Wikipédia

Cícer baraní

 Tento článok je kandidát na zmazanie.
Ak sa k tomu chcete vyjadriť alebo článok upraviť, pozrite si diskusiu k článku a svoj názor vyjadrite v tomto hlasovaní o zmazaní.
Všetky aktuálne hlasovania o zmazaní môžete nájsť na Wikipédia:Stránky na zmazanie
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Nedokončený článok

Cícer baraní (iné názvy pozri nižšie; lat. Cicer arietinum) je druh z rodu cícer (Cicer), podčeľade bôbovaté (Faboideae), čeľade bôbovité (Fabaceae). Je to jednoročná strukovina.[1][2]

Cícer baraní

Dve odrody cíceru: väčšia svetlohnedá kabuli a rôzne zafarbená desi. Pri skorom zbere sú zelené a neskôr sa farebne líšia od svetlej béžovej po hnedú až čiernu. 75 % svetovej produkcie je menšieho typu.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cicer arietinum
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Názvy

upraviť

Slovenské názvy

upraviť

Súčasný (od začiatku 50. rokov 20. storočia sa vyskytujúci) slovenský názov tohto druhu je: cícer baraní[3][4][5]. Zriedkavý názov je cícer obyčajný[6] (resp. do 40. rokov 20. storočia cícer obecný[7]). Starší názov je cizrna obecná[8]:54.

Názov mimo taxonómie alebo starší názov (do začiatku 50. rokov 20. storočia) je cícer[9][10][11][12][13][14]:89.

Ľudové alebo zastarané názvy sú: cizrna[13][15][16][17][18]:278[19], syzrna[18]:368[19], slovenka[20][19].

Ľudové názvy sú: cícerka[11], číčer[11][19], cícor[11][19], cícvor[11], číčerica[21], slovenec[19], slovinec[19], slovienka[19], slovienko[19], sloviatko[19], bagovka[22][19], bagóca[23][19], rímsky hrach[24].

Zastarané názvy sú: cicer[25][18]:277, cicier[10], cizrla[15], cizrnka[15], cizrno[15], slovenek[18]:361, cícerový hrach[26][18]:292, vlašský (vlaský) hrach[26][18]:292.

Vedecké názvy

upraviť

Základný názov je Cicer arietinum L.. Jeho staršie pravopisné varianty sú Cicer arientinium auct. a Cicer arientinum auct.. Jeho ďalšie úplné synonymá sú Nochotta oleracea S.G.Gmel., Ononis crotalarioides M.E.Jones[27]:104 a Vicia arietina E.H.L.Krause.[28][29][30]

Latinské slovo arietinum i slovenské slovo baraní v názve druhu je odvodené od slova baran (lat. aries = baran), pretože vysušené semeno tejto rastliny vraj má tvar baranej hlavy (vrátane kvázi rohov).[31]

Význam

upraviť

Semená cíceru majú vysoký obsah bielkovín a vlákniny. Je to jedna z prvých kultivovaných strukovín a na Strednom východe sa našli zvyšky staré 7 500 rokov.[32][33]:111

Cícer je hlavnou zložkou niektorých jedál, napr. hummus, čana masala, a po zomletí na múku sa používa na výrobu falafelu. Používa sa aj v šalátoch, polievkach a dusených mäsách, karí a iných jedlách. Cícer je dôležitý v indickej a stredovýchodnej kuchyni. V roku 2017 India vyprodukovala 67 % svetovej produkcie cíceru.[34] Konzumuje sa v surovom stave, alebo sa upravuje varením a pražením. Semená sa používali aj ako náhrada kávy.[35]

Opis

upraviť

Rastlina dorastá do výšky 20 – 50 cm a na každej strane stonky má malé, bledé listy. Cícer je druh strukoviny, s jedným strukom obsahujúcim dva alebo tri nepravidelné semená.[36] O rôznych tvaroch semena pozri kapitolu Skupiny kultivarov. Suché struky nepukajú a nepadajú. Má biele kvety s modrými, fialovými alebo ružovými žilami. Na listoch, strukoch a stonke má glandulárne a neglandulárne chĺpky, ktoré vylučujú kyselinový mix a bránia tak rastlinu pred škodcami.[37]

Má zložené nepárnoperovité lístky.[36] Kvet tvaru motýľa, typický pre strukoviny.

Podobne ako ďalšie bôbovité, aj cícer obohacuje pôdu o dusík. Je odolný voči suchu, nenáročný na pôdu a teplomilný.[37][36]

Sekvenovanie genómu

upraviť

Na začiatku 21. storočia bolo dokončené sekvenovanie genómu cíceru baranieho (a príbuzných druhov), napríklad v roku 2013 bolo publikované dokončené sekvenovanie vyše 90 kultivarov a krajových odrôd druhu cícer baraní (vrátane divého taxónu Cicer (arietinum subsp.) reticulatum) a druhu Cicer echinospermum.[38][39]

Patogény

upraviť

Patogény sú hlavnou príčinou straty úrody pri pestovaní (až 90 %). Príkladom je huba Fusarium oxysporum f.sp. ciceris, ktorá sa vyskytuje vo väčšine hlavných oblastí pestovania strukovín a spôsobuje pravidelné škody na výnosoch od 10 do 15 %.[40]

Od roku 1978 do roku 1995 sa celosvetový počet patogénov zvýšil zo 49 na 172, z toho 35 v Indii. Tieto patogény pochádzajú zo skupín baktérií, húb, vírusov, mykoplazmy a nematódov a vykazujú veľké genotypové variácie. Najrozšírenejšie patogény sú Ascochyta rabiei (35 krajín), Fusarium oxysporum f.sp. ciceris (32 krajín), Uromyces ciceris-arietini (25 krajín), zvinutka hrachu (23 krajín) a Macrophomina phaseolina (21 krajín).[41] Výskyt Ascochyta je podporovaný vlhkým počasím; spóry sú prenášané na nové rastliny vetrom a vodou.[42]

Stagnácia úrodnosti v posledných desaťročiach súvisí s náchylnosťou na patogény.[43] Výskum na zlepšenie výnosu, ako napr. pokus o zvýšenie výnosu z 0,8 na 2,0 t na hektár šľachtením odrôd odolných voči chladu, je vždy spojený so šľachtením na odolnosť voči patogénom ako sú Ascochyta rabiei a F. o. f.sp. ciceris, ktorým sa darí v chladných podmienkach. Výskum začal výberom vhodných génov pre patogénnu rezistenciu a ďalších vlastností prostredníctvom molekulárneho šľachtenia. Táto metóda je možný spôsob na dosiahnutie zlepšenia výnosu.[44]

Výživa

upraviť

Cícer je potravina s vysokým obsahom živín. Poskytuje bohatý obsah (20 % alebo viac odporúčanej dennej dávky (ODD)) bielkovín, vlákniny, kyseliny listovej a niektorých potravinových minerálov, ako je železo a fosfor. Obsah tiamínu, vitamínu B6, horčíka a zinku je mierny, čo poskytuje 10 – 16 % ODD. V porovnaní s referenčnými hladinami stanovenými Organizáciou OSN FAO a WHO sú bielkoviny vo varenom a vyklíčenom cíceri bohaté na esenciálne aminokyseliny, ako je lyzín, izoleucín, tryptofán a aromatické aminokyseliny.[45]

100 g porcie uvareného cíceru poskytuje 164 kcal (690 kJ). Varený cícer sa skladá z 60% vody, 27 % uhľohydrátov, 9 % bielkovín a 3 % tuku.[46] 75 % obsahu tuku sú nenasýtené mastné kyseliny z ktorých kyselina linolová predstavuje 43 % z celkového obsahu.[47]

Používa sa aj ako krmivo pre zvieratá.[46]

Systematika

upraviť

Poddruhy a variety

upraviť

Tradične (sčasti až do zhruba 70. rokov 20. storočia) sa to, čo dnes chápeme ako druh cícer baraní (Cicer arietinum), delilo na niekoľko taxónov, ktoré mali v závislosti od autora najčastejšie postavenie (taxonomickú úroveň) buď samostatných druhov, alebo poddruhov či variet druhu cícer baraní. Tieto taxóny boli založené najčastejšie na farbe semena a často aj kvetu. Úplne najjednoduchšie bolo delenie na biely cícer, čierny (resp. červený) cícer a prípadne aj hnedý cícer. V podrobnejších systémoch sa celkovo bolo možné stretnúť s niektorými z nasledujúcich taxónov (druhov/poddruhov/variet):

  • Cicer album hort. (synonymá: Cicer arietinum var. [alebo subsp.] album Gaudin, Cicer leucospermum auct., Cicer sativum Schkuhr, Cicer arietinum var. macrocarpum Jaub. & Spach) [po slovensky cícer biely[48] alebo biely cícer[49][25], resp. k názvu Cicer sativum: cícer jedlý[50]] – Tento taxón približne zodpovedá dnešnému taxónu kabuli (pozri nižšie).
  • Cicer physodes Rchb. (synonymum: Cicer ochrospermum auct.),
  • Cicer rotundum Alef./Jord. (synonymum:Cicer arietinum var. rotundum auct., Cicer arietinum var. globosum Alef.),
  • Cicer fuscum hort. (synonymum: Cicer arietinum var. [alebo subsp.] fuscum Alef.) [po slovensky: cícer hnedý[48] alebo hnedý cícer, pričom ale dnes sa niekedy názvom hnedý cícer označuje oveľa širší taxón desi – porov nižšie]
  • Cicer arietinum var. r(h)ytidospermum Jaub. & Spach (synonymum: Cicer arietinum var. cruentum Alef.)
  • Cicer nigrum hort. (synonymá: Cicer arietinum var. [alebo subsp.] nigrum Alef., Cicer rubrum auct., Cicer erythrospermum auct., Cicer arietinum var. vulgare Jaub. & Spach, Cicer grossum Salisb., Cicer arietinum v starom užšom zmysle) [po slovensky cícer čierny[48] alebo čierny cícer, resp. k názvu Cicer rubrum zastarano: červený cícer[25]]
  • Cicer reticulatum[51] (synonymum: Cicer arietinum var. [alebo subsp.] reticulatum auct.) – Tento taxón sa alternatívne klasifikuje ako samostatný druh.
  • Cicer sintenisii Bornm. – Tento taxón sa alternatívne uvádza ako synonymum druhu Cicer pinnatifidum[52] alebo staršie ako synonymum druhu Cicer incisum[53].
  • Cicer edessanum Stapf ex Bornm. – Tento taxón sa alternatívne uvádza ako synonymum druhu Cicer echinospermum.

Vyššie uvedené taxóny sú tu zoradené približne podľa ich vzájomnej príbuznosti.[29][28][54][55][56][57][58]

Od prvej polovice 20. storočia pribudli aj zložitejšie delenia. Napríklad K. G. Prozorova 1929 delila cícer baraní (Cicer arietinum) na nasledujúce variety (myslené prísne vzaté len pre územie Afganistanu):

  • s bielou korunou kvetu:
    • Cicer arietinum var. album
    • Cicer arietinum var. albangulatum
    • Cicer arietinum var. albo-testaceum
  • s ružovou korunou kvetu:
    • Cicer arietinum var. roseum
    • Cicer arietinum var. gilvum
    • Cicer arietinum var. reticulatum
  • s červenasto-fialovou korunou kvetu:
    • Cicer arietinum var. fuscum
    • Cicer arietinum var. nigrum
    • Cicer arietinum var. pallido-rostratum
  • s modrou korunou kvetu:
    • Cicer arietinum var. azureo-coloratum

G. Popovová v roku 1937 a po nej ďalší autori delili cícer baraní na nasledujúce poddruhy (niekedy označované ako rasy), ktoré sa ďalej delia na (tu neuvedené) variety a iné malé skupiny:[59]

  • Cicer arietinum subsp. asiaticum
  • Cicer arietinum subsp. eurasiaticum
  • Cicer arietinum subsp. mediterraneum
  • Cicer arietinum subsp. orientale

Prehľad delení cícera baranieho do roku 1972 je uvedený tu.

Od 70. rokov 20. storočia niektorí autori používajú nasledujúce delenie druhu cícer baraní (Cicer arietinum):

  • Cicer arietinum subsp. arietinum – t. j. všetky pestované cícery
  • Cicer arietinum subsp. reticulatum – t. j. divá rastlina, z ktorej pestované cícery (pravdepodobne) pochádzajú, a ktorá sa často, ako už bol vyššie spomenuté, alternatívne zaraďuje ako samostatný druh Cicer reticulatum

Skupiny kultivarov

upraviť

V súčasnosti (ale sčasti už od polovice 20. storočia) sa cícer baraní často delí na tri (až štyri) veľké podskupiny: typ kabuli, typ desi, prechodný typ a možná skupina cece nero. V závislosti od autora majú postavenie: typ, skupina kultivarov, nadskupina kultivarov, skupina, rasa, varieta či druh. Tieto tri (štyri) skupiny sa ďalej delia na kultivary a krajové odrody, pričom kultivarov sa (stav okolo roku 2012) pestuje viac ako 350.[60][61][62][57][63][64][65][39][59][66]

Typ kabuli

upraviť

Typ/(nad)skupina kultivarov kabuli (synonymá: Cicer arietinum Skupina Kabuli, Cicer arietinum rasa [alebo var.] macrosperma, Cicer kabulium Dixit, jedlý cícer, biely cícer) má semená väčšie, svetlejšie a s hladkým obalom, ktoré majú väčšinou tvar hlavy sovy, ale niekedy majú kužeľovitý tvar. Pestujú sa hlavne v Stredomorí, južnej Európe, severnej Afrike, Južnej Amerike a južnej Ázii.[67] Jeho pôvod je pravdepodobne v Kábule v Afganistane a v 18. storočí bol zavlečený do Indie.[68] Váži cca 0,3 – 0,5 g/semeno, niekedy aj viac ako 0,5 g.[39]

Typ desi

upraviť

Typ/(nad)skupina kultivarov desi (synonymá: Cicer arietinum Skupina Desi, Cicer arietinum rasa [alebo var.] microsperma, Cicer arietinum v novom užšom zmysle [t. j. druh Cicer arietinum ako opak druhu Cicer kabulium], kŕmny cícer, hnedý cícer) má semená menšie, tmavšie a s hrubým obalom, ktoré majú prevažne kužeľovitý tvar (t. j. tvar baranej hlavy, pričom ale treba poznamenať, že niektorí autori chápu výraz "tvar baranej hlavy" ako synonymum vyššieho uvedeného vyrazu "tvar hlavy sovy"). Pestuje sa najmä v Indii a ďalších častiach južnej Ázie, ako aj v Etiópii, Mexiku a Iráne.[67] Môže byť čierny, zelený alebo bodkovaný. Typ desi sa po lúpaní a rozdelení používa na prípravu jedla čana dal. Váži cca 0,2 g/semeno.[39] Typ desí sa veľmi podobá na semená nájdené v archeologických náleziskách aj na semená divokej formy, z ktorej bol cícer vyšľachtený (Cicer reticulatum).[39] Tá rastie iba v juhovýchodnom Turecku, odkiaľ sa predpokladá, že cícer pochádza. Z toho vyplýva, že fylogeneticky je zrejme typ desi starší a typ kabuli mladší.

Prechodný typ

upraviť

Prechodný (=intermediárny) typ/(nad)skupina kultivarov (iný názov: typ v tvare hrachu [angl. pea-shaped type]) má malé až stredne veľké semená, ktoré majú obyčajne tvar gule (t. j. majú tvar skoro rovnaký ako hrach)[69]. Do prechodného typu patria napríklad slovenské kultivary cíceru, t. j. kultivary 'Alfa', 'Beta' a 'Slovák'. Tieto slovenské kultivary pochádzajú z konca 20. storočia, ich registrácia však už vypršala.[70][71]

Typ cece nero

upraviť

Juhotalianske čierne cícery, bežne označované talianskym názvom cece nero (doslova: čierny cícer; množné číslo: ceci neri), sa uvádzajú buď ako súčasť typu desi, alebo novšie sa väčšia časť z nich uvádza ako ďalší, samostatný typ cíceru baranieho a malá časť ako súčasť typu kabuli. Veľkosťou je cece nero niekde medzi typom desi a typom kabuli (čiže je väčší než typ desi) a je tmavší než typ desi. Cece nero sa pestuje iba v Apúlii v juhovýchodnom Taliansku.[66][72] Cece nero nie sú jediné cícery čiernej farby na svete, ďalšie čierne cícery pochádzajú napríklad z Indie[73].

Referencie

upraviť
  1. ↑ Chickpea (Cicer arietinum) - Feedipedia [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
  2. ↑ Cicer arietinum L. - Plants of the World Online - Kew Science [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
  3. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 174.
  4. ↑ Zelený krmovinový pás : organizácia výroby zelených krmív pre letné kŕmenie hospodárskych zvierat. 1. vyd. Bratislava : Oráč, 1951. 127 s. (Viac, lepšie, lacnejšie; zv. 9.) S. 125.
  5. ↑ GALUŠČÁKOVÁ, Ľudmila; BARANEC, Tibor. Systematická botanika. V Nitre : Univerzita Konštantína Filozofa, 2015. 175 s. ISBN 978-80-558-0869-7. S. 92.
  6. ↑ HELD, Ľubomír, a kol. Teória a prax výchovy k zdravej výžive v školách. 1. vyd. Trnava; Bratislava : Typi Universitatis Tyrnaviensis; Veda, 2006. 769 s. ISBN 80-8082-077-5, 80-224-0920-0. S. 63.
  7. ↑ JANDA, Karel. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Ed. 3., emendata et amplificata Pragae : E. Weinfurter, 1941. 806 s. S. 52.
  8. ↑ Strukoviny a ich smiešaniny. Slovenské pastvinárstvo : vestník Sväzu pasienkových spoločenstiev a Spoločenstiev bývalých urbarialistov na Slovensku (Bratislava), 1936, roč. VIII, čís. 5, s. 52 – 55.
  9. ↑ cícer. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 167.
  10. ↑ a b cícer. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
  11. ↑ a b c d e cícer. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 206.
  12. ↑ Dopisy. Obzor – noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (V Skalici), 25. augusta 1865, roč. III, čís. 24, s. 186 – 187. Dostupné online [cit. 2025-03-31].
  13. ↑ a b MALOCH, Miloslav. Krmovinárska príručka. 4. vyd. Bratislava : Oráč, 1950. 246 s. (Roľnícka knižnica; zv. 64.) S. 138.
  14. ↑ POLÁK, Jozef, et al. Strukoviny. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1955. 216 s. (Rastlinná výroba; zv. 35.)
  15. ↑ a b c d cizrna. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
  16. ↑ JANČOVIČ, Štefan, et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Na Sarvaši : Literámi Leopolda Réthyho, nákladkom vidavaťela, 1848. 448 s. S. 26.
  17. ↑ cicer. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  18. ↑ a b c d e f BUFFA, Ferdinand. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry : k histórii slovenského odborného slovníka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1972. 426 s.
  19. ↑ a b c d e f g h i j k l GÁBORČÍK, Norbert. Cícer. Epicure, 2007, čís. 5, s. 95 – 103. ISSN 1336-9539.
  20. ↑ Z dolno-trenčianskeho Považia. Obzor – noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (V Turčianskom Sv. Martine), 10. novembra 1884, roč. XXII, čís. 31, s. 243 – 245. Dostupné online [cit. 2025-03-31].
  21. ↑ MATEJČÍK, Ján. Lexika Novohradu : vecný slovník. 1. vyd. Martin : Osveta, 1975. 308 s. S. 144.
  22. ↑ bagovka. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 85.
  23. ↑ bagóca. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 85.
  24. ↑ STOLIČNÁ, Rastislava. Etnokulinárny význam strukovín. Slovenský národopis (Bratislava: Ústav etnológie SAV v Slovak Academic Press), 1998, roč. 46, čís. 3, s. 278 – 285. Dostupné online [cit. 2025-03-31]. ISSN 1335-1303.
  25. ↑ a b c cicer. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  26. ↑ a b hrach. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
  27. ↑ MORTON, C. V. Mexican Phanerogams described by M. E. Jones. Contributions from the United States National Herbarium, 1945, Vol. 29, No. 2, s. 87 – 116. Dostupné online [cit. 2025-04-10]. ISSN 0097-1618.
  28. ↑ a b A complete, synonymic checklist of the Higher Plants of the World [online]. worldplants.de, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  29. ↑ a b Cicer arietinum subsp. arietinum [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  30. ↑ BUSSMANN, Rainer W.; ELACHOURI, Mostafa; KIKVIDZE, Zaal. Ethnobotany of Northern Africa and Levant. Cham : Springer Nature, 2024. 1900 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03143105-0. S. 715.
  31. ↑ RILEY, Gillian. The Oxford Companion to Italian Food. Oxford : Oxford University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-19-860617-8. S. 121 – 124.
  32. ↑ BELL, Susan. The small but mighty chickpea [online]. 31. marec 2014, [cit. 2025-04-10]. Dostupné online.
  33. ↑ KUMAR, Jagdish; ABBO, Shahal. Genetics of flowering time in chickpea and its bearing on productivity in semiarid environments. In: Advances in Agronomy. Ed. Donald L. Sparks. Vol. 72. San Diego; London : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-000772-X. S. 107 – 138.
  34. ↑ Chickpea production in 2017, Crops/Regions/World list/Production Quantity (pick lists) [online]. UN Food and Agriculture Organization, Corporate Statistical Database (FAOSTAT), 2018, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  35. ↑ Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. cícer baraní [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  36. ↑ a b c CÍCER BARANÍ (Cicer arietinum L.) [online]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  37. ↑ a b Chickpea Breeding and Management. Ed. S. S. Yadaw. Oxfordshire; Cambridge : CABI, 2007. 638 s. ISBN 1-84593-213-7.
  38. ↑ Global research team decodes genome sequence of 90 chickpea lines [online]. Hyderabad: International Crops Research Institute for the Semi-Arid Tropics, 28.1.2013, [cit. 2025-04-14]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  39. ↑ a b c d e VARSHNEY, Rajeev K.; THUDI, Mahendar; MUEHLBAUER, Fred. The Chickpea Genome. [s.l.] : Springer, 2018. 142 s. ISBN 978-3-319-66117-9.
  40. ↑ DATTA, J.; LAL, N. Application of molecular markers for genetic discrimination of Fusarium wilt pathogen races affecting chickpea and pigeonpea in major regions of India. Cellular and Molecular Biology, 2012, Vol. 58, No. 1, s. 55 – 65. Dostupné online [cit. 2025-04-14]. ISSN 1165-158X.
  41. ↑ NENE, Y. L.; SHEILA, V. K.; SHARMA, S. B. A world list of chickpea and pigeonpea pathogens [online]. Patancheru: International Crops Research Institute for the Semi-Arid Tropics, 13.9.2016, [cit. 2025-04-14]. Dostupné online.
  42. ↑ Chickpea (gram pea) [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-06-30 z originálu.
  43. ↑ PFAFF, T.; KAHL, G. Mapping of gene-specific markers on the genetic map of chickpea ( Cicer arietinum L.). Molecular Genetics and Genomics, 2003, Vol. 269, s. 243 – 251. DOI: 10.1007/s00438-003-0828-0.
  44. ↑ MILLAN, Teresa, at al. Chickpea molecular breeding: New tools and concepts. Euphytica, 2006, Vol. 147, s. 81 – 103. DOI: 10.1007/s10681-006-4261-4.
  45. ↑ MILÁN-CARRILLO, J., et al. Nutritional Properties of Quality Protein Maize and Chickpea Extruded Based Weaning Food. Plant Foods for Human Nutrition, 2007, Vol. 62, s. 31 – 37. ISSN 1573-9104. DOI: 10.1007/s11130-006-0039-z.
  46. ↑ a b BAMPIDIS, V.A.; CHRISTODOULOU, V. Chickpeas (Cicer arietinum L.) in animal nutrition: A review. Animal Feed Science and Technology, 2011, Vol. 168, No. 1-2, s. 1 – 20. ISSN 1873-2216. DOI: 10.1016/j.anifeedsci.2011.04.098.
  47. ↑ Chickpeas (garbanzo beans, bengal gram), mature seeds, cooked, boiled, without salt [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-01-18 z originálu.
  48. ↑ a b c POLÁK, Jozef. Strukoviny. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1955. S. 91
  49. ↑ DUBOVÁ, G., SLÁDEČKOVÁ, G. Tovaroznalectvo pre 3. ročník študijného odboru potravinárstvo. Bratislava: Expol pedagogika, 2008. S. 67
  50. ↑ Cícer v hospodárstve. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 23 1880 S. 182
  51. ↑ Ladiz.
  52. ↑ Cicer pinnatifidum Jaub. & Spach | Plants of the World Online | Kew Science [online]. Plants of the World Online, [cit. 2025-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ Repertorium specierum novarum regni vegetabilis [...] Band L 1941. S. 138 [1]
  54. ↑ CATALOGUL DE SEMINŢE OFERITE PENTRU SCHIMB DE GRĂDINA BOTANICĂ A UNIVERSITĂŢII DIN CLUJ. In: BULETINUL GRĂDINII BOTANICE SI AL MUZEULUI BOTANIC DE LA UNIVERSITATEA DIN CLUJ. č. IX. 1929 S. 15 [2]
  55. ↑ SCHKUHR, Christian. Botanisches Handbuch der mehresten theils in Deutschland wildwachsenden, theils ausländischen in Deutschland unter freyem Himmel ausdauernden Gewächse (Text). [s.l.] : Fleischer, 1808. 421 s. Dostupné online. S. 367, 368.
  56. ↑ REICHENBACH, H. G. L. Flora germanica excursoria ex affinitate regni vegetabilis naturali disposita, sive principia synopseos plantarum in Germania terrisque in Europa media adjacentibus sponte nascentium cultarumque frequentius. 2. 1830-1832. S. 532 [3]
  57. ↑ a b M.M.P.N.D. - Sorting Cicer names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  58. ↑ WITTMACK, Ludwig. Landwirtschaftliche Samenkunde (Handbuch für Landwirte, landw. Versucsstationen, Samenzüchter, Samenhändler, Botaniker, Müller und Gärtner). [s.l.] : P. Parey, 1922. 581 s. Dostupné online. S. 372.
  59. ↑ a b MAXTED, Nigel; BENNETT, Sarita Jane. Plant Genetic Resources of Legumes in the Mediterranean. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 380 s. Dostupné online. ISBN 978-94-015-9823-1. S. 117, 118.
  60. ↑ GAUR, Pooran M.; JUKANTI, Aravind K.; VARSHNEY, Rajeev K.. Impact of Genomic Technologies on Chickpea Breeding Strategies. Agronomy, 2012-08-23, roč. 2, čís. 3, s. 199–221. Dostupné online [cit. 2025-03-24]. ISSN 2073-4395. DOI: 10.3390/agronomy2030199. (po anglicky)
  61. ↑ Chickpeas - IPGA [online]. ipga.co.in, 2017-06-16, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online. Archivované 2017-07-25 z originálu.
  62. ↑ Table 1. List of descriptors for chickpea [online]. cropgenebank.sgrp.cgiar.org, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online. riadky 2 a 25
  63. ↑ Sivakumar, Karthick & Gautam, Ashish & Singh, Satvinder & Panwar, Ravindra & Arora, Anju & Verma, Sanjay. (2024). A Pragmatic Study on Seed Shape Classification and its Association among Seed Quality Attributes in Chickpea (Cicer arietinum L.). Legume Research - An International Journal. 47. [4]
  64. ↑ S.S. Walia; U.S. Walia. Crop Management 2nd Ed. [s.l.] : Scientific Publishers, 2021. 659 s. Dostupné online. ISBN 978-93-88449-02-1. S. 330.
  65. ↑ Pascual-Bustamante, S.; Raya-Pérez, J.C.; Aguirre-Mancilla, C.L.; Ramírez Pimentel, J.G.; Vargas-Martínez, M.G.; Trejo-Márquez, M.A. Chemical and Protein Characterization of Two Varieties of Chickpea (Cicer Arietinum): Costa 2004 and El Patrón. Plants 2024, 13, 2125. https://doi.org/10.3390/plants13152125
  66. ↑ a b BARDARO, N. et al. Le caratteristiche genetiche uniche del cece nero della Murgia Carsica / Peculiar genetic traits in black chickpeas from Apulia, Italy. (?) 2018 [5]
  67. ↑ a b Chickpea (Cicer arietinum) [online]. . Dostupné online.
  68. ↑ Taxonomy and Nomenclature for Family Leguminosae Juss., Cicer arietinum subsp. arietinum [online]. Mansfeld's World Database of Agricultural and Horticultural Crops, [cit. 2008-01-31]. Dostupné online.
  69. ↑ core.ac.uk, [cit. 2025-03-24]. Dostupné online.
  70. ↑ Niektoré produkčné a kvalitatívne ukazovatele cícera baranieho (Cicer arietinum L.) [online]. slpk.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  71. ↑ mirka. Strukoviny na Slovensku takmer nepestované [online]. nasepole.sk, 2021-03-18, [cit. 2025-03-11]. Dostupné online.
  72. ↑ GRAZIAN, Valeria. Il cece di tipo “desi” in Italia [online]. rsr.bio, 2022-11-23, [cit. 2025-03-13]. Dostupné online.
  73. ↑ America's Test Kitchen. The Complete Beans and Grains Cookbook (A Comprehensive Guide with 450+ Recipes). [s.l.] : America's Test Kitchen, 2024. 448 s. Dostupné online. ISBN 978-1-954210-68-4. S. 6.

Iné projekty

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chickpea na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cícer_baraní&oldid=8018096“