Československá národná demokracia
Československá národná demokracia bola pravicová politická strana pôsobiaca v období medzivojnového Česko-Slovenska.
| Československá národná demokracia | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | ČND |
| Založenie | 25. marec 1919 |
| Rozpustenie | 27. október 1934 (splynutie do Národného zjednotenia) |
| Predseda | Karel Kramář (1919 - 1934) |
| Ideológie | národný konzervativizmus, ekonomický liberalizmus |
| Politické spektrum | pravica |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mladá generácia Československej národnej demokracie |
| Sídlo | Praha |
| Noviny | Národní listy |
Strana svoj program budovala na princípe jednotnej národnej Česko-slovenskej republiky a na ochrane jej záujmov, demokracie a pokroku. Zasadzovala sa za zachovanie súkromného vlastníctva. Bola proti stavovskému princípu a triednosti, odmietala revolúciu a socializmus. Zároveň však podporovala zoštátnenie banského a hutníckeho priemyslu, lesného a vodného hospodárstva. V programe mala aj nacionalizáciu bývalých šľachtických majetkov (latifundií), ako aj reštitúciu majetkových a občianskych krívd spôsobených v období Rakúsko-Uhorska. V oblasti zahraničnej politike sa pridržiavala línie slovanskej vzájomnosti a vyhraňovala sa voči germánskej rozpínavosti.[1] Presadzovala republikánsku formu vlády a odluku cirkvi od štátu.[2]
Zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom strany bol prvý predseda vlády ČSR Karel Kramář. Strana však výraznejšieho volebného výsledku nikdy nedosiahla a jej vplyv a voličská podpora slabla. Strana sa postupne čoraz viac stavala kriticky voči tzv. politike hradu a prikláňala s a k vypätému nacionalizmu a pravicovému extrémizmu. V roku 1934 sa strana spojila s menšími nacionalistickými subjektmi, Národnou ligou a Národným frontom, čím sa vytvorila formácia Národné zjednotenie. Avšak ani táto strana výraznejšie volebné výsledky nezaznamenala. V závere roku 1938 sa strana zlúčila s českou Stranou národnej jednoty a na Slovensku s HSĽS.
Medzi rokmi 1921 - 1934 bola Česko-slovenská národná demokracia súčasťou vládnych koalícií. K významným predstaviteľom strany patril aj Alojz Rašín, Ladislav Novák, Karel Engliš alebo Kamil Krofta.
Výsledky strany vo voľbách do Národného zhromaždenia
upraviť| poslanecká snemovňa | senát | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| voľby | počet hlasov | podiel v % | počet mandátov | počet hlasov | podiel v % | počet mandátov |
| 1920 | 387 552 | 6,25 | 19 | 354 561 | 6,78 | 10 |
| 1925 | 284 628 | 4,00 | 13 | 256 360 | 4,20 | 7 |
| 1929 | 359 547 | 4,87 | 15 | 325 023 | 5,05 | 8 |
| 1935 | 458 351 | 5,57 | 17 | 410 095 | 5,64 | 9 |
Strana na území Slovenska
upraviť
Na území Slovenska strana začala pôsobiť od 13. decembra 1922, kedy sa v Bratislave konala ustanovujúca schôdza strany. K jej prívržencom sa hlásila výrazná skupina bankárov, advokátov, podnikateľov a inteligencie, často významní predstavitelia SNS, ktorí sa nestotožnili s jej autonomistickým programom. K najvýznamnejším slovenským predstaviteľom patrili Milan Ivanka, Vladimír Fajnor a Gejza Rehák.[1] Podpora strany na Slovensku bola ešte slabšia ako v českých krajinách. Výraznejšie výsledky zaznamenávala len vo väčších mestách a na severovýchode Slovenska, kde spolupracovala s malými rusínskymi politickými subjektmi.
Volebné výsledky do Národného zhromaždenia na Slovensku
upraviť| poslanecká snemovňa | senát | |||
|---|---|---|---|---|
| voľby | počet hlasov | podiel v % | počet mandátov | počet mandátov |
| 1920 | na území Slovenska nekandidovala | |||
| 1925 | 24 957 | 1,75 | 1 (Gejza Rehák) | 0 |
| 1929¹ | 53 770 | 3,77 | 2 (Martin Rázus a Milan Ivanka) | 1 (Gejza Rehák) |
| 1935² | 25 490 | 1,57 | 1 (Ladislav Protuš) | 1 (Gejza Rehák) |
¹V roku 1929 kandidovala na Slovensku spolu so Slovenskou národnou stranou (1 mandát preto pripadol jej predsedovi Martinovi Rázusovi).
²V roku 1935 kandidovala v rámci formácie Národné zjednotenie.
Pozri aj
upraviťKandidátna listina Česko-slovenskej národnej demokracie pre parlamentné voľby v roku 1929
Referencie
upraviť- ↑ a b KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Prvé. vyd. Praha : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 130.
- ↑ Senát a Poslanecká sněmovna. Národní shromáždění republiky československé v prvém desítiletí. Praha : [s.n.], 1928. Dostupné online. S. 1142. Archivované z originálu.