Wikipédia

Škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá[2] (lat. Cotinus coggygria)[3] je opadavý ker alebo nízky strom z rodu škumpa (Cotinus) z čeľade obličkovcovité (Anacardiaceae). Prirodzený areál jej rozšírenia sa tiahne od strednej Európy po strednú a južnú Čínu a rastie hlavne v miernych biómoch.[3] Na Slovensku je to zákonom chránený druh.[4][5]

Škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá; súkvetie (júl).
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Škumpa vlasatá je opadavý vzpriamený ker, niekedy i strom, vysoký 1 až 3 m (výnimočne až 5m), so širokou guľatou korunou a s koreňovými poplazmi. Mladé konáre sú tenké, valcovité, fialovo až olivovohnedé, staršie sú sivohnedé a holé s roztrúsenými lenticelami. Púčiky sú malé, končisté, čiernohnedé a holé.[4][6][7]

Listy sú jednoduché, dlhostopkaté, so stopkami dlhými 1 až 4 cm. Čepele sú široko elipsovité až okrúhlasté a celistvookrajové, dlhé 3 až 8 cm. Na líci sú tmavozelené, na rube sivozelené, na jeseň oranžovočervené až červenohnedé, sú holé a so zreteľne vyčnievajúcou žilnatinou. Po rozotrení sú aromatické.[4][6][7]

Kvety sú usporiadané v hustých vzpriamených, akoby nafúknutých koncových žltozelených metlinách, dlhých 15 až 20 cm. Drobné kvety, s priemerom asi 5 mm, sú symetrické, päťpočetné a obojpohlavné. Kvetné stopky po odkvitnutí alebo opadnutí sterilných kvetov sú dlho odstávajúce a husto chlpaté. Z kvetov len malá časť dospieva do plodov. Kališné lístky sú vajcovito kopijovité a zelené.[4][6][7][8]

Plodmi sú drobné, zelené, mierne stlačené obličkovité kôstkovice, veľké len 3 až 5 mm, ktoré neskôr černejú. Vyskytujú sa len na niektorých, dlho červenofialovo odstávajúcich konárikoch. Po dozretí plodov sa celé súplodie odlamuje a slúži ako lietací aparát.[4][6][7][8]

Rozšírenie upraviť

Pôvodný areál škumpy vlasatej sa rozprestiera od západného Stredomoria po strednú Európu a cez Euráziu zasahuje ďaleko na východ až do čínskych Himalájí. V strednej Európe sa pokladá za relikt interglaciálnej kveteny.[7] Územím Slovenska prebieha severná hranica jej areálu a pôvodná je na štyroch lokalitách, a to v Slovenskom krase, Strážovských vrchoch, Strednom Pohornádí a Veľkej Fatre.[6][8]

Škumpa vlasatá je introdukovaná vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, hlavne na východnom pobreží od Vermontu cez Massachusetts, Connecticut, New York po New Jersey a vo vnútrozemí v štátoch Ohio, Illinois a Utah. Na severe sa vyskytuje aj v kanadskej provincii Ontário. V Ázií je introdukovaná v Uzbekistane, Tadžikistane a v Kórei.[3]

Ekológia upraviť

Škumpa vlasatá je teplomilný druh rastúci dosť vzácne na teplých, výslnných skalnatých svahoch, krovinatých strániach a okrajoch dubín v nížinách a v pahorkatinách, do nadmorskej výšky 800 až 850 m n. m. Škumpa rastie dobre v každej pôde a rozmnožuje sa semenami, podzemnými koreňovými výhonkami alebo mäkkými júlovými odrezkami. Kvitne v máji až júni.[4][6][7][8]

Na škumpe vlasatej parazituje viacero druhov hmyzu. Z vošiek, ktoré sa živia jej rastlinnými šťavami, je to voška Calophya rhois[9] a voška maková (Aphis fabae). Larvy na listoch a konároch produkujú veľké množstvo medovice vo forme drobných kvapiek. Ich kolónie sú preto často navštevované mravcami.[10] Z motýľov, larvy drobníka škumpového (Simplimorpha promissa), vyžierajú na listoch kľukaté chodbičky (míny).[11]

Význam a využitie upraviť

Škumpa vlasatá je cenná pre záhradnú architektúru, preto sa často pestuje v parkoch a záhradách a v teplejších oblastiach občas splanieva. Drevo škumpy sa cení v stolárstve.[7][8] Na Slovensku je to zákonom úplne chránený druh.[6][5]

Galéria upraviť

  •  
    Škumpa vlasatá; rozvíjajúce sa listové púčiky (máj).
  •  
    Škumpa vlasatá; mladé listy (máj).
  •  
    Škumpa vlasatá; súkvetie v kvete (jún).
  •  
    Škumpa vlasatá; vrchná strana listov.
  •  
    Škumpa vlasatá; spodná strana listov.
  •  
    Škumpa vlasatá; odkvitnuté súkvetie (júl).
  •  
    Škumpa vlasatá; kôra na konáriku.
  •  
    Škumpa vlasatá; kôra na kmeni.
  •  
    Škumpa vlasatá; kry (jún).

Referencie upraviť

  1. ↑ Wilson, B. & Chadburn, H. 2018. Cotinus coggygria. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T202959A119996147. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-1.RLTS.T202959A119996147.en. Accessed on 08 January 2023.
  2. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.199-200. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
  3. ↑ a b c Cotinus coggygria Scop. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ a b c d e f Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.78-79. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1.
  5. ↑ a b ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN [online]. Slov-Lex, právny a informačný portál, Námestie slobody 1, Bratislava, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/1, s.10-12. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1984.
  7. ↑ a b c d e f g V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry, s.255. Bratislava : Príroda, 1992. ISBN 80-07-00402-5.
  8. ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.643. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.
  9. ↑ W.N. Ellis. Calophya rhois [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-05-23, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ W.N. Ellis. Aphis fabae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-12, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ W.N. Ellis. Simplimorpha promissa [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-03-17, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Škumpa_vlasatá&oldid=7521654“