Bema[1] alebo béma[2][3][4] (zriedkavo aj: bima[5][6]; starogr. βῆμαbéma, novogr. βῆμαvima, rus. вимаvima) je architektonický prvok kresťanskej sakrálnej architektúry. Môže ísť o vyvýšený chrámový priestor pre kňaza prevažne v apside v ranokresťanskom, byzantskom, sýrskom či ruskom chráme.[3][4][7][8][9]

Tmavo je vyznačené umiestnenie bemy v pôdoryse východokresťanského chrámu

V staroveku to bolo kruhové vyvýšené miesto v divadle alebo tribúna, z ktorej rečníci oslovovali občanov i súdy. Neskôr sa stala štandardnou súčasťou kresťanskej architektúry. V ranokresťanských bazilikách je bema vyvýšené miesto, ku ktorému vedie niekoľko schodov. Zvyčajne šlo o vyhradené miesto pre biskupa a kňazov, najskôr sa nachádzala v presbytériu a neskôr v apside chrámu. V byzantskej architektúre tvorí spoločne s kňazišťom a odsadenou apsidou z dvoch postranných vysunutých pastofóriach (diakonikon a prothesis) uzáver chrámu, ale niekedy zasahuje až do naosu chrámu. Vstup bol povolený výhradne len duchovným. Priestor medzi bemou a naosom bol zvyčajne oddelený templom, neskôr ikonostasom. Na Západe sa v neskorom stredoveku a novoveku bema transformovala na svätyňu. V Pravoslávnej cirkvi sa táto časť chrámu nazýva svätyňa, veľsvätyňa alebo oltárny priestor. Napravo od nej sa nachádza diakonikon a naľavo prothesis. V západnom a východnom sýrskom ríte je bema ohradené miesto uprostred lode, kde sa nachádzajú celebranti a odkiaľ sa predčítavajú texty z Biblie. Bema alebo almemor sa objavuje aj v synagógach, kde sa z nej čítajú texty z Tóry. Nemá ale pevne stanovenú pozíciu.[3][7][10][8][9]

TerminológiaUpraviť

Termín bema sa všeobecne používa, ako zastrešujúci výraz pre vyvýšené miesto v chráme. V ranokresťanskej bazilike označuje vyvýšené miesto s vyhradenými miestami pre kňazov a biskupa. Vo východokresťanských chrámoch bema označuje rovnako vyvýšené miesto, ale aj svätyňu oddelenú templom a neskôr ikonostasom, v apside chrámu s dvoma postrannými pastofóriami (diakonikon a prothesis), spoločne tvoria uzáver chrámu. V ruských chrámoch termín bema označuje ruské slovo алтарь – altar alebo алтарное пространство – altarnoe prostranstvo (svätyňa, veľsvätyňa či oltárny priestor). V judaizme sa vyvýšené miesto označuje ako bema alebo bima či dokonca charakteristickým termínom almemor.[12][7][3][6]

EtymológiaUpraviť

Termín bema pochádza z starogréckeho slova βῆμα (béma), čo znamená krok, odvodené z gréckeho slova βαίνειν (bainein) – kráčať.[12][13] V gréckom preklade Biblie sa objavuje hebrejské slovo מִגְדַּל-עֵץ (migdal-etz), čo znamená vyvýšená plošina alebo drevená veža. Ďalšia etymológia pochádza z hebrejského slova בימה (bima) od aškenázských Židov, čo znamená plošina alebo kazateľnica, ktoré je odvodené zo starogréckeho slova βῆμα (béma). Priamo odkazuje na starohebrejské slovo בּמה (bama), čo znamená vysoké miesto. Ďalšou etymológiou je hebrejské slovo השגחה (almemor), čo znamená platforma, ktoré je odvodené z arabského slova منبر (mimbár). Ďalšou navrhovanou etymológiu je hebrejské slovo תֵּבָה / תֵּיבָה (tevah) od sefardských Židov, čo doslovne znamená schránka.[14][15][16]

OpisUpraviť

AntikaUpraviť

 
Bema v Pnyxe, z ktorej rečníci oslovovali ľudové zhromaždenie, Atény, Grécko

V starovekom Grécku bema označovala pôvodne podnož Dionýzovho oltára (thymele), alebo vyvýšené kruhové miesto v strede antického divadla. Ďalej toto vyvýšené miesto plnilo funkciu tribúny, z ktorej rečníci oslovovali ľudové zhromaždenie (napríklad v Pnyxe), kde obidve strany sporu predložili svoje argumenty. Označovala tiež vyvýšené miesto, na ktorej sedel héliastes (sudca), ktorý predsedal pojednávaniu na héliaie (ľudový súd) v Aténach.[8][7]

JudaizmusUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Almemor.
 
Bima v interiéri starej synagógy v Krakove, Poľsko

Starogrécke slovo bema preberá judaizmus v podobe bimy alebo almemoru, ktoré rovnako označuje vyvýšené plošinu alebo kazateľnicu. Rovnako sa tento termín používa v gréckom preklade Biblie (Septuaginta) na vyjadrenie hebrejského výrazu מִגְדַּל-עֵץ (migdal-etz), ktorý znamená vyvýšená plošina alebo drevená veža. Odtiaľ Ezdráš v 5. storočí pred Kr. v Jeruzalemskom chráme, ktorý podľa židovskej tradície zozbieral a upravil knihy Zákona (Tóry).[16] Bima sa stala štandardným vybavením synagógy, z ktorých sa čítajú texty Tóry a Haftary. Spravidla je vyvýšená o dva alebo tri stupne a má zábradlie. V ortodoxných židovských synagógach býva bima umiestená podľa tradičných zvyklostí v geometrickom strede chrámu, oddelená od aron ha-kodeš (svätá schránka). Naopak v neologických (reformovaných) synagógach od druhej polovice 19. storočia je spojená dohromady vo východnej časti chrámu.[6][11][17]

KresťanstvoUpraviť

V prenesenom význame bema označovala tiež miestom súdu, ktoré bolo rozšírením tribúnu súdu, ako je to napríklad opísané v Novom zákone (Mt 27, 19 a Jn 19, 13). Ďalej vo význame sídla rímskeho cisára (Sk 25, 10 alebo v Liste Rimanom 14, 10). Termín bema prenesený z judaizmu preberá ranokresťanská sakrálna architektúra.[18][19][20][21]

V ranokresťanskej bazilike sa jedná o vyvýšené miesto vyhradené miesto pre biskupa a kňazov, najskôr sa nachádzala v presbytériu a neskôr v apside chrámu. Pôvodne to bolo vyvýšené miesto s rečníckym pultom, z ktorého sa čítali texty z Biblie a predniesla sa kázeň. V západokresťanskej sakrálnej architektúre sa bema v neskorom stredoveku a v novoveku transformovala na svätyňu (presbytérium) alebo na kazateľnicu.[7][4][17]

Bema v byzantskej architektúre označuje tiež presbyterion alebo hierateion (svätyňa). V byzantskom chráme sa nachádza východnom konci naosu, priamo pred apsidou, aj keď v niektorých prípadoch sa rozšírila do bokov. Tvorí spoločne s kňazišťom a odsadenou apsidou z dvoch postranných vysunutých pastofóriach (diakonikon a prothesis) uzáver chrámu, ale niekedy zasahuje až do naosu chrámu. Vstup bol výhradne len pre duchovných. Priestor medzi bemou a naosom bol zvyčajne oddelený templom, neskôr ikonostasom. V Sýrii je bema ohradené miesto uprostred lodi, kde sa nachádzajú celebranti (synthronon) a odkiaľ sa predčítavajú texty z Biblie. Rané chrámy mali zvyčajne vyvýšené miesto len o jeden stupeň ohradený zábradlím a neskôr templom. Z teologického hľadiska sa bema považovala za kresťanský ekvivalent santa sactorum v starovekom židovskom chráme. Slovo bema na druhej strane označovalo miesto anagnostai, čo bol iný názov pre dnešnú ambónu, z ktorého podľa tradície kázal sediac uprostred veriacich Ján Zlatoústy.[22][10] V pravoslávnych chrámoch sa jedná o vyvýšené miesto, ktoré tvorí svätyňu. Táto časť chrámu nazýva (svätyňa alebo veľsvätyňa či oltárny priestor), napravo sa nachádza diakonikon a naľavo prothesis. Skladá sa z priestoru za ikonostasom a polkruhového výbežku (ambóna) zo soley v strede pred cárskymi dverami ikonostasu.[3][17]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. bema In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-03-11]. Dostupné online.
  2. CHÂTELET, Albert; GROSLIER, Bernard Philip; PÍTROVÁ, Lucie. Svetové dejiny umenia. Praha : Ottovo nakladatelství – Cesty, 2004. ISBN 80-7181-937-9. S. 195, 211.
  3. a b c d e béma In: FARRUGIA, Edward G.. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 162.
  4. a b c béma In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 29.
  5. HALÁSOVÁ, Anna; SCHMIEDLOVÁ, Martina. Pamiatky židovskej architektúry v Košiciach. 1. vyd. Košice : Kristína Rybárová – Agentúra K, 2002. ISBN 80-89054-10-2. S. 16, 56.
  6. a b c bima In: PAVLINCOVÁ, Helena; HORYNA, Břetislav. Judaismus, křesťanství, islám. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2003. ISBN 80-7182-165-9. S. 57.
  7. a b c d e bema In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 40.
  8. a b c bema In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-03-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b bema In: Hrvatska enciklopedija [online]. [Cit. 2021-03-11]. Dostupné online.
  10. a b Bema In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 62.
  11. a b almemor In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  12. a b Béma In: PETROSILLO, Pietro. Křesťanství od A do Z. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1998. ISBN 80-7192-365-6. S. 23.
  13. bema In: Oxford English Dictionary [online]. www.oed.com, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. WISCHNITZER, Rachel. The architecture of the European synagogoue. [s.l.] : Jewish Publication Society of America, 1964. S. 34.
  15. almemar In: Collins English Dictionary [online]. [Cit. 2021-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. a b almemar In: Jewish Encyclopedia [online]. [Cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
  17. a b c Bema In: BETZ, Hans Dieter; BROWNING, Don S.; JANOWSKI, Bernd; JÜNGEL, Eberhard. Encyclopedia of Theology and Religion. 4. vyd. Zväzok A-Bhu. Leiden, Boston : Brill, 2007. (Religion Past and Present.) ISBN 978-90-04-14666-2. S. 682 – 683.
  18. STEVENSON, Tim. The Bema: A Story about the Judgment Seat of Christ. 1. vyd. Gainesville : Fair Havens Publications, 2001. ISBN 978-0966480313. S. 27 – 48.
  19. Origin of the Cruciform Plan of the Mediaeval Cathedral. The Architectural Review (Bates, Kimball & Guild), 14.3.1892, roč. 1, čís. 4, s. 29.
  20. What Is the Judgment Seat of Christ? (The Bema) [online]. Blue Letter Bible, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Resurrections and Judgments [online]. www.talentshare.org, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online.
  22. BEMA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 281. (po anglicky)

LiteratúraUpraviť

  • béma In: Velký slovník naučný. Zväzok 1.. Praha : Diderot, 1999. (Encyklopedie Diderot.) ISBN 80-902723-1-2. S. 156.
  • BEMA In: COLE, Emily. Průvodce architekturou. Praha : Svojtka&Co., 2008. ISBN 978-80-7352-976-5. S. 332.
  • béma In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Zväzok 1. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902555-3-1. S. 360.
  • BEMA In: MURRAY, Peter; MURRAY, Linda. The Oxford Companion to Christian Art and Architecture. Oxford, New York : Oxford University Press, 1996. ISBN 9780198602163. S. 51.
  • Bema In: CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd Ed.. vyd. Oxford : Oxford University Press, 2006. S. 82.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bema

Externé odkazyUpraviť