Wikipédia

Ernst Troeltsch

nemecký politik

Ernst Troeltsch (* 17. február 1865, Haunstetten – † 1. február 1923, Berlín) bol nemecký protestantský teológ, filozof, sociológ náboženstva a liberálny politik.

Ernst Troeltsch
nemecký protestantský teológ, filozof, sociológ, politik
Ernst Troeltsch
Narodenie17. február 1865
Haunstetten, Nemecko
Úmrtie1. február 1923 (57 rokov)
Berlín, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ernst Troeltsch

Životopis upraviť

Ernst Troeltsch sa narodil 17. februára 1865 v lekárskej rodine v meste Haunstetten (dnes súčasť Augsburgu). S vynikajúcim prospechom absolvoval augsburské Gymnasium bei St. Anna.[1] Následne študoval protestantskú teológiu na univerzitách v Augsburgu, Erlangene, Berlíne a Göttingene. V roku 1891 sa habilitoval na univerzite v Göttingene a začal tu pôsobiť ako súkromný docent.

V roku 1892 sa Troeltsch stal riadnym profesorom systematickej teológie na univerzite v Bonne. Avšak už v roku 1894 sa rozhodol Bonn opustiť a zaujal rovnakú pozíciu na univerzite v Heidelbergu. K jeho heidelberských žiakom patril o. i. aj neskorší významný český teológ Josef Hromádka.[2]

V rokoch 1909 až 1914 bol poslancom hornej komory Badenského stavovského zhromaždenia (Badische Ständeversammlung).[3] V roku 1912 sa stal korešpondentom Pruskej akadémie vied.

Počas svojho pôsobenia v Heidelbergu sa Troeltsch spriatelil a intenzívne spolupracoval so sociológom Maxom Weberom.

V roku 1915 začal Troeltsch vyučovať na filozofickej fakulte univerzity v Berlíne. Bol vymenovaný za profesora „dejín kresťanského náboženstva, náboženskej a sociálnej filozofie a filozofie dejín“.

Troeltsch patril na začiatku Prvej svetovej vojny k obhajcom militaristických a nacionalistických Ideen von 1914. V roku 1917 sa však už podieľal na založení umierneného Volksbundes für Freiheit und Vaterland [Ľudový zväz za slobodu a vlasť], ktorý predstavoval najvýznamnejšiu opozíciu voči extrémistickej Deutsche Vaterlandspartei [Nemecká vlastenecká strana]. V rokoch 1919 až 1921 bol poslancom Verfassunggebende Preußische Landesversammlung [Pruské ústavodarné zhromaždenie] za Deutsche Demokratische Partei [Nemecká demokratická strana] a, spolu s Rudolfom Wildermannom, štátnym tajomníkom Pruského ministerstva vedy, umenia a školstva.[4]

Ernst Troeltsch zomrel 1. februára 1923 v Berlíne.

Teológia upraviť

Ernst Troeltsch patril k predstaviteľom tzv. Nábožensko-dejinnej školy, venoval sa predovšetkým systematickej teológii. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť jeho štúdie o podstate a význame kresťanstva, o vzťahu štátu a cirkvi či historizmu a teológie. V roku 1902 (a potom opäť v roku 1912) publikoval Troeltsch spis Die Absolutheit des Christentums und die Religionsgeschichte [Absolútnosť kresťanstva a náboženské dejiny].

Troeltsch sa venoval tiež úvahám o budúcnosti kresťanstvom formovanej európskej kultúry. Súčasne si uvedomoval, že svet vstúpil do novej, modernej paradigmy. Kresťanstvo a moderna však nesmú byť nepriateľmi. Práve naopak, musia si uvedomovať svoju vzájomnú komplementaritu. Samozrejme, kresťanstvo sa nesmie vzdať svojej podstaty. To ale nevylučuje, že sa zmieri či nájde „modus vivendi“ s intelektuálnou formou moderny.

Ešte v roku 1897 publikoval Troeltsch článok s názvom Christentum und Religionsgeschichte [Kresťanstvo a náboženské dejiny]. Reagoval v ňom na pokusy o diskreditáciu kresťanskej teológie zo strany prírodných vied a materializmu. Zdôrazňoval, že „duch je samostatnou, na prírode nijako nezávislou silou“, ktorá je, v interakcii s podnetmi z materiálneho sveta, príčinou vzniku dejín.[5] Troeltsch sa tak priklonil k názoru, že dejiny ľudstva sú vlastne dejiny myšlienok. A keďže duch a príroda sú dvomi absolútne samostatnými veličinami, nie je, už z princípu, možné tvrdiť, že náboženstvo protirečí prírodným vedám alebo naopak. Ďalej sa Troeltsch v tomto svojom texte zaoberal námietkou, ktorú voči kresťanstvu vzniesla religionistika. Totiž: štúdium svetových náboženstiev, a zvlášť tých indických, by mohlo vyvolávať zdanie, že náboženstvá ako také sú len akýmisi mnohorakými formami, v podstate nestálymi, prechodnými javmi, „vlnami na rozbúrenom mori ľudských dejín“, ktoré zaniknú tak rýchlo, ako vznikli.[6] Troeltsch však upozornil na neprehliadnuteľnú skutočnosť, že každé náboženstvo má svoje jadro, teda niečo, čo „už nemožno ďalej analyzovať – absolútny individuálny zážitok“.[7] Náboženský zážitok vzniká, na jednej strane, za konkrétnych historických podmienok, no, na strane druhej, ide o záležitosť svedomia a srdca.[8] Centrálnu myšlienku akéhokoľvek náboženstva predstavuje vždy syntéza dejinných a individuálnych skúseností. Nie je to teda nijaké „náboženské abstraktum“, v konečnom dôsledku ide výhradne o „religiozitu založenú na niečom, čo je mimoriadne silné, čisté a konkrétne“.[9]

Náboženským inštitúciám, ako napr. cirkvám, nepripisoval Troeltsch žiaden veľký význam. Koniec-koncov, aktívne sa usiloval hľadať možnosti, ako prekonať rozdelenie kresťanstva na množstvo rozličných denominácií. Troeltsch tvrdil, že v každom náboženstve, vrátane kresťanstva, je možné nájsť určitú tendenciu ku zduchovneniu, zvnútorneniu, zmravneniu a individualizácii. Vrcholom tohto je skutočnosť, že veriaci zakúsi svoju spásonosnú vieru ako čistú, hlbokú, vnútornú pravdu.[10][11] Samozrejme, že nemožno opomenúť prípadné špecifiká jednotlivých náboženstiev. V kresťanstve však, napriek tomu, že tiež nemožno nevidieť spomínanú tendenciu, došlo k inštitucionalizácii tohto výsostne individuálneho aktu viery.[12]

Podľa Michaela Bergundera predstavuje tento Troeltschov spis z historického hľadiska vo všeobecnosti jednu z mnohých reakcií predstaviteľov svetových náboženstiev (budhizmu, (protestantského) kresťanstva, hinduizmu a islamu), ktorí sa od polovice 19. storočia usilovali odpovedať na vzmáhajúci vedecky odôvodnený materializmus a religionistické tézy.[13] Ich spoločným znakom bola snaha o definíciu náboženstva ako vrcholne individuálneho a súčasne univerzálneho aktu. Pričom jednotliví predstavitelia jednotlivých náboženstiev zvyčajne považovali práve to svoje náboženstvo v porovnaní s ostatnými za dokonalé.

Troeltsch definoval náboženstvo ako „vnútorný dotyk s božstvom“.[14] A spomedzi svetových náboženstiev považoval za najdokonalejšie práve kresťanstvo, pretože v najvyššej možnej miere spĺňa vyššie uvádzané kritériá.[15]

Troeltsch presadzoval konzekventné oddelenie exegézy od systematickej teológie, keďže tieto disciplíny musia nevyhnutne uplatňovať odlišnú definíciu racionality a odlišné metódy. Čo sa týka teológie Nábožensko-dejinnej školy, Troeltsch bol zástancom dôsledného rešpektovania konzekvencií plynúcich z poznatkov z vedecko-historického výskumu.[16]

Význam upraviť

Vplyv Troeltschových názorov na protestantskú teológiu poslednej tretiny 20. storočia (sic !) bol nepochybne významný. Jeho koncept teológie, ktorá historizuje samu seba, predstavuje vhodné východisko pre rôzne typy úvah o vzťahu kresťanstva a moderny. „Absolutistické“ postoje, založené na príliš rigidnom chápaní Zjavenia, ktoré boli zastúpené v nemeckej teológii ešte dlho po roku 1945 ako dozvuky dialektickej teológie a „luteránskej ortodoxie“ (Paul Althaus, Werner Elert a i.), sú Troeltschovmu mysleniu úplne cudzie. Troeltschovi totiž v prvom rade išlo o určenie úlohy či zmyslu kresťanského náboženstva vo svete, v ktorom popri sebe existujú najrozličnejšie náboženské, nenáboženské a quasi-náboženské svetonázori. Troeltsch sa však venoval aj čisto teologickým otázkam, či už ide o problematiku viery a zbožnosti, vzťah individuálnej a spoločenskej religiozity (cirkev) alebo otázky metodiky teologickej reflexie.

Rozvíjaniu odkazu diela Ernsta Troeltscha sa venuje Ernst-Troeltsch-Gesellschaft.

V rokoch 1995 až 2015 publikovala mníchovská Ludwig-Maximilians-Universität v spolupráci s Bavorskou akadémiou vied, ktorej bol Troeltsch od roku 1914 korešpondentom, nové kritické vydanie Troeltschových spisov.[17][18][19]

Diela upraviť

Vybrané diela upraviť

  • Die Bedeutung des Protestantismus für die Entstehung der modernen Welt. Schutterwald / Baden: 1997. ISBN 3-928640-28-3.
  • Atheismus, Theologie und Christentum. Drei Aufsätze. Schutterwald / Baden: 2000. ISBN 3-928640-57-7.
  • Luther und die moderne Welt. Schutterwald / Baden: 2000. ISBN 3-928640-63-1.
  • Protestantisches Christentum und Kirche in der Neuzeit. Berlin: Teubner, 1906.
  • Meine Bücher. In: Die deutsche Philosophie der Gegenwart. Bd. 2. 1921. S. 161 – 173.
  • Vernunft und Offenbarung bei Johann Gerhard und Melanchthon. Göttingen: Huth, 1891.

Zobrané spisy upraviť

  • HÜBINGER, Gangolf – WEHRS, Nikolai (ed.). Spectator-Briefe und Berliner Briefe 1919 – 1922. Berlin / Boston (Massachusetts): De Gruyter, 2015. ISBN 978-3-11-041151-5.
  • ALBRECHT, Christian – GRAF, Friedrich Wilhelm – DREHSEN, Volker – HÜBINGER, Gangolf – RENDTORFF, Trutz (ed.). Kritische Gesamtausgabe Ernst Troeltsch. Berlin: De Gruyter, 1998 – 2000. ISBN 3-11-015423-4. (17 zväzkov)
  • VOIGT, Friedemann (ed.). Ernst Troeltsch Lesebuch. Ausgewählte Texte (UTB. Bd. 2452). Tübingen: Mohr Siebeck, 2003. ISBN 3-8252-2452-X.
    • Ernst Troeltsch Gesammelte Schriften. Aalen: Scientia, 1977 (Nachdruck der Ausgabe Tübingen 1922):
    • Die Soziallehren der christlichen Kirchen und Gruppen. ISBN 3-511-06211-X.
    • Zur religiösen Lage. Religionsphilosophie und Ethik. ISBN 3-511-06212-8.
    • Der Historismus und seine Probleme. ISBN 3-511-06213-6.
    • Aufsätze zur Geistesgeschichte und Religionssoziologie. ISBN 3-511-06214-4.

Literatúra upraviť

Články upraviť

  • GRAF, Friedrich Wilhelm. Ernst Troeltsch. Theologie als Kulturwissenschaft des Historismus. In: NEUNER, Peter (ed.). Theologen des 20. Jahrhunderts. Eine Einführung. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2002. ISBN 3-534-14963-7. S. 53 – 69.
  • HILDMANN, Philipp W. „Die immer quälender werdende Last des Schulsacks“. Zur Rezeption Ernst Troeltschs in Erich Kästners früher Publizistik. In: Literatur in Bayern. Vierteljahresschrift für Literatur, Literaturkritik und Literaturwissenschaft. Bd. 83. 2006. ISSN 0178-6857. S. 51 – 55.
  • RENDTORFF, Trutz. Troeltsch, Ernst. In: Theologische Realenzyklopädie. Bd. 34. 2002. S. 130 – 143.
  • SCHMIDT, Gustav. Ernst Troeltsch. In: WEHLER, Hans-Ulrich. Deutsche Historiker. Bd. 3. Göttingen: Vandenhoeck und Ruprecht, 1972. S. 325 – 342.
  • STROHM, Christoph. Nach hundert Jahren. Ernst Troeltsch, der Protestantismus und die Entstehung der modernen Welt. In: Archiv für Reformationsgeschichte. Bd. 99. 2008. S. 6 – 35. ISSN 0003-9381.
  • WESSELING, Klaus-Gunther. Ernst Troeltsch. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 12. Herzberg: Bautz, 1997. ISBN 3-88309-068-9. S. 497 – 562.

Monografie upraviť

  • BRUENDEL, Steffen. Volksgemeinschaft oder Volksstaat. Die „Ideen von 1914“ und die Neuordnung Deutschlands im Ersten Weltkrieg. Berlin: Akademie Verlag, 2003. ISBN 3-05-003745-8.
  • CHOI, Tae-Kwan. Die Bedeutung der Frage der Absolutheit des Christentums bei Ernst Troeltsch im Blick auf den Wahrheitsanspruch des Christentums im religiösen Pluralismus (Forum Religionsphilosophie. Bd. 21). Münster: Lit, 2010. ISBN 978-3-643-10641-4.
  • DRESCHER, Hans-Georg. Ernst Troeltsch. Leben und Werk. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1991. ISBN 3-525-55418-4.
  • HARANT, Martin. Religion, Kultur, Theologie. Eine Untersuchung zu ihrer Verhältnisbestimmung im Werke Ernst Troeltschs und Paul Tillichs im Vergleich. Frankfurt am Main: Lang, 2009. ISBN 978-3-631-59284-7.
  • GRAF, Friedrich Wilhelm (ed.). „Geschichte durch Geschichte überwinden“. Ernst Troeltsch in Berlin (Troeltsch-Studien. N.F., Bd. 1). Gütersloh: Gütersloher Verlagshaus, 2006. ISBN 3-579-05429-5.
  • HOERES, Peter. Der Krieg der Philosophen. Die deutsche und britische Philosophie im Ersten Weltkrieg. Paderborn: Schöningh, 2004. ISBN 3-506-71731-6.
  • KÖHLER, Walther. Ernst Troeltsch. Tübingen: 1941.
  • KREß, Hartmut (ed.). Theologische Fakultäten an staatlichen Universitäten in der Perspektive von Ernst Troeltsch, Adolf von Harnack und Hans von Schubert (Theologische Studien-Texte. Bd. 16). Waltrop: Spenner, 2004. ISBN 3-933688-98-1.
  • SATO, Shinichi. Die historischen Perspektiven von Ernst Troeltsch (Schriften der Hans-Ehrenberg-Gesellschaft. Bd. 13). Waltrop: Spenner, 2007. ISBN 978-3-89991-068-1.
  • SCHLUCHTER, Wolfgang – GRAF, Friedrich Wilhelm (ed.). Asketischer Protestantismus und der „Geist“ des modernen Kapitalismus. Max Weber und Ernst Troeltsch. Tübingen: Mohr Siebeck, 2005. ISBN 3-16-148546-7.

Referencie upraviť

  1. ↑ ALLGEMEINE, Augsburger. Der große evangelische Vordenker. Augsburger Allgemeine. Dostupné online [cit. 2017-07-10]. (po nemecky)
  2. ↑ NEUMÄRKER, Dorothea. Josef L. Hromádka. Theologie und Politik im Kontext des Zeitgeschehens. München : Chr. Kaiser Verlag, 1974. ISBN 3-459-00907-1. S. 38.
  3. ↑ BLB Karlsruhe / Badische Landtagsprotokolle [1-3] [online]. digital.blb-karlsruhe.de, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (po nemecky)
  4. ↑ SCHULZE, Gerhard (ed.). Die Protokolle des Preußischen Staatsministeriums 1817 – 1934/38. Band 11/I, 14. November 1918 bis 31. März 1925. Acta Borussica, Neue Folge. Hildesheim: Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften, 2004. S. 184. Dokument Nr. 136/1. (dostupné online).
  5. ↑ TROELTSCH, Ernst. Christentum und Religionsgeschichte. In: TROELTSCH, Ernst (ed.). Gesammelte Schriften. 1. Auflage. Zur religiösen Lage, Religionsphilosophie und Ethik, Nr. 2. Tübingen : Mohr, 1913. ISBN 3-511-06212-8. S. 328 – 363 (zvlášť 333).
  6. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 335.
  7. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 339.
  8. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 346.
  9. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 341.
  10. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 355.
  11. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 353.
  12. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. Tübingen: 1913. S. 357. (porov. aj S. 351; 355 – 358)
  13. ↑ BERGUNDER, Michael. "Religion" and "Science" within a Global Religious History. Aries - Journal for the study of Western Esotericism., roč. 2016, čís. 16, s. 86 – 141 (zvlášť 86 f.; 95 f.; 100).
  14. ↑ TROELTSCH, E. Christentum und Religionsgeschichte. In: GS 2. S. 328 – 363, S. 343.
  15. ↑ Tamže, S. 355.
  16. ↑ TROELTSCH, E. Über historische und dogmatische Methode in der Theologie. S. 738.
  17. ↑ Ernst Troeltsch - Kritische Gesamt-Ausgabe - Systematische Theologie - LMU München [online]. www.st.evtheol.uni-muenchen.de, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (po nemecky)
  18. ↑ Forschungsprojekte im Akademienprogramm [online]. www.akademienunion.de, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (po nemecky)
  19. ↑ TROELTSCH, Ernst. Kritische Gesamtausgabe. Berlin New York, NY : De Gruyter, 1998. Dostupné online. ISBN 9783110154238.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernst Troeltsch na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ernst_Troeltsch&oldid=7702777“