Lasica hranostaj

(Presmerované z Hranostaj)

Lasica hranostaj[2] (iné názvy: hranostaj čiernochvostý[3][4], hranostaj[5][6], hranostaj obyčajný[7], zastarano lasica veľká[6], zastarano popolica/popelica[8], zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hranostaj patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

lasica hranostaj
Mustela erminea upright.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mustela erminea
Linnaeus, 1758
Stoat area.png
Rozšírenie hranostaja
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.

VýskytUpraviť

Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.

Rozšírenie na SlovenskuUpraviť

Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, čo zodpovedá 7,4 % rozlohy) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).[4]

BiotopUpraviť

Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel.[4] Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.[4]

RozmnožovanieUpraviť

Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl[4]) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka.[4] Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13)[4].

PotravaUpraviť

Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce[4], po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou.[4] Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva.[4] Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.

OchranaUpraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[9] Druh je zaradený Bernského dohovoru (Príloha III).[10]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 21. februára 2020.
  2. hranostaj. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
  3. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64. (tvar „norok“)
  4. a b c d e f g h i j k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Miklós, Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hranostaj čiernochvostý - Mustela erminea, s. 462 - 466.
  5. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 234
  6. a b KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 554.
  7. hranostaj obyčajný. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 266.
  8. popelica. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  9. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  10. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť