Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

Zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 308/1991 Zb. zo 4. júla 1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností je základný právny predpis, ktorý upravuje postavenie cirkví a náboženských spoločností a ich vzťahy k štátu na Slovensku a do 7. januára 2002 aj v Česku. Právnym základom pre tvorbu tohto zákona bol ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd.

Novelizácie

Zákon č. 394/2002 Z. z.

31. októbra 2000 poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) schválili zákon č. 394/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Táto novela upresnila definíciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nasledovne:

„	Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.	“
– čl. I ods. 1 zákona č. 394/2002 Z. z.

Novela zároveň ukotvila rovnosť všetkých cirkví a náboženských spoločností pred zákonom (§ 4 ods. 2) a možnosť uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci so štátom (§ 5 ods. 5).

Zákon č. 201/2007 Z. z.

Zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. bola priamo do znenia zákona č. 308/1991 Zb. ustanovená zásada o najnižšom počte členov potrebných na registráciu, ktorú pôvodne obsahoval zákon Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. z 26. marca 1992 o registrácii cirkví a náboženských spoločností. Oproti pôvodnej právnej úprave bola zavedená podmienka, že členovia musia byť občanmi Slovenskej republiky.

„	Cirkev alebo náboženská spoločnosť môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej dvadsať tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.	“
– § 2 zákona č. 192/1992 Zb.

„	Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (...) môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.	“
– čl. I ods. 2 zákona č. 201/2007 Z. z.

Podľa údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001 takýto počet veriacich, spĺňajúcich podmienku trvalého pobytu a občianstva, malo len šesť z 15 a podľa SODB z roku 2011 len päť z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Zákon č. 39/2017 Z. z.

Na jeseň 2016 bol do NR SR predložený návrh novely zákona, podľa ktorého sa mal počet potrebných členov zvýšiť z 20 000 až na 50 000. Návrh predložila skupina poslancov Slovenskej národnej strany (SNS; Andrej Danko, Tibor Bernaťák, Anton Hrnko, Eva Smolíková, Stanislav Kmec, Dušan Tittel) s proklamovaným cieľom „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“.

Prezident Andrej Kiska zákon vetoval s tým, že „zvýšenie počtu členov z 20 000 na 50 000 (...) nie je nevyhnutné ani primerané sledovanému cieľu“ a je zásahom do základného práva slobody náboženského vyznania a viery. Poukázal na skutočnosť, že 50 000 alebo viac členov majú (podľa SODB z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z celkovo 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. V januári 2017 poslanci prelomili veto prezidenta a novela bola prijatá ako zákon č. 39/2017 Z. z. Za prijatie zákona hlasovali poslanci SMERu – sociálnej demokracie, SNS, MOSTu – HÍD, Ľudovej strany Naše Slovensko, Sme rodina, nezaradení poslanci Peter Marček, Rastislav Holúbek, Katarína Macháčková a Martina Šimkovičová, ako aj Juraj Droba zo Slobody a Solidarita a Igor Matovič z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Viacerí poslanci priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamu (pozri islamofóbia na Slovensku). Napr. Milan Krajniak z hnutia Sme rodina v rozprave vystúpil s tým, že šírenie islamu a stavba mešít predstavuje bezpečnostné riziko, ktorému treba za každú cenu zabrániť a Karol Farkašovský (SNS) otvorene tvrdil, že cieľom návrhu zákona je „preventívne zabezpečiť ochranu našich koreňov, citujem, tradícií, kresťanských hodnôt“ proti islamu. Ján Budaj z poslaneckého klubu OĽaNO túto iniciatívu a prejavy jej zástancov označil za „prejav strachu alebo, alebo obyčajné žmýkanie zase trošku popularity z antiislamských alebo islamofóbnych nálad, ktoré tu niektorí poslanci tak radi šíria“.

Externé odkazy

• Konsolidované znenie zákona na právnom a informačnom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Slov-Lex