Wikipédia

Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky

zoznamový článok projektov Wikimedia

Veľvyslanci Slovenskej republiky sú osoby, ktoré vedú diplomatické misie (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) Slovenskej republiky v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.[1] Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).[1]

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.[2]

V auguste 2023 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí oznámilo, že sa od septembra 2024 začali procesy vzniku nových veľvyslanectiev v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a Tanzánii. Zároveň dôjde ku koncu roku 2024 k „uzatvoreniu slovenských veľvyslanectiev v Dánsku a Nórsku, generálnych konzulátov v Krakove a Petrohrade a styčného úradu v Kosove“.[3]

Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (posledná zmena 3. marec 2025). Zdroj pôvodného zoznamu:[5]
Krajina/organizácia vyslania Mesto pôsobenia Veľvyslanec Nástup do úradu
Albánska republika Tirana Albín Otruba 2023 (jún)[4]
Argentínska republika Buenos Aires Milan Zachar (stav k marcu 2025)[6]
Arménska republika Jerevan Miroslav Hacek 2022 (júl)[7]
Azerbajdžanská republika Baku Milan Lajčiak 2022 (júl)[7]
Austrálsky zväz Canberra zatvorené zatvorené[8]
Belgické kráľovstvo Brusel Tomáš Kozák 2025 (február)[9]
Bieloruská republika Minsk Daniel Šmihula, chargé d'affaires ad interim (stav k marcu 2025)[10]
Bosna a Hercegovina Sarajevo Roman Hlobeň 2022 (október)[11]
Bulharská republika Sofia Vasil Grivna 2022 (júl)[7]
Brazílska federatívna republika Brasília Katarína Tomková 2024 (január)[4]
Cyperská republika Nikózia Martin Bezák 2022 (február)[12]
Česká republika Praha Ingrid Brocková 2023 (júl)[4]
Čierna Hora Podgorica Boris Gandel 2020 (január)[13]
Čínska ľudová republika Peking Peter Lizák 2022 (november)
Dánske kráľovstvo Kodaň Igor Slobodník 2023 (august)[4]
Egyptská arabská republika Káhira Lenka Miháliková 2022 (február)[12]
Etiópska federatívna demokratická republika Addis Abeba Drahomír Štos 2019 (január)
Európska únia Brusel Juraj Nociar 2024 (september)[14]
Fínska republika Helsinki Dušan Krištofík 2023 (august)[4]
Francúzska republika Paríž Ján Šoth 2023 (júl)[4]
Grécka republika Atény Marcela Hanusová 2022 (júl)[7]
Gruzínsko Tbilisi Matúš Bušovský 2023 (august)[4]
Holandské kráľovstvo Haag Juraj Podhorský 2024 (január)[4]
Chorvátska republika Záhreb Hana Kováčová 2023 (jún)[4]
Indická republika Dillí Róbert Maxián 2022 (február)[12]
Indonézska republika Jakarta Tomáš Ferko 2023 (august)[4]
Iránska islamská republika Teherán Ladislav Ballek 2020 (júl)[15]
Írsko Dublin Andrej Droba 2022 (júl)[7]
Izraelský štát Tel Aviv Barbara Mešťanová 2024 (júl)[16]
Japonsko Tokio Ivan Surkoš 2024 (január)[4]
Juhoafrická republika Pretória Vladimír Grácz 2022 (február)[12]
Kanada Ottawa Viera Grigová 2023 (jún)[4]
Kazašská republika Astana Róbert Kirnág 2022 (júl)[7]
Kenská republika Nairobi Katarína Žuffa Leligdonová [17]
Kórejská republika Soul Marej Repovský 2024 (január)[4]
Kubánska republika Havana Milan Zachar 2022 (november)[11]
Kuvajtský štát Kuvajt Igor Hajdušak 2019 (január) 2025 nie je na zozname)[18]
Libanonská republika Bejrút Valér Franko 2025 (február) [9]
Litovská republika Vilnius Branislav Pavlovič 2023 (január)[19]
Lotyšská republika Riga Branislav Pavlovič 2023 (január)[19]
Maďarsko Budapešť Pavol Hamžík 2018 (august)
Spojené štáty mexické Mexiko Terézia Šajgalíková 2019 (november)[20]
Moldavská republika Kišiňov Pavol Ivan 2022 (február)[12]
NATO Brusel Marek Varga 2024 (september)[16]
OSN a OBSE Viedeň Peter Mišík 2022 (júl)[7]
OSN New York Peter Hulényi 2024 (september)[14]
Nemecká spolková republika Berlín Marián Jakubócy 2019 (november)[20]
Nigérijská federatívna republika Abuja Tomáš Felix 2020 (október)[21]
Nórske kráľovstvo Oslo Roman Bužek 2021 (október)[22]
Poľská republika Varšava Andrea Elscheková Matisová 2022 (júl)[7]
Portugalská republika Lisabon Tibor Králik 2022 (október)[11]
Rakúska republika Viedeň Jozef Polakovič 2023 (júl)[4]
Rumunsko Bukurešť Peter Hatiar 2023 (január)[19]
Ruská federácia Moskva Peter Priputen 2024 (november)[9]
Saudskoarabské kráľovstvo Rijád Rudolf Michalk 2022 (júl)[7]
Severomacedónska republika Skopje Henrik Markuš 2018 (február)
Slovinská republika Ľubľana Peter Bak 2025 (február)[9]
Spojené arabské emiráty Abú Dhabí Michal Kováč 2019 (august)[20]
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Londýn Denisa Medvedová, chargé d'affaires ad interim (stav k marcu 2025)[23]
Spojené štáty americké Washington Radovan Javorčík 2021 (január)
Srbská republika Belehrad Michal Pavúk 2024 (január)[4]
Svätá stolica Vatikán Juraj Priputen 2024 (jún)[16]
Španielske kráľovstvo Madrid Juraj Tomaga 2022 (október)[11]
Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo Bern Alexander Micovčin 2020 (júl)[15]
Švédske kráľovstvo Štokholm Ľubomír Čaňo 2022 (november)[11]
Tadžická republika Dušanbe Viktor Borecký 2023 (január)[19]
Talianska republika Rím Karla Wursterová 2021 (apríl)[24]
Thajské kráľovstvo Bangkok Jaroslav Auxt 2020 (október)[21]
Turecká republika Ankara Ján Pšenica 2020 (júl)[15]
Turkménsko Ašchabad Viktor Borecký 2023 (január)[19]
Ukrajina Kyjev Pavel Vízdal 2024 (jún)[16]
Uzbecká republika Taškent Viktor Borecký 2023 (január)[19]
Vietnamská socialistická republika Hanoj Pavol Svetík (poverený vedením) 2020 (február)

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b Diplomatické hodnosti [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online. Archivované 2017-10-07 z originálu.
  2. ↑ KERN, Miro. Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ [online]. Denník N, 20.7.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  3. ↑ Ministerstvo zahraničných vecí mení sieť zastupiteľských úradov a posilňuje ekonomickú diplomaciu [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 2024-08-28, rev. 2024-09-04, [cit. 2024-09-07]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  5. ↑ Slovenskí veľvyslanci [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online. Archivované 2019-02-16 z originálu.
  6. ↑ Veľvyslanec [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f g h i Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  8. ↑ Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Canberre je natrvalo zatvorené. [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d Prezident Slovenskej republiky | po 15.6.2024 [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  10. ↑ Vedenie zastupiteľského úradu [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-11-24]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  13. ↑ Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2020-01-29, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Prezident SR Peter Pellegrini odovzdal poverovacie listiny dezignovaným veľvyslancom SR [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2024-09-06, [cit. 2024-09-07]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c d Vymenovania a odvolania po 15.6.2024 [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-09-07]. Dostupné online.
  17. ↑ Navigation [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
  18. ↑ Navigácia [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c d e f Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2023-03-17]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  21. ↑ a b Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-20. Dostupné online [cit. 2020-10-26]. ISSN 1339-844X.
  22. ↑ Nový veľvyslanec SR v Nórsku a na Islande si prevzal poverovacie listiny [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2021-10-25, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  23. ↑ Veľvyslanec [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
  24. ↑ Veľvyslankyňa [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2021-10-29]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_veľvyslancov_Slovenskej_republiky&oldid=8010714“