Otvoriť hlavné menu

genmjr.[1] doc.[2] JUDr. Anton Rašla (* 15. september 1911, Pavlice – † 17. máj 2007, Bratislava) bol slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg. Bol poľným prokurátorom počas SNP a po skončení vojny jedným z troch prokurátorov pri procese s Jozefom Tisom.

Anton Rašla
slovenský právnik, vojenský prokurátor a vysokoškolský pedagóg
Narodenie15. september 1911
Pavlice, Slovensko
Úmrtie17. máj 2007 (95 rokov)
Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Známy vďakaprokurátor v procese s J. Tisom
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského

ŽivotopisUpraviť

Profesionálne začiatky a povstanieUpraviť

Narodil sa v obci Pavlice v okrese Trnava. V roku 1936 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia sa stal členom rôznych ľavicových študentských združení, ako boli Združenie sociálnodemokratických akademikov. V roku 1932 sa stal členom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, od roku 1944 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska. Počas 30. rokov 20. storočia začal pracovať v Robotníckych novinách[3]. Aby mohol pracovať v štátnych službách, no súčasne nemusel ako komunista vstúpiť do HSĽS, vstúpil do armády a v roku 1939 sa tak stal sudcom vojenských súdov v Bratislave, Poprade a Banskej Bystrici. Taktiež sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Napriek svojmu postaveniu sa začal podieľať na príprave povstania. Jeho činnosť však bola odhalená a bol tak na krátko uväznený[4]. Počas SNP pôsobil ako poľný prokurátor. Po skončení vojny sa začal zaoberať spravodajskou činnosťou, následne sa stal námestníkom generálneho prokurátora. Pol roka pred začiatkom procesu s bývalým prezidentom Slovenského štátu Jozefom Tisom sa vrátil do Bratislavy a začal sa pripravovať na toto súdne konanie. Obžalobu pripravoval spolu s Ľudovítom Riganom a Jurajom Šujanom, ktorí boli v procese prokurátormi spolu s ním[5]. Proces sa začal 2. decembra 1946 a odsudzujúci rozsudok bol vynesený 15. apríla 1947. Tiso bol odsúdený na smrť a popravený (obesený) v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947 na dvore Justičného paláca v Bratislave[6].

V roku 1948 napísal list advokátskej komore, vďaka ktorému nevyčiarkli zo zoznamu advokátov obhajcu Jozefa Tisa JUDr. Ernesta Žabkaya, ktorý začal byť v danej dobe cieľom perzekúcie[7]. Na prelome 40. a 50. rokov bol prokurátorom vo viacerých vykonštruovaných procesoch voči ľuďom nepohodlným komunistickému režimu vrátane takých, v ktorých boli vynesené rozsudky smrti. Rašla bol hlavným prokurátorom v procese s Bielou légiou. V ňom boli Anton Tunega, Eduard Tesár a Albert Púčik odsúdení na doživotie, Rašla sa však voči rozsudku odvolal. Najvyšší súd v Prahe jeho odvolaniu vyhovel a odsúdil všetkých troch na trest smrti[8].

Obeť straníckych čistiek, rehabilitácia a posledné rokyUpraviť

Už od roku 1949 samotného Rašlu rozpracovávala Štátna bezpečnosť v rámci kampane proti takzvaným buržoáznym nacionalistom[9]. V roku 1950 bol prinútený ku tzv. "sebakritike" pre jeho "buržoázny nacioanalizmus". V roku 1954 bol Rašla vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky. Po prepustení bol o niečo neskôr v roku 1957 odsúdený znova, tento raz v procese s tzv. trockistami[10]. Z väzenia bol opätovne prepustený v priebehu roka 1958[1].

Po prepustení z väzenia si urobil opäť maturitu, následne pracoval v stavebnom podniku, neskôr vo Vojenskom historickom ústave. Rehabilitáciu dosiahol v roku 1964. Vďaka tomu mohol začať pracovať znova v právnej oblasti. Začal teda pôsobiť na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa mu podarilo habilitovať na docenta[11] [12]. Potom ešte pôsobil do roku 1984 na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach[13]. Po roku 1989 vydal niekoľko memoárových titulov. V posledných rokoch života bol pripútaný na invalidný vozík. Zomrel vo veku nedožitých 96 rokov.

DieloUpraviť

  • Tiso a povstanie (Pravda, Bratislava, 1947)
  • Civilista v armáde (Vydavateľstvo politickej literatúry Brat. 1967, 186 s.)
  • Neporazená armáda (Obzor 1969, 83 s.).
  • Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva (Vydavateľstvo SAV 1969, 166 s.)
  • Proces s dr. J. Tisom. Spomienky obžalobcu A. Rašlu a obhajcu E. Žabkayho (Tatrapress Brat. 1990)
  • Inkvizícia nezomiera (Obzor Brat. 1991)
  • Legendy o Tisovi; In: Pokus o politický a osobný profil Jozefa Tisu, Historický ústav SAV 1992. 380 s.
  • Spomienky spoza mreží (Vidas Banská Bystrica 1998)
  • Zastupoval som československý štát (Privatpress Prešov 1999)

ReferencieUpraviť

  1. a b Rašla, Anton [online]. valka.cz, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  2. Naša univerzita marec 1973 [online]. uniba.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  3. Anton Rašla [online]. databazeknih.cz, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  4. Anton Rašla - Obávaný prokurátor do väzenia posielal, a tam aj skončil [online]. sme.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  5. Ľútosť mohla Tisovi zachrániť život [online]. pravda.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  6. Šaňo Mach sa na súde zrútil, Tisa nezlomili ani zábery z Osvienčimu [online]. aktuality.sk, 2012-02-07, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  7. RAŠLA, Anton; ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. Bratislava : Tatrapress, 1990, s. 240-241.
  8. Generál Rašla bol žalobcom v politických procesoch [online]. sme.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  9. Rychlík, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012, s. 339-400.
  10. Kultúra a totalitná moc [online]. noveslovo.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  11. Životné osudy Antona Rašlu [online]. noveslovo.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  12. Naša univerzita október 1971 JUBILEÁ [online]. uniba.sk, [cit. 2017-12-17]. Dostupné online.
  13. Fakulty a ústavy UPJŠ [online]. upjs.s, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť