Baníctvo
Baníctvo (iné názvy: banský priemysel, ťažobný priemysel) je ťažba nerastných surovín (minerálov, rúd, nerúd a fosílnych palív) prípadne ďalších surovín zo Zeme, povrchovou ťažbou alebo podzemným spôsobom. Predstavuje komplexný súhrn prác potrebných na vyhľadávanie, dobývanie a čiastočne aj na úpravu úžitkových nerastov. Týmto spôsobom sa dobýva väčšina surovín, ktoré nemôžu byť dopestované poľnohospodárstvom, vytvorené umelo v laboratóriách alebo priemyselne. V širšom zmysle baníctvo zahŕňa dobývanie akýchkoľvek neobnoviteľných zdrojov ako sú rudy, ale aj ropa, zemný plyn a voda.
.jpg)
Spôsob ťažbyUpraviť
- hlbinná ťažba - vykopaním štôlní (horizontálnych tunelov), ťaží sa ruda obsahujúca jalovinu (vyťažený materiál bez rudy) v tzv. hlbinných baniach
- povrchová ťažba - ťaží sa v lomoch, tento spôsob je ekonomicky menej náročný a lacnejší
- ťažba lúhovaním - (al. chemické lúhovanie)[1] ideálne sa ťaží nerast rozpustný vo vode (soľanka), alebo sa do vody pridávajú rozpúšťadlá (kyseliny, kyanidy a pod.)[2], ktoré však zaťažujú životné prostredie. Na Slovensku je kyanidová ťažba zlata zakázaná zákonom.[3]
Vplyv banského priemyslu na životné prostredieUpraviť
Ťažba a úprava nerastných surovín má negatívne vedľajšie vplyvy na životné prostredie. Pri ťažbe a spracovaní prírodných surovín (uhlie, ropa, rudy) vzniká značné množstvo tuhých, kvapalných aj plynných odpadov. Produkcia týchto odpadov sa viaže na miesto ťažby, resp. výroby. Mnohé z týchto negatívnych javov možno minimalizovať alebo celkom odstrániť použitím vhodných technológií a pracovných postupov.
Intenzita a spôsob ovplyvnenia životného prostredia pri ťažbe závisia na:
- druhu dobývanej suroviny
- spôsobu dobývania a jeho intenzite
- množstve a koncentrácii ťažobných zariadení na určitom územnom celku
- geologických podmienkach uloženia ložiska
- geomorfológii postihnutého územia
Verejnosti sprístupnené bane na Slovensku[4]Upraviť
- Štôlňa Bartolomej (Banská Štiavnica) - štôlňa v areáli Banského múzea v prírode
- Štôlňa Glanzenberg, Banská Štiavnica
- Baňa Starovšechsvätých, Hodruša - Hámre
- Medvedia štôlňa, Žiar, Liptovský Mikuláš
- Baňa Cigeľ, Sebedražie, Prievidza
- Štôlňa Dionýz, Drnava, Rožňava
- Trebostovská štôlňa, Trebostovo, Martin
- Slovenské opálové bane - Dubnícke bane - sprístupnené od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef asi 1,2 km starých banských chodieb.
ReferencieUpraviť
- ↑ ISBN 978-92-79-19367-5, Európska únia, 2011, Ťažba neenergetických surovín a sústava Natura 2000, Dopady chem. luhovania - str.33
- ↑ FRANZEN, Jozef; MESARČÍK, Ivan. Zlato a jeho kyanidové lúhovanie [online]. enviromagazin.sk, [cit. 2021-09-10]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Zlato sa na Slovensku nebude môcť ťažiť metódou kyanidového lúhovania. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-01. Dostupné online [cit. 2021-09-10].
- ↑ Bane a štôlne | Slovenský cestovateľ [online]. Slovenský cestovateľ, [cit. 2018-10-02]. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému banská činnosť.
Externé odkazyUpraviť
- kniha o československom baníctve z roku 1949 : 700 let československého hornictví. Praha: Orbis, [1949]. 68 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
|
Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
