Šimpanz (Pan) je rod primátov (presnejšie hominoidovcov).

Šimpanz

Šimpanz bonobo (Pan paniscus)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pan
Oken, 1816

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slovo šimpanz môže byť v užšom zmysle názov druhu šimpanz učenlivý - pozri nižšie.

Zaradenie v systéme upraviť

Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod šimpanz sa môže zaradiť:

Ojedinele sa Pan chápe nie ako rod, ale ako podrod rodu človek (Homo) [4](k tomu pozri aj článok človek (Homo)).

Vnútorná systematika upraviť

rod šimpanz (Pan) :

V minulosti sa šimpanz bonobo niekedy považoval za súčasť šimpanza učenlivého.[6][7][8]

Posledný spoločný predok s človekom upraviť

Posledný spoločný predok šimpanza a človeka žil zhruba pred 4,8 - 7 (Wildman 2003, Bailey 1992) / 3,6 - 4,43 (Easteal 1997, Adachi 1995) / 10,4 (Arnason 1996) miliónmi rokov. Šimpanz bonobo sa od šimpanza učenlivého oddelil azda pred 1 až 2 miliónmi rokov.

Výskum upraviť

  • 1641 - nizozemský anatóm Nicolas Tulp opísal prvú ľudoopicu
  • 1699 - anglický lekár Edward Tyson vykonal prvú pitvu šimpanza
  • 1739 - prvý živý šimpanz v Európe
  • 1775 - šimpanz dostáva druhové meno Troglodytes (troglodyti - bájni jaskynní obyvatelia Afriky)
  • 1816 - šimpanz dostáva rodové meno Pan (Pan - grécky boh lovu)
  • 1917 - nemecký psychológ Wolfgang Köhler vydáva Intelligenzprüfungen an Anthropoiden (Inteligenčné skúšky na antropoidoch) - prácu, kde dokazuje vysoké duševné schopnosti šimpanzov
  • 1961 - prvý šimpanz vo vesmíre
  • 1964 - anglická prírodovedkyňa Jane Goodallová dokazuje schopnosť šimpanzov používať jednoduché nástroje

Genetický výskum upraviť

Šimpanz patrí medzi živočíchy, u ktorých sa číta ich DNA - nahrubo prečítaný genóm šimpanza bol zverejnený v auguste roku 2005, s analýzou sa začalo v roku 2002.

Hoci sa všeobecne tvrdí, že DNA ľudí a šimpanzov sa zhoduje v 98,8% (podľa výskumu Mary-Claire King z roku 1973), nie je to presné - neberú sa totiž do úvahy zmeny v dlhších úsekoch DNA (ich vypadnutie alebo zmnoženie). To pridáva k odlišnosti ďalších 2,7%. Štúdie z posledných rokov používajúce výstižnejšiu metodiku hovoria len o 98 až 94% podobnosti genómu šimpanza a človeka.[9] [10] Rozdiely nie sú len v nejakých špeciálnych génoch, ale aj v spôsobe, akým sú gény usporiadané a vzájomne „zapínané“ či „vypínané“ a v ich odlišnej aktivite.

Veľmi prekvapivé sú posledné štúdie, ktoré sa zaoberali porovnávaním chromozómu Y u človeka a šimpanza. Zistilo sa, že ich celková štruktúra (rozloženie sekvenčných kategórií) je zásadne odlišná. Dokonca aj medzi jednotlivými kategóriami boli veľké rozdiely. Ak odhliadneme od rozloženia génov a zaoberáme sa len ich počtom, vedci zistili, že šimpanzy na chromozóme Y približne polovicu ľudských génov nemajú.[11]

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šimpanz
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Šimpanz

Referencie upraviť

  1. http://zmmu.msu.ru/files/%D0%91%D0%B8%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%B0%20%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0/cracraft-donoghue-2003_assembling_tree_life.pdf
  2. Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [1]
  3. GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [2]
  4. GOODMAN et al. Toward a Phylogenetic Classification of Primates Based on DNA Evidence Complemented by Fossil Evidence 1998 [3]
  5. [4]
  6. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 468
  7. šimpanz. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 704.
  8. opice. In: Pyramída
  9. Cohen, Jon (29 June 2007). "Relative Differences: The Myth of 1%". AAAS.
  10. "Humans and Chimps: Close But Not That Close". Scientific American. 2006-12-19.
  11. Hughes, J.F. et al. 2010. Chimpanzee and human Y chromosomes are remarkably divergent in structure gene content. Nature. 463 (7280): 536-539.

Externé odkazy upraviť