Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)

Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (VŠJŽ) bola jedna z vojenských stredných škôl s maturitou gymnaziálneho typu v bývalom Česko-Slovensku a po roku 1993 aj na Slovensku, ktorej vznik sa datuje od roku 1949. Škola ponúkala stredoškolské štúdium v slovenskom a českom jazyku. Pomenovanie niesla po českom husitskom vojvodcovi Jánovi Žižkovi.

Vojvodca Jan Žižka z Trocnova

História školy upraviť

História školy sa začala písať 1. septembra roku 1949. Vtedy bola založená Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (VŠJŽ) v Spišskej Novej Vsi.[1] Po presťahovaní do Bratislavy v rokoch 19531969 pôsobila táto internátna vojenská škola v priestoroch vysokoškolského areálu Lafranconi v Bratislave. 25. mája 1969 vzniklo vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova[2]. V auguste 1969 zásluhou osobného pričinenia JUDr. Gustáva Husáka bolo Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova presťahované z Bratislavy do Banskej Bystrice. 30. septembra 1996 škola definitívne skončila svoje pôsobenie.[3]

Prehľad vývoja školy upraviť

  • 1. september 1949 – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi
  • 31. august 1953 – zrušenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi
  • 1. september 1953 – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave
  • 25. máj 1969 – z Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave bolo vytvorené Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Bratislave
  • august 1969 – premiestnenie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy do Banskej Bystrice
  • 29. august 1969 – premenovanie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova v Banskej Bystrici na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania
  • 30. september 1996 – zrušenie Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Hneď po založení školy bolo štúdium na vojenskej škole Jana Žižku z Trocnova štvorročné, ale už v školskom roku 1950/1951 došlo k jeho skráteniu na tri roky. V roku 1953 prešla škola na šesťročný cyklus štúdia s tým, že jedenásťroční chlapci nastúpili do 6. ročníka, kde nadobudli základné vzdelanie, a potom priamo pokračovali v stredoškolskom vzdelávaní, ktoré končilo maturitnou skúškou. Od roku 1958 sa škola zasa vrátila k trojročnej stredoškolskej maturitnej forme štúdia. Počnúc 1. septembrom 1969 bolo toto stredoškolské štúdium predĺžené na štyri roky.[3]

Velitelia školy upraviť

Pôsobiaci v Bratislave

  • mjr. Václav Hudeček – do roku 1957[4]
  • plk. Karel Kuba – 1957 až 1964
  • genmjr. Juraj Pivoluska – 1964 až 1970 [5]

Pôsobiaci v Banskej Bystrici

  • plk. Ing. Pavol Graus – 1970 až 1977
  • plk. PhDr. Aloiz Pachlopník – 1977 až 1990
  • plk. Ing. Miloslav Tešlár – 1990 až 1996

[3]

Charakteristika školy upraviť

Tento typ internátnej strednej vojenskej školy vychádzal z tradícií bývalých sovietskych vojenských škôl a mal svoj vzor v Suvorovovej vojenskej škole. Išlo o školy, ktoré vznikli počas druhej svetovej vojny a ich žiakmi boli početné siroty, ktorých o rodičov pripravila vojna. Starostlivosť o žiakov prebrala kompletne armáda. Pôvodne bolo jej cieľom umožniť vzdelanie najmä chlapcom – vojenským sirotám, preto táto škola spočiatku pripravovala žiakov od 5. ročníka základnej školy. Neskoršie sa pretransformovala na klasickú strednú školu s maturitou. Jej úlohou od začiatku bolo pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov – veliteľov Československej ľudovej armády , ktorí boli po ukončení vysokoškolského štúdia menovaní do vojenskej hodnosti poručík a zároveň sa stali vojakmi z povolania .[6]

Jej študijné zameranie bolo orientované na matematiku, fyziku, šport a vojenstvo. Okrem toho škola poskytovala aj štúdium jedného zo svetových cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, španielsky) a povinne jazyka ruského.

Škola patrila medzi najprestížnejšie vojenské stredné školy v Česko-Slovensku. To spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby v žiakoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj určitého elitárstva.

Vojenstvo školy upraviť

Žiaci školy nosili predpísané vojenské uniformy s tým, že na ľavých rukávoch asi 2 cm odspodu boli (nad sebou) našívané striebristé pásky, ktorých počet znamenal ročník – neskôr za 4 ročníky bola našitá široká páska a za 5. a 6. pribudli pôvodné úzke. Neskoršie boli na náplecníkoch našité biele „véčka“, ktorých počet označoval ročník štúdia na vojenskej škole. Koncom 60. rokov to boli už plieškové a rovné, tzv. „koľajničky“. Režim života a štúdia na škole bol organizovaný podľa vojenského denného poriadku. Všeobecný vojenský budíček bol ráno o 6.00 hod. Nasledovala povinná 20-minútová rozcvička, ranná hygiena, upratovanie izieb, ustrojenie do vojenskej uniformy, ranná kontrola vzhľadu, raňajky a organizovaný nástup na povinné vyučovanie, ktoré trvalo spravidla 7 až 8 vyučovacích hodín. Nasledoval obed. Po obede povinný 30-minútový odpočinok na izbách. Potom bolo povinné 2- až 3-hodinové samostatné štúdium na pridelených učebniach (od určitého dosiahnutého priemeru známok nebolo samoštúdium povinné) a športová činnosť v športových kluboch alebo krúžkoch. Večera bola od 18.00 hod. Celodenné stravovanie bolo poskytované vo vlastnej jedálni a bolo povinné a kontrolované. Po večeri od 19.00 hod do 21.00 hod. mali žiaci osobné voľno. Počas neho mohli ísť na vychádzky do mesta alebo využívali objekty školy, ktorá mala vlastný rozsiahly športový areál, knižnicu, kino, telocvičňu a od roku 1966 aj krytý plavecký bazén. Škola mala vlastnú dobré vybavenú ambulanciu praktického lekára a zubnú ambulanciu. Deň končil večernou kontrolou, tzv. večierkou o 21.30 hod.

Jeden deň v týždni bol celý vyčlenený na základný vojenský výcvik. Za tým účelom bola na nádvorí školy umiestnená vojenská technika, tank T-34 a delo - húfnica kalibru 122 mm vz. 38. Po dovŕšení 17. roku života totiž žiaci školy povinne skladali vojenskú prísahu, aby mohli v treťom ročníku svojho stredoškolského štúdia vykonať vojenskú základnú službu. Vtedy im bola pridelená aj vojenská osobná zbraň (samopal vz. 58). V neskoršom období (v osemdesiatych rokoch) už neprebiehal základný vojenský výcvik touto formou, ale do vyučovania boli zaradené hodiny vojenskej prípravy a vojenská základná služba bola vykonávaná až po nástupe na vysokú školu. Počas prvých piatich mesiacov štúdia na vysokej škole študenti vykonávali na danej vysokej škole náhradnú vojenskú službu, po skončení ktorej boli prijatí za vojakov z povolania v hodnosti rotmajstra a pokračovali ďalej v štúdiu vysokej školy.

Žižkovci pravidelne pochodovali v čele prehliadkových zostáv počas slávnostných vojenských prehliadok v Prahe, Bratislave a Ostrave. Podobne sa zúčastňovali aj na spartakiádnych masových športových vystúpeniach na Strahove v Prahe. Po ukončení školy, po príslušnom výbere, nastupovali na vysokoškolské vojenské štúdium najmä do Vyškova na Morave a do Martina.

Šport a záujmová činnosť upraviť

Každý žiak musel byť členom nejakého športového alebo záujmového krúžku. Športové oddiely, ako napríklad strelecký, atletický, futbalový, hádzanársky, basketbalový a gymnastický, boli účastníkmi civilných organizovaných športových súťaží. Veľmi známou ľahkoatletickou súťažou bola aj „Cena žižkovca“, pri ktorej zrode stal populárny športový rozhlasový redaktor Gabo Zelenay.

Zo záujmových krúžkov boli obľúbené najmä krúžky jazdecký, motoristický, turistický, klub filmového diváka, spevácky a krúžok spoločenských tancov.

Známi absolventi upraviť

Školu absolvovalo niekoľko tisíc žiakov z bývalého Česko-Slovenska a Slovenska, ktorí sa nazývali „žižkovci“. Medzi jej absolventmi boli desiatky neskorších generálov, stovky vysokých dôstojníkov, ale aj osobnosti civilného života.

K jej absolventom patria napríklad:

Galéria upraviť

Výukové zbrane

Budovy bývalej školy

Absolventské insígnie

Poznámka upraviť

Archívny fond Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy (Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania z Banskej Bystrice) je uložený vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (Krajná 27, Bratislava, PSČ 821 04).

Použitá literatúra upraviť

  • MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR
  • Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avangarda 1918- 1939. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993
  • Vojenský predpis : Škol-2-2 Statut vojenských škol Jana Žižky z Trocnova
  • Vojenský predpis : Škol-51-11/s Postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl

Referencie upraviť

  1. https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka
  2. Rozkaz Ministra národní obrany o zřízení vojenských gymnázií, Zbierka zákonov čiastka 24/1969
  3. a b c Československé vojenství
  4. Československá lidová armáda
  5. Kolektív autorov: Vojenské dejiny Slovenska VII. zväzok, Vydal:Magnetpress, rok 2016, str.45
  6. https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka
  7. a b c d e f MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR
  8. https://mp.mil.sk/43665/
  9. Listy Univerzity obrany 9/2006 (PDF) [online]. [Cit. 2015-11-16]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
  10. http://forum.valka.cz/topic/view/119369/Honzek-Pavel
  11. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Odložil na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  12. František Škvrnda [online]. [Cit. 2015-11-15]. Dostupné online. Archivované 2015-11-17 z originálu.
  13. Oldřich Vaněk
  14. Alexander František Zvrškovec [online]. [Cit. 2015-11-16]. Dostupné online. Archivované 2015-11-17 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť