Ivan Šimko
slovenský politik
Ing. JUDr. Ivan Šimko (* 1. január 1955, Bratislava)[1][2] je slovenský politik, bývalý minister vnútra Slovenskej republiky a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.[3]
Životopis
upraviťNarodil sa v Bratislave v rodine architekta Ivana Šimka a Tatiany, rodenej Viestovej, netere veliteľa SNP Rudolfa Viesta. Má sestru a brata.[2]
- 1978 – absolvoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave,[3]
- 1987 – absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave,[3][4]
- pracoval ako ekonomický asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania a na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy,[3]
- január 1990 – jún 1990 – odborný poradca podpredsedu vlády ČSFR Jána Čarnogurského.[2]
V roku 2020 pracoval v think-tanku KREDIT, naviazanom spoluprácou so stranou KDH.[5]
Je ženatý a má štyri deti.[3]
Stranícka kariéra
upraviť- 1990: jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia,
- október 1992: zvolený za podpredsedu KDH,
- 1996 – 1998: podpredseda KDH pre vnútornú politiku,
- 1998: stál pri zrode Slovenskej demokratickej koalície. Toto zoskupenie vzniklo pôvodne ako volebná koalícia piatich politických strán – DÚ, KDH, DS, SZS a SDSS. Po účelovej zmene volebného zákona, ktorá znemožňovala kandidovať vo voľbách volebným koalíciám, bola Slovenská demokratická koalícia takisto účelovo pretransformovaná na politickú stranu, ktorej členmi sa stalo 150 poslaneckých kandidátov,
- január 2000: po voľbách sa časť poslancov zvolených za SDK vrátila do svojich pôvodných strán, časť – medzi nimi aj Ivan Šimko – pod vedením Mikuláša Dzurindu, založila novú politickú stranu Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu,
- 13. január 2004: po sporoch s Mikulášom Dzurindom, ktoré viedli k odvolaniu Ivana Šimka z funkcie ministra obrany, založil spolu so skupinou poslancov, ktorí spoločne vystúpili z SDKÚ, novú politickú stranu Slobodné fórum,
- 27. marca 2004: na ustanovujúcom sneme strany Slobodné fórum pomerne prekvapujúco prehral súboj o predsednícky post so Zuzanou Martinákovou a stal sa „iba“ podpredsedom strany,
- október 2004: vystúpil zo strany, ktorú ani nie pred rokom zakladal,
- 27. máj 2005: zaregistroval na ministerstve vnútra SR novú politickú stranu pod názvom Misia 21 – Nová kresťanská demokracia (Misia 21), od 14. septembra 2006 sa zmenil názov na MISIA 21 – Hnutie kresťanskej solidarity,
- 3. máj 2010: ohlásil návrat do politickej strany KDH,[6]
- 16. marca 2024 kandidoval na pozíciu predsedu KDH. Vo voľbe získal 16 hlasov, jeho protikandidát Milan Majerský získal 225 a zostal viesť stranu.[7]
Politická kariéra
upraviť- 1990 – 1992: poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda branno-bezpečnostného výboru,
- 1992: poslanec Snemovne národov FZ ČSFR,
- 18. február – 24. jún 1992: minister spravodlivosti SR,
- 15. marec 1994 – 13. december 1994: podpredseda vlády SR pre legislatívu,
- 1994 – 1998: poslanec Národnej rady SR za KDH,
- október 1998 – 14. máj 2001: poslanec Národnej rady SR za SDK, člen Ústavnoprávneho výboru NR SR,
- 15. máj 2001 – 15. október 2002: minister vnútra SR nominovaný SDKÚ namiesto Ladislava Pittnera, ktorý odstúpil z funkcie ministra,
- 2002: zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ, mandát si neuplatnil, pretože sa stal členom vlády SR,
- 16. október 2002 – 24. september 2003: minister obrany SR, bol odvolaný z funkcie po sporoch s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom kvôli návrhu na odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
- 24. september 2003 – jún 2006: uplatňoval si poslanecký mandát, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
- 12. mája 2023 prezidentka Zuzana Čaputová oznámila členov vlády Ľudovíta Ódora, Ivan Šimko bol nominovaný na ministra vnútra.[8][9]
- 19. júla 2023 prezidentka Zuzana Čaputová odobrala Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra kvôli nezhodám s vedením polície aj s inšpekciou.[10]
Referencie
upraviť- ↑ JUDr. Ing. Ivan Šimko [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c ŠIMKO, Ivan. Životopis [online]. ivansimko.sk, 2014-04-08, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Ivan Šimko [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Ivan Šimko. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online. Archivované 2023-05-13 z originálu.
- ↑ ŠIMKO, Ivan. Kresťanská demokracia včera, dnes a zajtra [online]. ivansimko.sk, 2020-02-17, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Ivan Šimko je späť v KDH, funkciu zatiaľ nechce [online]. dnes.atlas.sk, 2010-05-03, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online. Archivované 2010-05-06 z originálu.
- ↑ TASR. Funkciu predsedu KDH obhájil M. Majerský. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-03-16. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
- ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; GDOVINOVÁ, Denisa. Prezidentka zverejnila úradnícku vládu. Najväčšie prekvapenie je minister hospodárstva Dovhun. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-05-12. Dostupné online [cit. 2023-05-12]. ISSN 1339-844X.
- ↑ TASR. Prezidentka zverejnila zoznam členov vlády odborníkov: Toto sú oni. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-12. Dostupné online [cit. 2023-05-12].
- ↑ A.S, Petit Press. Status bol len poslednou kvapkou, Šimko ako minister skončil. Vnútro povedie Ódor [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-07-19]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Šimko
Externé odkazy
upraviť- Osobný web
- Spravodajstvo týkajúce sa Ivana Šimka na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Ivana Šimka na portáli agentúry SITA