Otvoriť hlavné menu

Ing. Ján Langoš (* 2. august 1946, Banská Bystrica – † 15. jún 2006) bol slovenský fyzik, politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa.[1]

Ján Langoš
slovenský fyzik, politik a verejný činiteľ
Ján Langoš
Narodenie2. august 1946
Banská Bystrica, Tretia ČSR
Úmrtie15. jún 2006 (59 rokov)
medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom, Slovensko
Známy vďakaRiaditeľ Ústavu pamäti národa
Alma materSlovenská vysoká škola technická
Profesiafyzik, politik
ManželkaGabriela Langošová (* 1950)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Langoš
Hrob Jána Langoša na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

ŽivotopisUpraviť

Jeho otec Michal, ktorý po priemyslovke pracoval v Mototechne a za vojny bol aktívny v odboji, sa pod Nízke Tatry priženil z východného Slovenska. Nikto z rodiny nevstúpil do KSČ. Introvertného chlapca od mladosti formoval brat jeho babičky, katolícky kňaz a kanonik Alexander Vajcík. Mladý Ján Langoš ako študent chodieval opravovať turistické chodníky v Tatrách.[2] Študoval na Strednej priemyselnej škole spojovej techniky v Banskej Bystrici (1964), Elektrotechnickej fakulte SVŠT, odbor fyzika tuhých látok (1971). Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik, technológ[3] v Ústave technickej kybernetiky (ÚTK) Slovenskej akadémie vied. Pracoval tam ako odborník na vývoj a testovanie integrovaných obvodov.[4] V rokoch 19821985 to boli obvody pre komunikačné rozhrania mikropočítačov a pod jeho vedením bol vyvinutý a v roku 1989 vyrobený prototyp 32-bitového mikroprocesora s redukovanou množinou inštrukcií (RISC).[5] Podľa Jozefa Mikloška bol ÚTK, pod vedením akademika Ivana Plandera, liahňou disidentov tajnej cirkvi, pracovali tam kresťanskí aktivisti ako František Mikloško, Rudolf Fiby, Marián Vajteršic, Ondrej Sýkora, Mária Lucká, Peter Václavík, Marián Gula a ďalší.[3]

Angažoval sa v disente, spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdat Bratislavské listy (1988 – 1989), v roku 1987 spoluvydával samizdatový časopis Fragment[6] , časopis K (1986 – 1987 so Šimečkom a Budajom[7], neskôr Fragment K, ktorý potom vydávali Šimečka, Oleg Pastier, Jirko Olič a Ivan Hoffman). Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt (1981 – 1983) a Altamira'[1]'[7] (1983 – 1985 v spolupráci s Borisom Lazarom a Martinom Kleinom). ŠtB ho v tomto období rozpracovávala v akcii s krycím menom „Lukeš“.[1]

Po Nežnej revolúcii sa stal v roku 1990 podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia, neskôr (1990 – 1992) pôsobil ako minister vnútra ČSFR, 1994 – 2002 poslanec NR SR.[1] V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa začal venovať zločinom bývalej ŠtB.

V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za SKOI. Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Poslancom NR SR bol do roku 2002. V máji 2003 sa stal zakladateľom Ústavu pamäti národa a do svojej smrti pôsobil ako predseda jeho Správnej rady.[8][9]

Bol predkladateľom a spoluatorom zákonov a právnych noriem, „Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ a „Zákona pamäti národa“.[10][11][12] Poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave a predseda výboru pre ochranu verejného poriadku, 1993 zakladateľ Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI), zakladajúci člen M.E.S.A. 10.[13]

15. júna 2006 tragicky zahynul pri autonehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, keď vo vysokej rýchlosti narazil do vozidla Multicar plne naloženého štrkom.[14]

OceneniaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Ing. Ján Langoš : Životopis [online]. Bratislava : Nadácia Jána Langoša, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  2. BÁN, Andrej. Iný minister vnútra. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2016, č. 25. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1336-653X.
  3. a b MIKLOŠKO, Jozef. Ján Langoš by mal dnes 70 rokov. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-08-02. Dostupné online [cit. 2019-02-09].
  4. VLČEK, Tomáš. Ján LANGOŠ: TOTALITA [online]. totalita.cz, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online.
  5. Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku : Iné IO vyvinuté v ÚTK SAV [online]. Bratislava : Výpočtové stredisko SAV, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online.
  6. Literárny časopis FRAGMENT [online]. www.frg.sk, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  7. a b BALOGH, Alexander. Ján Langoš. Strážca pamäti. Bratislava : Artforum, 2016. 189 s. ISBN 978-80-8150-164-7.
  8. Ing. Ján Langoš [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  9. Pracovníci Ústavu pamäti národa si uctili zakladateľa ÚPN Jána Langoša [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  10. Vyhľadávanie v návrhoch zákonov : [Volebné obdobie: 2, predkladateľ: Ján Langoš] [online]. Bratislava : Národná rada SR, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  11. REISELOVÁ, Eva. Poslanec J. Langoš verí, že ním predložený návrh zákona parlament prijme. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2000-04-19. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1336-2674.
  12. TASR. Langoš chce zákonom vytvoriť Ústav pamäti národa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-03-10. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1335-4418.
  13. About Us [online]. Bratislava : MESA10, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  14. SITA; TASR. Pri tragickej nehode zahynul Ján Langoš. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-06-15. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1335-4418.
  15. GÁLIS, Tomáš. Ján Langoš – nepohodlný za života i po smrti. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-06-14. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1339-844X.
  16. Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2009 – Ústav pro studium totalitních režimů [online]. www.ustrcr.cz, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online. (po česky)
  17. Pamätník venovaný odkazu Jána Langoša slávnostne odhalený [online]. Banská Bystrica : Mestský úrad Banská Bystrica, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • BALOGH, Alexander. Ján Langoš. Strážca pamäti. Bratislava : Artforum, 2016. 189 s. ISBN 978-80-8150-164-7.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Langoš

Externé odkazyUpraviť

  • Ján Langoš – profil na stránkach Ústavu pamäti národa