Drienovec
Drienovec (v minulosti Šomody, maď. Somodi)[7] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. V roku 2008 tu žilo 1 845 obyvateľov.
Drienovec | |
obec | |
Kostol sv. Martina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice-okolie |
Región | Abov |
Nadmorská výška | 188 m n. m. |
Súradnice | 48°36′27″S 20°57′07″V / 48,607500°S 20,951944°V |
Rozloha | 28,07 km² (2 807 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 431 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 86,6 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1241[3]/1335[4] |
Starosta | Štefan Bacsó[5] (nezávislý) |
PSČ | 044 01 |
ŠÚJ | 521337 |
EČV (do r. 2022) | KS |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Adresa obecného úradu |
Drienovec 368, 044 01 Drienovec |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | (055) 489 93 55 |
Fax | (055) 489 93 56 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Drienovec | |
Webová stránka: drienovec.ocu.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Drienovčan[6]
|
Polohopis
upraviťObec sa nachádza asi 3 km západne od mesta Moldava nad Bodvou. Jeho intravilán z juhu ohraničuje významná štátna cesta I/16, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E58.
Dejiny
upraviťNázov obce je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka (v maďarčine som – Somodi), ktorá sa hojne vyskytuje v katastrálnom území obce. Podľa legendy, ktorá sa dodnes zachovala, kráľ Belo IV. po prehre v bitke s Tatármi v roku 1241 so svojim vojskom prechádzal územím Drienovca, neďaleko pusty Mohi. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkami a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná kronika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky.
Prvá zachovalá písomná správa pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu Sumugy. Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v prvej polovici 14. storočia spomína hrad a dedina Sumugy, teda dnešný Drienovec. Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané Vízió. V listine z roku 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldava spomína už dedina Sumugy ako slobodná kráľovská dedina, kde sa na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc vyberalo mýtne.
Kráľ Ľudovít I. v roku 1345 Drienovec, ako súčasť Abovskej stolice, zveril do rúk šľachty, konkrétne potomkom Ota z Tellesprunu. V tomto období už v dedine stál kostol a dva mlyny. V roku 1387 kráľ Žigmund Luxemburský daroval kráľovský majetok Sumugy istému Jánovi z Kapolya.
V období husitských vojen v roku 1446 obsadil Ján Jiskra aj Drienovec s okolím. Neskôr kráľ Ján Zápoľský vo svojej listine z roku 1510 spomína Sumugy ako svoje mesto. Po víťazstve Turkov v roku 1526 pri Moháči sa postupne začína plienenie veľkej časti uhorskékho územia. Turecký paša Hasán v roku 1696 zničil dedinu Drienovec a mladých obyvateľov odviedol do zajatia. Ostatní, aby zabránili ďalšiemu plieneniu, začali s výstavbou pozemných hradov – násypov (földvár).
Od roku 1626 sa obec často spomína ako poľnohospodárske mesto. Dňa 1. mája 1691 však obec do značnej miery vyhorela a obytných zostalo len 11 domov. Zničený kostol bol znovu vystavaný až v roku 1780. Dátum tejto udalosti si obyvatelia obce dodnes každoročne pripomínajú prvomájovou svätou omšou. Začiatkom 18. storočia zasiahla celý Abov morová epidémia a v roku 1710 na túto chorobu zomiera prevažná časť obyvateľstva.
V roku 1777 darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu. V tom čase sa obec spomína už pod upraveným názvom Somodi, ktorý sa nezmenil až do pádu monarchie[7]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako veľká maďarská obec s 1 234 obyvateľmi[8]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Drienovci spolu 1 180 obyvateľov, z toho bolo 1 166 Maďarov, 13 Slovákov a 1 Nemec[9].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Šomody i pôvodný maďarský Somodi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na súčasnú podobu Drienovec[7].
Politika
upraviťObecné zastupiteľstvo
upraviťObecné zastupiteľstvo sa skladá z deviatich poslancov[10].
Obyvateľstvo
upraviťObec sa v minulosti vyznačovala ako prevažne maďarská – štatistika z roku 1991 tu totiž vykazovala 58,85 percentnú väčšinu obyvateľov maďarskej národnosti oproti 40,28 % podielu Slovákov. Tento pomer sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenil a podľa štatistiky z roku 2001 tu v obci žilo spolu 1 752 obyvateľov, z toho bolo 1 119 Slovákov (63,87 %), 587 Maďarov (33,50 %), 31 Rómov (1,77 %), 2 Ukrajinci (0,11 %), 2 Česi (0,11 %) a 1 Poliak (0,06 %).
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1780. Autorom stavby je pravdepodobne rožňavský staviteľ J. Mayer. V roku 1838 ku kaštieľu pristavali kaplnku. V súčasnosti tu sídli rád Mariánskych sestier. Priečeliu kaštieľa dominujú dva výrazné rizality ukončené segmentovým štítom. Na ose objektu je trojuholníkový štít s tympanónom. Fasády sú členené pilastrami, okná majú segmentové suprafenestry. Prízemie je dekorované horizontálnym pásovaním. V okolí objektu sa nachádzajú zvyšky pôvodného anglického parku.[11]
- Rímskokatolícky kostol sv. Martina, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1775 – 1780. Kostol bol upravovaný po roku 1945, keďže bol počas vojny silno poškodený. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou a českou plackou. Nachádza sa tu murovaný chór a kamenná krstiteľnica z doby vzniku kostola.[12] Fasády kostola sú členené lizénami, veža vystupuje z mierneho rizalitu, ukončená je ihlancovou helmicou.
Občianska vybavenosť
upraviťV obci sa nachádza knižnica.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ História Drienovca [online]. Obec Drienovec, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online. Archivované 2010-03-06 z originálu.
- ↑ Drienovec - Mestská a obecná štatistika [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Drienovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
- ↑ Voľby OSO 2010, výsledky za obvod 802 Košice-okolie [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online. Archivované 2010-11-30 z originálu.
- ↑ Drienovec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Drienovec - Kostol sv. Martina biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviť- Oficiálna stránka obce Archivované 2007-08-04 na Wayback Machine