Holón (filozofia)
Holón (z gréckeho ὅλος , holos, 'celý' a -ον , -on, 'časť') je niečo, čo je samostatným celkom a zároveň časťou väčšieho celku. [1] Inými slovami, holóny je možné chápať ako celko-časti hierarchie. [2]
Holón predstavuje metódu na prekonanie dichotómie medzi jednotlivými časťami a celkami, ako aj na vysvetlenie sebauplatňovacích a integračných tendencií organizmov. [3] Tento pojem zaviedol Arthur Koestler vo svojom diele The Ghost in the Machine (1967). Podľa Koestlera je holón niečo, čo má integritu a identitu, zároveň však pôsobí ako súčasť väčšieho systému; predstavuje teda podsystém tohto väčšieho systému. [4] [5]
Holóny sa niekedy spomínajú v kontexte samoorganizujúcich sa holarchických otvorených (SOHO) systémov. [3]
História upraviť
Predvoj upraviť
Jan Smuts predstavil svoj koncept holizmu v diele „Evolution and Holism“ (1926), kde opísal bohaté vzťahy medzi prírodným a spoločenským svetom. Smuts tvrdí, že „kdekoľvek sa v prírode pozrieme, nevidíme nič iné ako celky.“ [2]
Vznik upraviť
Hoci sa o hierarchických sieťach a vývojových usporiadaniach uvažovalo v rôznych historických obdobiach, Arthur Koestler ako prvý sformuloval ucelenú koncepciu týchto čiastkových hierarchií v teórii systémov. [2] [4]
Pred zavedením samotného pojmu holón ho Koestler formuloval v diele The Act of Creation (1964), v ktorom hovorí o vzťahu medzi hľadaním subjektívneho a objektívneho poznania: [2]
Einsteinov priestor nie je bližšie k realite ako Van Goghova Hviezdna noc. Sláva vedy nespočíva v pravde väčšej ako pravda Bacha alebo Tolstého, ale v samotnom akte tvorby. Objavy vedca vnášajú do chaosu svoj vlastný poriadok, ako ho vnáša skladateľ alebo maliar; poriadok, ktorý sa vždy vzťahuje na obmedzené aspekty skutočnosti a je založený na referenčnom rámci pozorovateľa, ktorý sa v jednotlivých obdobiach líši tak, ako sa líši Rembrantov akt líši od Manetovho aktu. [6]
Koestler napokon navrhol termín holón v knihe The Ghost in the Machine (1967), kde ho použil na opis prírodných organizmov, ktoré sa skladajú z poloautonómnych čiastkových celkov (alebo častí), ktoré sú prepojené vo forme hierarchie, holarchie, a tvoria celok. [3] [7] Samotný názov knihy poukazuje na predstavu, že celý „stroj“ života a samotného vesmíru sa neustále vyvíja smerom k čoraz väčšej miere komplexity, akoby tento stroj riadil duch. [8]
Koestler dospel k záveru, že hoci je ľahké identifikovať čiastkové celky alebo časti, celky a časti v absolútnom zmysle neexistujú nikde. Navrhol slovo holón pre opis hybridnej povahy čiastkových celkov a častí v rámci systémov in vivo. Z tohto pohľadu holóny existujú súčasne ako samostatné celky vo vzťahu k ich podriadeným častiam a ako závislé časti, keď sa na ne pozeráme z opačného smeru. [9]
Koestler rozvinul svoju koncepciu „holónu“, aby sa zaoberal tromi kľúčovými problémami, ktorým podľa neho čelia spoločenské vedy v povojnovej generácii. Po prvé, zistil, že je potrebné vytvoriť model, ktorý by dokázal spojiť a integrovať redukcionistické a mechanistické perspektívy „vedeckej“ a behaviorálnej psychológie s holistickými a humanistickými perspektívami freudovskej, gestaltovej a rogeriánskej psychológie. Po druhé, uvedomoval si význam evolučných procesov v sociálnych vedách a snažil sa poskytnúť nejaký teoretický systém, ktorý by mohol aplikovať evolučné formulácie na obe oblasti. Napokon chcel vytvoriť model ľudských sociálnych systémov, ktorý by bol rovnako známy pri analýze mikroúrovne individuality a makroúrovne kolektívnosti; základný vysvetľujúci model, ktorý by sa mohol vzťahovať na celé spektrum ľudských činností a angažovanosti. [2]
Rozvoj upraviť
Ken Wilber prevzal Koestlerovu formuláciu holónu ako spôsob, ako zdôrazniť hierarchickú/holarchickú povahy reality. Hoci sa Wilber na túto koncepciu prvýkrát (publikovane) odvolal v knihe Eye to Eye (Z očí do očí) z roku 1983, svoju myšlienku začal rozvíjať o desať rokov neskôr v knihe Sex, Ecology, Spirituality (1995). [2]
Prehľad upraviť
Etymológia upraviť
Slovo holón (grécky ὅλον) je kombináciou gréckeho holos (ὅλος), čo znamená „celok“, s príponou -ón, ktorá označuje časticu alebo časť (ako v protón a neutrón ). [2] [4]
Holón je teda celko-časť; uzlový bod v hierarchii, ktorý opisuje vzťah medzi entitami, ktoré sú samé o sebe úplnými celkami, a entitami, ktoré sú vnímané za iné závislé časti. Ako sa bod zamerania človeka pohybuje hore, dole a/alebo naprieč uzlami hierarchickej štruktúry, mení sa aj jeho vnímanie toho, čo je celok a čo je časť. [2]
Všeobecná definícia upraviť
Podľa Arthura Koestlera sú holóny sebestačné jednotky, ktoré majú určitý stupeň nezávislosti a dokážu riešiť nepredvídané udalosti bez toho, aby žiadali vyššie orgány o pokyny (t. j. majú určitý stupeň autonómie). Tieto holóny zároveň podliehajú kontrole jednej alebo viacerých vyšších autorít. Prvá vlastnosť zabezpečuje, že holóny sú stabilné formy, ktoré sú schopné odolávať poruchám, zatiaľ čo druhá vlastnosť znamená, že sú to prechodné formy, ktoré poskytujú kontext pre správnu funkčnosť pre väčší celok. [9]
Holón je teda podsystémom v rámci väčšieho systému: je to súčasne vyvíjajúca sa, samoorganizujúca sa, disipatívna štruktúra a zároveň súčasť väčšieho systému zloženého z iných holónov.[4] O holónoch sa niekedy hovorí v kontexte samoorganizujúcich sa holarchických otvorených systémov (SOHO).[3]
V roku 2013 austrálsky akademik J. T. Velikovsky navrhol holón ako štruktúru mému, jednotky kultúry [10], a syntetizoval hlavné teórie o mémoch Richarda Dawkinsa, Mihalyho Csikszentmihalyiho, E. O. Wilsona, Fredericka Turnera a Arthura Koestlera. Takto definované holóny súvisia s pojmom autopoiesis, najmä v tom, že ho rozvinul Stafford Beer v aplikácii kybernetiky druhého rádu a modelu životaschopného systému, ale aj Niklas Luhmann vo svojej teórii sociálnych systémov.
Holarchia upraviť
Hierarchia holónov sa nazýva holarchia, ktorú Koestler definuje ako hierarchiu samoregulujúcich sa holónov, ktoré fungujú (a) ako autonómne celky v nadriadenosti voči svojim častiam; b) ako závislé časti v podriadenosti voči riadiacim prvkom na vyšších úrovniach; alebo (c) v koordinácii so svojim miestnym prostredím. Holarchický model možno považovať za pokus o modifikáciu a modernizáciu vnímania prirodzenej hierarchie. [9]
Pozri tiež upraviť
Autori
Referencie upraviť
- ↑ What is holarchy? [online]. One Sky: Canadian Institute of Sustainable Living, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h A Brief History of Holons, Mark Edwards [online]. www.integralworld.net, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KOESTLER, Arthur. Some general properties of self-regulating open hierarchic order (SOHO) [online]. panarchy.org, 1969, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d The holon, a new way to look at hierarchies [online]. Holon.se, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online. Archivované 2021-03-14 z originálu.
- ↑ GÓMEZ DE SILVA, Guido. Breve diccionario etimológico de la lengua española. 2a. vyd. México : Colegio de México, 1993. ISBN 9681628128. S. 703.
- ↑ The Act of Creation. [s.l.] : [s.n.], 2023-02-27. Page Version ID: 1141887649. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VILLINES, Sharon. Holon and Holarchy : Arthur Koestler [online]. Sociocracy.info, 2014-06-25, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
- ↑ MELLA, Piero. The Holonic Revolution Holons, Holarchies and Holonic Networks. The Ghost in the Production Machine [online]. Pavia University Press, 2009-01, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c History of 'Holons' [online]. 2003-10-09, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online. Archivované 2003-10-09 z originálu.
- ↑ VELIKOVSKY, J. T.. StoryAlity #100 – The Holon-Parton Structure of the Meme – the Unit of Culture (and Narreme) [online]. 2013-12-11, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Holon (philosophy) na anglickej Wikipédii.