zbraní, pričom tiež zabránil zverejneniu reportáže o nahrávkach, ktorá dokazovala kontakt Andreja Danka s Alenou Zsuzsovou obvinenou za spoluúčasť na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.[3] V januári 2020 v dôsledku kumulácie týchto problémov z RTVS odišli redaktori Erik Potocký a Michal Katuška.[11]

V apríli 2020 sa situácia vyostrila natoľko, že vedúci domácej redakcie spravodajstva a moderátor Miroslav Frindt adresoval generálnemu riaditeľovi Jaromírovi Rezníkovi list, v ktorom sa sťažoval na spôsob, akým Chuguryan vedie redakciu.

„ Chuguryan nezvláda manažovanie redakcie odborne ani ľudsky. Finančne odmeňuje vyvolených ľudí, ktorí sú mu názorovo verní, prípadne im zvyšuje mzdu. Polarizuje redakciu, neinformuje o zámeroch, vedie autoritatívne, vytvára konfliktnú atmosféru (...). Podporuje neschopných, s ktorými sa redakcia mala už dávno rozlúčiť.

(...)

Amatérskym prístupom, neznalosťou degraduje kolegov na nižšiu úroveň a direktívnym vystupovaním na poradách, ktoré potom uniknú do médií, robí hanbu celej RTVS. Aj vďaka Vahramovi Chuguryanovi, jeho neschopnosti nájsť pri pracovných záležitostiach kompromis a jeho snahe hrotiť problémy, sa v médiách vyskytli zlé články o sekcii spravodajstva, na čo doplácajú najmä redaktori v teréne.

“
– Miroslav Frindt v liste Jaromírovi Rezníkovi z apríla 2020[12][13]

Obvinenie zo šírenia proruských dezinformácií v spravodajstve RTVS upraviť

23. februára 2022 sa Chuguryan stal terčom kritiky po tom, čo predchádzajúci večer Jednotka odvysielala epizódu spravodajsko-analytickej relácie Správy a komentáre o kríze na Ukrajine[14], do ktorej okrem bývalého českého generála Jiřího Šedivého a pedagóga Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Lukáša Marečeka pozvala aj predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti Jána Čarnogurského. Čarnogurský vo svojom výstupe šíril faktograficky nesprávne a zavádzajúce informácie o Korsunskom incidente, vojne v Južnom Osetsku a údajnom ohrozovaní Ruska zo strany Ukrajiny, pričom moderátorka Katarína Martinková ponechala tieto tvrdenia bez kritickej oponentúry.[15][5]

Viacerí vládni politici, novinári i časť verejnosti to označila za nezodpovedné konanie v čase vyhrocovania napätia na Ukrajine zo strany Ruska. Poslanec Európskeho parlamentu zvolený za stranu SPOLU – občianska demokracia Vladimír Bilčík priamo vyzval Rezníka na odvolanie Chuguryana, ktorého zo šírenia dezinformácii obvinil aj predseda výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, bývalý televízny reportér RTVS Kristián Čekovský. Ministerka kultúry Natália Milanová (nominantka OĽANO) podala podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu.[5][15][16][17][18]

„ Vedenie spravodajstva na čele s Vahramom Chuguryanom razí teóriu, že objektivita znamená zverejniť každý názor, a teda aj očividné lži. Pravdu vyvažuje bludmi. Ich cieľom je, aby sa diváci i poslucháči stratili v spleti informácií a dezinformácií. Ako predseda mediálneho výboru musím varovať, že takéto personálne obsadenie verejnoprávneho média môže mať v čase hroziacej vojny ďalekosiahle dôsledky. “
– poslanec Kristián Čekovský v statuse na Facebooku 23. februára 2022[19]

Minister obrany Jaroslav Naď zároveň menoval Chuguryana ako osobu, ktorá sa podieľa na šírení dezinformácií v prospech Ruska prostredníctvom RTVS:

„ ... v súvislosti so zmluvou so Spojenými štátmi, aj v súvislosti s Ukrajinou evidujem obrovské množstvo bizarností, ktoré sme videli v rámci RTVS. Dlhé obdobie som sa zdržiaval komentárov, ale myslím si, že už treba toto hovoriť úplne jasne a otvorene. Som presvedčený o tom, že tiež výber jednotlivých hostí do diskusných relácií nie je náhodný. Zaznievajú tam hlasy, ktoré zďaleka jednak nemajú ani odbornú zdatnosť, (jednak) vyslovene klamú, (ako napríklad) včera pán Čarnogurský explicitne klamal. (...) To nie je náhoda, rovnako ako nebola náhoda, že sa objavovali v súvislosti s DCA rôzni respondenti, ktorí hovorili o tom, že tá česká je lepšia, pritom česká neexistuje, a dostali niekoľko týždňov priestor, aby donekonečna klamali, a (to) napriek tomu, že sme na to upozorňovali aj verejne. (...) Šíriť tu vyslovene putinovskú propagandu ďaleko za rámec pravdy, úplne mimo, vo verejnoprávnej televízii v období, keď začína byť ohrozená bezpečnosť našej krajiny je nezodpovedné a podľa môjho názoru to už nie je absolútne v súlade s verejnoprávnosťou.

(...)

V tomto momente si dovolím povedať aj ďalšie meno, úplne verejne, aj keď sa snažíme tu hovoriť o generálnom riaditeľovi, ale pri všetkej úcte, zo všetkých kanálov na mňa tečie, od rôznych ľudí, od rôznych expertov a tak ďalej, že za výberom konkrétnych hostí je Vahram Chuguryan, šéf spravodajstva. Myslím si, že toto je tiež otázka, s ktorou by sa mal vysporiadať aj generálny riaditeľ.

“
– minister Jaroslav Naď v diskusnej relácii Rozhovory ZKH 23. februára 2022[20]

Vedenie RTVS v reakcii na túto kritiku odmietlo, že by konalo nesprávne, a hájilo sa údajnou snahou o vyváženosť spravodajstva.[21][22]

Opätovná kritika na RTVS padla po tom, čo ráno 24. februára 2022 nezaradila do vysielania mimoriadne spravodajstvo o vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu.[23] Ešte v ten deň podal Chuguryan žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, ktorú generálny riaditeľ prijal a vedením sekcie spravodajstva a publicistiky dočasne poveril Attilu Lovásza.[3]

Dielo upraviť

  • Chuguryan, Vahram (2015), 100 rokov ticha : arménska genocída ([1.] vyd.), Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, ISBN 978-80-557-0874-7 Chybné ISBN , 195 s.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Mikušovič 2019
  2. ↑ Organizačná štruktúra, Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [s. a.], https://www.rtvs.org/o-rtvs/organizacna-struktura, dost. 2022-02-23 
  3. ↑ a b c d e mk. Chuguryan odchádza z postu šéfa spravodajstva RTVS, RTVS oznámila meno nového šéfa. O médiách (Bratislava: Miramedia), 2022-02-24. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  4. ↑ a b mk 2016
  5. ↑ a b c mk 2022a
  6. ↑ Okresný súd Bratislava I 2022
  7. ↑ mk 2018
  8. ↑ Spravodajské odbory RTVS. Spravodajské odbory RTVS píšu Rezníkovi: Situácia v redakcii ohrozuje vysielanie. O médiách (Bratislava: Miramedia), 2018-05-03. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  9. ↑ Mikušovič 2018
  10. ↑ Šimková 2018
  11. ↑ mk. V RTVS stopli pripravené reportáže o Dankovi a Zsuzsovej, dvaja redaktori dali výpoveď. O médiách (Bratislava: Miramedia), 2020-01-30. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  12. ↑ mk. Šéf domácej redakcie sa v liste Rezníkovi a Rade sťažuje na stresové a autoritatívne pomery. O médiách (Bratislava: Miramedia), 2020-05-15. Dostupné online [cit. 2022-02-24].
  13. ↑ V redakcii spravodajstva RTVS začína byť opäť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-05-15. Dostupné online [cit. 2022-02-24]. ISSN 1339-844X.
  14. ↑ Správy a komentáre : Utorok 22.02.2022 19:45, Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022 (vyd. 2022-02-22), https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14040/309777, dost. 2022-02-23 
  15. ↑ a b Mikušovič 2022
  16. ↑ mk 2022b
  17. ↑ TASR 2022
  18. ↑ Cuprik 2022
  19. ↑ ČEKOVSKÝ, Kristián. Vedenie RTVS ohrozuje bezpečnostné záujmy Slovenska a intenzívne podkopáva jeho zahranično-politickú orientáciu [online]. Facebook.com, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.
  20. ↑ HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič; RYBÁR, Tomáš. Naď: Putinovská propaganda v RTVS je už podrývanie bezpečnosti štátu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-02-23. Dostupné online [cit. 2022-02-24]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ „Stanovisko RTVS k relácii Správy a komentáre s Jánom Čarnogurským“, O médiách.com (Bratislava: Miramedia), 2022, 2022-02-23, https://omediach.com/tlacove-spravy/22377-stanovisko-rtvs-k-relacii-spravy-a-komentare-s-janom-carnogurskym, dost. 2022-02-23 
  22. ↑ „RTVS vníma reakcie na odvysielanú reláciu k Ukrajine a zaoberá sa tým“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2022, 2022-02-23 17:10 SEČ, https://www.teraz.sk/najnovsie/rtvs-vnima-reakcie-na-odvysielanu-rel/614226-clanok.html, dost. 2022-02-23 
  23. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Začala vojna, no v RTVS sa ráno smialo, varilo a cvičilo. Po dnešku by mal šéf spravodajstva v RTVS skončiť. O médiách.com (Bratislava: Miramedia), 2022-02-24. Dostupné online [cit. 2022-02-24].

Použitá literatúra upraviť

Články v periodikách
Webové stránky
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vahram_Chuguryan&oldid=7806548“