Černé roklenárodná prírodná pamiatka, ktorá bola vyhlásená roku 1970. Patrí do CHKO Český kras. Nachádza sa na západnom okraji Prahy, blízko Radotína. Táto NPP bola ustanovená najmä pre ochranu veľmi dobre odkrytého hraničného intervalu z obdobia silúru a spodného devónu, ktoré tvoria rozhranie stupňov lochkov a prag a do povedomia geológov vstúpili predovšetkým pri riešení Hercýnskej otázky a hranice silúr-devón. V roku 1970 tento stratotyp uznalo UNESCO, čo ho celosvetovo určilo ako definíciu devónskeho stupňa prag. Táto lokalita je zároveň zriadená na ochranu nezameniteľnej entomofauny, ktorá je tu vyvinutá vo veľmi zaujímavé a rozmanité spoločenstvá bezstavovcov, a má tu svoje pevne zakorenené miesto. V neposlednom rade tu na určitých miestach nájdeme významné xerothermné spoločenstvá rastlín, ktoré si počas sukcesie zachovali svoje osobité vlastnosti.[2]

Černé rokle
národná prírodná pamiatka
NPP Černé rokle
Štát Česko Česko
Región Praha
Okresy Praha, Praha-západ
Mestská časť Radotín, Kosoř
Nadmorská výška 230 - 330 m n. m.
Súradnice 49°59′26″S 14°20′21″V / 49,99056°S 14,33917°V / 49.99056; 14.33917
Rozloha 13,2643 ha
Vznik 22. september 1970[1]
 - Vyhlásil Krajský národný výbor Stredočeského kraja
Správa AOPK ČR CHKO Český kras
Kód AOPK ČR 2449
Česko: Černé rokle
Černé rokle
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Černá rokle
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Prístup k NPP Černé rokle

Lokalita

upraviť

Černé rokle sa nachádzajú na ľavom svahu hlbokého údolia Šachetského potoka medzi obcou Kosoř, ležiacej v okrese Praha - západ, a Radotínom, ktorý patrí k hl. m. Praha. Nachádza sa v nadmorskej výške 230-330 m n. m. v katastrálnom území už spomínaných obcí Kosoř a Radotín. Výmera tohto územia je 13,26 ha, z čoho 9,68 ha pripadá do okresu Praha - západ a 3,58 ha Prahe.[3] Šachetský potok je predovšetkým tokom zrážkovým, ústi na okraji zástavby obce Radotín do Radotínského potoka, ktorý sa neďaleko vlieva do rieky Berounky.

 
Vyhliadka na údolie, kde sa nachádza NPP Černé rokle

História

upraviť

Územie výrazne ovplyvnila ťažobná činnosť a to predovšetkým na konci 18. a prvej polovici 19. storočia. Táto ťažba prebiehala hlavne ručne v stenových lomoch. Odhaduje sa, že ťažobné činnosti výrazne ovplyvnili až 50% tohto územia. Tu vyťažené vápencové kocky boli používané na budovanie a opravy chodníkov hl. m. Prahy. Kocky boli v obľube aj preto, že vápenec tmavej farby je v Čechách unikátom a bol preto používaný do mozaiky.[4] Lokalitu tiež výrazne ovplyvnila stavba a prevádzka neďalekej cementárne, a to predovšetkým hlukom, prachom a spalinami, čo je v dnešnej dobe výrazne potlačené vďaka účinným filtrom a iným technológiám, ktoré ustanovuje legislatíva. Toto územie bolo v minulosti tiež využívané k pastve, ktorá značne ovplyvňovala druhovú variabilitu tohto územia. Pastierska činnosť bola ukončená po 2. svetovej vojne.[5]

NPP bola vyhlásená 22. septembra 1970. Pri jej uverejnení patrili všetky parcely katastrálnemu územiu Kosoř. Neskôr časť pozemkov NPP z katastrálneho územia Kosoř pripadla obci Radotín. Pri stavbe koľají pre vlaky z neďalekej Cementárne Radotín, došlo k oddeleniu časti NPP a jej ochranného pásma.[5]

Prírodné pomery

upraviť

Geológia

upraviť

Predtým boli stráne plne odlesnené, teraz zarastajú náletovými drevinami, a to agátom bielym a borovicou čiernou. Podklad územia je veľmi výrazne odkrytý. Vďačíme za to hlavne ťažbe (odkryté stenové lomy), ktorá tu v minulosti prebiehala, z časti ide o prirodzený jav vznikania tzv. skalných odkryvov, z ktorých sú medzi miestnymi známe predovšetkým odkryvy zvané "V Sudech", ktoré môžete nájsť v severozápadnom cípe tejto lokality.[3] Lochkovský stupeň sa skladá z tmavo šedých až čiernych vápencov, ktoré sú výrazné svojou veľmi jemnou zrnitosťou. Medzi nimi nachádzame vložené tmavé bridlice, ktoré majú zrnitosť hrubšiu. To, že sa zrnitosť strieda, súvisí s klimatickými zmenami. Sila morských prúdov sa totiž s rozdielnymi energetickými dotáciami do systému dávno minulých oceánov menila, a preto podľa fyzikálnych zákonov v určitých obdobiach odnášala častice menšie, jemnejšie a ľahšie, inokedy, keď boli prúdy silnejšie, odnášala častice ťažšie, a teda väčšie. Tento geologický unikát je naozaj veľmi bohatý na najrôznejšie fosílie. Najvýraznejšou zložkou sú tu trilobity, ramenonožce, ulitníky, veľké lastúrniky, rovné hlavonožce, lupeňovky Phyllocarida a občas nájdete zvyšky panciernatých rýb .[6]

 
Skalný odkryv NPP Černé rokle

Ďalším súvrstvím je súvrstvie pražské. To z vrchu leží na už spomínanom súvrství lochkov. Pražské súvrstvie je tvorené dvorecko-prokopskými vápencami. Sú tu viditeľné rozdielne podiely ílovej zložky, čo bolo zrejme tiež spôsobené periodickou zmenou klímy. Farba týchto vápencov je svetlo šedá, jedná sa o kalové vápence.[3] Prirodzené odkryvy V Sudech a značná časť stenových lomov sú tvorené dvorecko-prokopskými vápencami. Tie sa usadzovali v hlbšom a teda pokojnejšom prostredí. Skameneliny tu nie sú hojné v takej miere, ale môžeme tu nájsť trilobity, lastúrniky, veľmi drobné schránky tentakulitov, ulitníky aj hlavonožce. Hranica týchto súvrství je zvláštna tým, že tu došlo k zníženiu morskej hladiny. Táto udalosť je nazývaná lochkovsko-pražský hraničný event.[7]

Na tomto území prevažuje nelesná vegetácia, svahy sú sklonené južne a náležia Kosořskému údoliu. Na odkryvoch nájdeme spoločenstvá skalných stepí, ktoré tu majú nezastupiteľnú úlohu. V horných častiach sa nachádza xerotermný trávnik a na mieste ich spojenia s lesným porastom vznikli cenné lemové krovinné spoločenstvá. Táto lokalita poskytuje rad ohrozených druhov rastlín. Medzi najvzácnejšie patria kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), veternica lesná (Anemone sylvestris) a ľubovník ozdobný (Hypericum elegans), ktorý v posledných rokoch nebol pozorovaný. [5]

Vzhľadom na ukončenie pastvy po 2. svetovej vojne tu dochádza k výraznému zarastaniu pastvín teplomilnými krovinami, ktoré sú čo do počtu druhov výrazne chudobnejšie. Najväčším ohrozením je však zarastanie vegetačného pokryvu agátom bielym (Robinia pseudacacia), ktorý tu bol vysadený a borovicou čiernou (Pinus nigra). Ďalšiu časť územia pokrývajú lomy, kde počas sukcesie vznikli porasty xerotermných bylín a krovín. [6] Tam kde je klíma vlhkejšia, a to predovšetkým vďaka Šachetskému potoku, vzniká hrabová dúbrava (Melampyro nemorosi-Carpinetum), ktorá má druhovo nevýrazné bylinné poschodie, a pozostatky potočného luhu v nive potoka.


 
Sutinovisko bývalého lomu NPP Černé rokle

Táto rezervácia je zaujímavá aj z hľadiska machov, ktorých je tu hojné množstvo. Patrí sem riasnatka šupinatá (Crossidium squamiferum), tučnolist (Aloina rigida), fúzavka (Didymodon cordatus) alebo mach Pterygoneurum sessile. Z vreckatých húb tu bol nájdený chriapač (Helvella stevensii), zo stopkovýtrusných napr. celý rad pavučincov ako p. olivový (Cortinarius infractus) a p. skvelý (Cortinarius fulgens). Tu uvedené machy sa vyskytujú predovšetkým na suchších stráňach a odkryvoch, ktoré sú vzhľadom k južnému sklonu výrazne oslnené.[3]

 
Pohľad na skalné odkryvy NPP Černé rokle z protiľahlého svahu

Toto údolie sa vyznačuje najmä bohatou faunou bezstavovcov, z ktorých sú pre svoju druhovú rozmanitosť študované najmä motýle.[5] Skalnú step obýva askalafus škvrnitokrídly (Libeloides macaronius). Na stoklasové porasty je viazaný súmračník škoricový (Spialia sertorius) a ploskáč Kökeritzov (Agonopterix kaekeritziana). Na teplomilných krovinách sa nachádzajú zvinúvač skvostný (Prochlidonia amiantana), piadivka (Gnophos furvatus) a vidlochvost ovocný (Iphiclides podaliriuus). V porastoch lesného typu môžeme nájsť (Narycia duplicella) a mole (Agnathosia mendicella) a (Neurothaumasia ancrella). Výrazné zlepšenie kvality prostredia ukazujú závornatky Clausilia pumila a Macrogastra ventricosa. Nájdeme tu trávovčeky Elachista Heringi, E. dispunctella, E. spumella, rúrkovčeky Coleophora conyzae, C. directella, moru bledavkovú (Episema glaucina), nezvestného očkáňa skalného (Chazara briseis) a ustupujúceho očkáňa metlicového (Hipparchia semele). Nájdeme tu aj vzácneho chrobáka Diastictus vulneratus z čeľade skarabeusovitých (Scarabaeidae), ten prežíva na hnijúcich rastlinách.[3]

K najvýraznejším predstaviteľom stavovcov tu patrí užovka hladká (Coronella austriaca), dážďovník obyčajný (Apus apus), výr skalný (Bubo bubo), žlna zelená (Picus viridis), penica obyčajná (Sylvia communis), kuna skalná (Martes foina) a ďalšie.[3] Medzi vzácnejšie obojživelníky patria salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ďalej sa tu vyskytuje ropucha zelená (Bufo viridis), ropucha obyčajná (Bufo bufo) a skokan hnedý (Rana temporaria).[5] Medzi ďalšie plazy náleží jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a slepúch lámavý (Anguis fragilis).

Hospodárenie

upraviť

V blízkom okolí donedávna viedla verejná komunikácia, po ktorej prechádzali desiatky áut denne, vrátane linkového autobusu, čo prispelo k šíreniu ruderálnych spoločenstiev.[5] Teraz je tu zákaz vjazdu, povolenie vjazdu majú iba obyvatelia tejto lokality a lesná správa. Výrazné zmeny sú spôsobené konkurenciou drevín a to predovšetkým agátu bieleho a borovice čiernej, u agátu je šírenie vegetatívne, u borovíc generatívne do prirodzených xerotermných spoločenstiev.

 
Stena bývalého lomu

Ochrana

upraviť

Dokumentom upravujúcim ochranu tohto územia je predovšetkým plán starostlivosti.[5] Výrazným problémom je predovšetkým spomínané zarastanie agátom bielym a borovicou čiernou. Použitú metódou ich obmedzenia a prípadné vyhubenie v tejto lokalite je vyrezanie a použitie herbicídov. Problémom bola miestna komunikácia, vďaka ktorej dochádzalo k znečisťovaniu ovzdušia a zavlečeniu mestských druhov na kolesách automobilov. Tento problém bol však vyriešený s jej uzatvorením. Ďalším problémom môže byť narušovanie skalného masívu.[5] Problémom môžu byť aj odpadky z neďalekej Kosoře.[7]

Turizmus

upraviť

Vzhľadom na pomerne zlý prístup nie je turizmus v tejto lokalite hojný. Za zmienku však stoja návštevy zberateľov skamenelín. Tí často narušujú významné skalné odkryvy v snahe nájsť skameneliny priamo v masíve. Môže teda dôjsť k poškodeniu študovaných profilov. Preto bolo pristúpené k číslovanie vrstiev.[5]

Fotografie Černé rokle

upraviť


Referencie

upraviť
  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-12-10]. Dostupné online. (po česky)
  2. NPP Černá rokle [online]. Resort životního prostředí, [cit. 2016-12-10]. Dostupné online. Archivované 2016-06-13 z originálu. (po česky)
  3. a b c d e f VOJEN, Ložek a kolektív. Chráněná území ČR, svazek VIII.. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. 904 s. ISBN 80-86064-87-5. Kapitola Boubínský prales, s. 624-625. (po česky)
  4. Černá rokle [online]. [Cit. 2016-12-12]. Dostupné online. (po česky)
  5. a b c d e f g h i Plán péče Národní přírodní památka Černé rokle (2005 – 2014) [online]. Stredočeský kraj, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online. (po česky)
  6. a b Národní přírodní památka Černé rokle [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  7. a b Černá rokle [online]. Česká geologická společnost, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černé rokle

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černé rokle na českej Wikipédii.