Wikipédia

Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

Zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 308/1991 Zb. zo 4. júla 1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností je základný právny predpis, ktorý upravuje postavenie cirkví a náboženských spoločností a ich vzťahy k štátu na Slovensku a do 7. januára 2002 aj v Česku. Právnym základom pre tvorbu tohto zákona bol ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd.[1]

Novelizácie upraviť

Zákon č. 394/2002 Z. z. upraviť

31. októbra 2000 poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) schválili zákon č. 394/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Táto novela upresnila definíciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nasledovne:

„ Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. “
– čl. I ods. 1 zákona č. 394/2002 Z. z.[2]

Novela zároveň ukotvila rovnosť všetkých cirkví a náboženských spoločností pred zákonom (§ 4 ods. 2) a možnosť uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci so štátom (§ 5 ods. 5).

Zákon č. 201/2007 Z. z. upraviť

Zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. bola priamo do znenia zákona č. 308/1991 Zb. ustanovená zásada o najnižšom počte členov potrebných na registráciu, ktorú pôvodne obsahoval zákon Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. z 26. marca 1992 o registrácii cirkví a náboženských spoločností. Oproti pôvodnej právnej úprave bola zavedená podmienka, že členovia musia byť občanmi Slovenskej republiky.

„ Cirkev alebo náboženská spoločnosť môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej dvadsať tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. “
– § 2 zákona č. 192/1992 Zb.[3]
„ Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (...) môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky. “
– čl. I ods. 2 zákona č. 201/2007 Z. z.[4]

Podľa údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001 takýto počet veriacich, spĺňajúcich podmienku trvalého pobytu a občianstva, malo len šesť z 15 a podľa SODB z roku 2011 len päť z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.[5]

Zákon č. 39/2017 Z. z. upraviť

Na jeseň 2016 bol do NR SR predložený návrh novely zákona, podľa ktorého sa mal počet potrebných členov zvýšiť z 20 000 až na 50 000. Návrh predložila skupina poslancov Slovenskej národnej strany (SNS; Andrej Danko, Tibor Bernaťák, Anton Hrnko, Eva Smolíková, Stanislav Kmec, Dušan Tittel) s proklamovaným cieľom „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“.[6]

Prezident Andrej Kiska zákon vetoval s tým, že „zvýšenie počtu členov z 20 000 na 50 000 (...) nie je nevyhnutné ani primerané sledovanému cieľu“ a je zásahom do základného práva slobody náboženského vyznania a viery. Poukázal na skutočnosť, že 50 000 alebo viac členov majú (podľa SODB z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z celkovo 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.[7][5] V januári 2017 poslanci prelomili veto prezidenta a novela bola prijatá ako zákon č. 39/2017 Z. z.[8] Za prijatie zákona hlasovali poslanci SMERu – sociálnej demokracie, SNS, MOSTu – HÍD, Ľudovej strany Naše Slovensko, Sme rodina, nezaradení poslanci Peter Marček, Rastislav Holúbek, Katarína Macháčková a Martina Šimkovičová, ako aj Juraj Droba zo Slobody a Solidarita a Igor Matovič z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO).[9]

Viacerí poslanci priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamu (pozri islamofóbia na Slovensku).[10] Napr. Milan Krajniak z hnutia Sme rodina v rozprave vystúpil s tým, že šírenie islamu a stavba mešít predstavuje bezpečnostné riziko, ktorému treba za každú cenu zabrániť[11] a Karol Farkašovský (SNS) otvorene tvrdil, že cieľom návrhu zákona je „preventívne zabezpečiť ochranu našich koreňov, citujem, tradícií, kresťanských hodnôt“ proti islamu.[12] Ján Budaj z poslaneckého klubu OĽaNO túto iniciatívu a prejavy jej zástancov označil za „prejav strachu alebo, alebo obyčajné žmýkanie zase trošku popularity z antiislamských alebo islamofóbnych nálad, ktoré tu niektorí poslanci tak radi šíria“.[13]

Referencie upraviť

  1. ↑ ČEPLÍKOVÁ, Margita. Postavenie cirkví a náboženských spoločností v právnom poriadku Slovenskej republiky [online]. [Praha]: [Společnost pro církevní právo], [s. a.], [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  2. ↑ Čl. I ods. 2 zákon č. 394/2000 Z. z. z 31. októbra, ktorým sa mení zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností [online]. [cit. 2020-07-07].
  3. ↑ § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. z 26. marca 1992 o registrácii cirkví a náboženských spoločností [online]. [cit. 2020-07-09].
  4. ↑ Čl. I ods. 2 zákon č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. [online]. [cit. 2020-07-09].
  5. ↑ a b Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012-06-21 [cit. 2020-07-07].
  6. ↑ Dôvodová správa. [cit. 2020-07-09]. Pozri aj: Parlamentná tlač 273 [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2016] [cit. 2020-07-07].
  7. ↑ Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, č. 5106-2016-KPSR, 19. decembra 2016. [cit. 2020-07-09]. Pozri: Parlamentná tlač 350 [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2016] [cit. 2020-07-07].
  8. ↑ zákon č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov [online]. [cit. 2020-07-07].
  9. ↑ Hlasovanie podľa klubov, schôdza č. 12, hlasovanie č. 10, 31. 1. 2017 17:08 [cit. 2020-07-09].
  10. ↑ KERN, Miro. Zákon o cirkvách bol v skutočnosti proti islamu a nie proti špekulantom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-01. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Vystúpenie v rozprave [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2017] [cit. 2020-07-07].
  12. ↑ Vystúpenie v rozprave [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2017] [cit. 2020-07-07].
  13. ↑ Vystúpenie v rozprave [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2017] [cit. 2020-07-07].

Externé odkazy upraviť

  Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zákon_o_slobode_náboženskej_viery_a_postavení_cirkví_a_náboženských_spoločností&oldid=7822684“