Ján Podolák
Dr.h.c. Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. (* 17. máj 1926, Dolná Súča, † 15. február 2017[1]) bol slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg, autor vedeckých monografií a článkov, zakladateľ viacerých etnologických inštitúcií na Slovensku.[2]
Ján Podolák | |
slovenský etnológ, vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 17. máj 1926 Dolná Súča, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 15. február 2017 (90 rokov) |
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Profesia | etnológ |
Oblasťou jeho výskumov sú tradičné formy agrikultúry, pastierskej kultúry v Karpatoch a na Balkánskom polostrove, slovenské menšiny žijúce v zahraničí, neslovenské národnostné menšiny žijúce na Slovensku, etnokultúrne procesy na Slovensku a v strednej Európe, dejiny národopisnej vedy.[2]
Životopis
upraviťVzdelanie a kvalifikácia
upraviť- 1932 – 1938: Ľudová škola v Dolnej Súči
- 1938 – 1946: Gymnázium piaristov v Trenčíne
- 1946 – 1949: dlhodobá práceneschopnosť
- 1949 – 1951: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, štúdium odboru národopis – dejepis
- 1952: PhDr. (z národopisu) na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity
- 1961: CSc. (kandidát historických vied) v Národopisnom ústave SAV
- 1964: doc. (docent slovanského národopisu), habilitácia na externého docenta na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
- 1986: DrSc. (doktor historických vied) na Filozofickej fakulte UK
- 1991: prof. (profesor národopisu) inaugurácia na Masarykovej univerzite v Brne
- 2008: Dr.h.c. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 2014: profesor emeritus – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave[2]
Pracoviská
upraviť- 1951 – 1952: Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, asistent Národopisného seminára
- 1952 – 1966: Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava: Spoluzakladateľ ústavu, zástupca riaditeľa a vedecký tajomník[3] (1952 – 60), vedecký pracovník
- 1953: Spoluzakladateľ časopisu SAV “Slovenský národopis”, do roku 1960 funkcia výkonného redaktora
- 1958: Spoluzakladateľ Slovenskej národopisnej spoločnosti (tajomník prípravného výboru)
- 1959: Spoluzakladateľ Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry v Karpatoch, do roku 1971 jej generálny tajomník
Po celé obdobie (1952 – 66) pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulte UK, na základe ktorého bol roku 1964 habilitovaný ako externý docent slovanského národopisu.
- 1966 – 1991: Filozofická fakulta Univerzity Komenského
- 1966 – 1968: Katedra archeológie, dejín umenia a etnografie. Oddelenie národopisu, docent
- 1968: Zakladateľ Kabinetu etnológie na FIFUK v Bratislave, vedúci kabinetu. Odvolaný po udelení Herderovej ceny (1974) [4][5]
- 1968: Zakladateľ medzinárodného seminára terénnej praxe etnológov európskych univerzít “Seminarium ethnologicum”, riaditeľ seminára. Odvolaný po udelení Herderovej ceny.
- 1969: Zakladateľ Katedry etnografie a folkloristiky (ako samostatného pracoviska) na FIF UK v Bratislave, vedúci katedry. Odvolaný roku 1970 z politických dôvodov. Po udelení Herderovej ceny (1974) zákaz pedagogického pôsobenia.
- 1969: Zakladateľ medzinárodného orgánu slovanských etnografov – periodika “Ethnologia slavica” (v anglickom, nemeckom resp. francúzskom jazyku) a do roku 1996 hlavný redaktor (27 ročníkov).
- 1991: Odchod do dôchodku
- 1991 – 1993: Matica slovenská v Martine, vedecký pracovník
- 1992: Obnoviteľ Národopisného odboru Matice slovenskej, predseda odboru
- 1993 – 1994: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, prezidentský radca pre minoritnú politiku
- 1994 – 1997: Národopisný odbor Matice slovenskej, predseda odboru
- 1997 – súčasnosť: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 1997: Zakladateľ Katedry etnológie na UCM v Trnave a do roku 2004 jej vedúci
- 1999 – 2002: Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- 2007 – súčasnosť: Externý vedecko-pedagogický pracovník na Katedre etnológie a mimoeurópskych kultúr UCM v Trnave. Od 1. decembra 2014 ako emeritný profesor.[2]
Publikačná činnosť
upraviťAutor, spoluautor, resp. vedúci autorského kolektívu 25 knižných publikácií a 471 bibliografických titulkov vedeckých štúdií, príspevkov a iných odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch. V zahraničí publikoval v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Bulharsku, Rusku, Nemecku, Veľkej Británii a v USA.
Početné štúdie v oblasti agrikultúry na Slovensku a najmä monografia Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku.
Štúdie vydané doma i v zahraničí na tému pastierske kultúry v Karpatoch a na Balkáne, etnický charakter valaskej kolonizácie a najmä monografia Tradičné ovčiarstvo na Slovensku.
Porovnávacie štúdie z karpatsko-balkánskeho areálu (na základe terénnych výskumov v regiónoch Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bulharska a gruzínskeho Kaukazu).
Príspevky o Slovákoch v zahraničí – na základe výskumov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Juhoslávii a Rakúsku.[6]
Knihy
upraviťJán Podolák ako autor, spoluautor alebo editor:
- Dolná Súča. Etnografická monografia dediny. Časť I. Materiálna kultúra. Rukopis doktorskej dizertácie. Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Bratislava 1952. 237 s. 108 obr.
- Banícka dedina Žakarovce. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1956, Rus. nem. ang. res. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo (v Žakarovciach). (Die Landwirtschaft v Žakarovciach), s.63-122
- J. Podolák: Zehn Jahre slowakischer Volkskunde. Übersetzung Edith Langer. München 1958, s. 32. Slov. angl. res.
- Spôsoby chovu hospodárskych zvierat. Návod na etnografický výskum (Les Formes Traditionelle de l Elevage du Betail – Précis pour les Recherches Ethnographiques). Bratislava 1962. 182 s. – Edícia Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV. Zv. 3, Rad 1. Príručky – Pozn. Bibl. Zozn. vyobrazení. Rus. a franc. res.
- Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier. Bratislava 1967. 128 s. Obr. Kresby. Bibliogr. Zoznam informátorov. Slovník náreč. a odbor. pastier. výrazov. Franc. res. – Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry, zv. I.
- Československá vlastivěda, diel III. Lidová kultura. Ed. A. Melicherčík. Praha 1968. J. Podolák: Zemědělství, s. 392 – 416
- Kolektív, Horehronie I. – Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnanie. Ved. redak. Ján Podolák. Bratislava 1969. – J. Podolák: Poľnohospodárstvo a pastierstvo (Landwirtschaft und Hirtenwesen), s. 15 – 173. Nem., franc. res. – Odmenené cenou SAV.
- Viehwirtschaft und Hirtenkultur. Ethnographische Studien. Ed. Lászlo Földes. Budapest 1969. – J. Podolák: Die Überwinterung auf den Salaschen im Berggebiet der Mittelslowakei, s. 323 – 344.
- Etnografický atlas Slovenska – Projekt a dotazník. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1970. J. Podolák: Pastierstvo a chov dobytka. (Hirtenwesen und Viehzucht), Diel B, Dotazník I, s. 179 – 267, J. Podolák (spoluaut.) Poľnohospodárstvo (Landwirtschaft), s.15 – 178, J. Podolák (spoluaut.) Transport, s. 273 – 312.
- Die slowakische Volkskultur. Ed. E. Horváthová a V. Urbancová. Bratislava 1972. – J. Podolák: Traditionelle Formen der Landwirtschaft, s. 13 – 37. Methoden der Viehzucht, s. 38 – 51.
- Getreidebau in Ost – und Mitteleuropa. Ed. I. Balassa. Budapest 1972. – J. Podolák: Alte Rodungsverfahren und Brandwirtschaft in der Slowakei, s. 143 – 177.
- Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. a redig. Ján Podolák. Košice 1972. 315 s., 204 čiernobielych a 31 farebných vyobr. Rus a nem. res.
- Land Transport in Europa. Ed. by A. Fenton, J. Podolák and H. Rasmussen. Copenhagen 1973, s. 514.
- Vajnory. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1978. 476 s. Res. a zozn. obr. v jaz. rus., nem., angl. a franc.
- Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. (Traditionelle Schafzucht in der Slowakei.) Bratislava 1982. 232+86 ilustr. Súb. obs. a res. rus. a nem.
- Polomka. Ed. J. Hozák. Martin 1982. – J. Podolák: Tradičné spôsoby získavania obživy (Traditionelle Weisen der Ernährungssicherung), s. 216 – 243.
- Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Aut.: Ján Podolák a kol. Košice 1985. 621 s. – J. Podolák: Pestovanie poľnohospodárskych plodín (Cultivation of agricultural plants), s. 125 – 195. Rus., ang., ukr. res. Fot. Grafy.
- Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zost. Ján Podolák. Bratislava 1986. 360 s. Res. rus., nem., a franc.
- Rača. Vlastivedná monografia. Zost. Ján Podolák. Zost. obr. časti Magdaléna Paríková. Bratislava 1989. 308 s. Ilustr. Zozn. inf. zozn. obr. a res. rus., nem., angl. a franc.
- Etnografický atlas Slovenska (Ethnographischer Atlas der Slowakei). Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1990. – J. Podolák: Chov hospodárskych zvierat (Viehzucht). Texty a mapy, s. 20 – 22 (mapy č. 2, 5, 10, 11, 12, 13, 14 a 15) a Teritoriálno-hospodárska organizácia, s. 64 (mapy č. 20 a 22).
- Ján und Alojz Podolák: Hirten und Herden – Schafhaltung in der Slowakei. Katalog der Ausstellung. Kittsee (Osterreich – Burgenland) 1991, 88 s.
- J. Podolák: Die traditionelle Schafhaltung in der Slowakei. (Studia folkloristica et ethnographica, 31). Debrecen 1992. 110 s.
- Etnokultúrny vývoj na južnom Slovensku: Na území medzi dolným Váhom a Ipľom. (Die etnokulturelle Entwicklung in der Südslowakei). Bratislava 1992. 172 s. Mp. pozn., súbež. obs. nem., zozn. aut., lit. angl., maď., a slov. – J. Podolák: Výskum etnokultúrneho vývoja v okrese Komárno – Ciele, problémy a východiská (Forschung etnokultureller Entwicklung – Ziele, Probleme, Ausgangspunkte), s. 5 – 12; J. Podolák: Poľnohospodárski kolonisti na okolí Hurbanova (Landwirtschaftliche Kolonisten in der Umgebung von Hurbanovo), s. 115 – 119; J. Podolák – M. Paríková: Stručná charakteristika skúmaných obcí (Kurze Charakteristik erforschter Gemeinden), s. 41 – 54. Nem. res.
- Ethnographic Atlas of Slovakia. Translations and explanations of textes. Ed. S. Kovačevičová. Bratislava 1994. – J. Podolák: III. Livestock Production, s. 62 – 67.
- Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I – II. (Enzyklopedie der Volkskultur in der Slowakei.) Ed. Ján Botík a Peter Slavkovský. Bratislava 1995. – J. Podolák autor hesiel v častiach Teória a dejiny národopisnej vedy a Materiálna kultúra.
- J. Podolák a kol.: Heľpa. Vlastivedná monografia obce. Martin 1999. 251 s.
- Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. (Traditionelle Landwirtschaft in der Slowakei). ASCO art and science. Bratislava 2008. 440 s., angl. res.
- Ján Podolák, Katarína Nováková a kol.: Ružindol. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Ružindol a Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií UCM v Trnave 2009. 206 s., angl. res.
- Ján Podolák (ed.): Dolná Súča. Vlastivedná monografia obce. Vydala obec Dolná Súča. 2011. 412 s., angl. res.
- J. Novák, J. Podolák, I. Zuskinová, M. Margetín: Po stopách valachov v Karpatoch (Monografia). Tribun EU, s.r.o. Brno 2013. 280 s., angl.res.[7]
Ocenenia vedeckej a pedagogickej činnosti
upraviť- Medzinárodná „Herderova cena“, Univerzita Viedeň, 1974 („za vedecký prínos a príspevok k mierovému spolužitiu“).
- „Cena mesta Bratislavy“ (za kolektívne monografie prímestských obcí Bratislavy), 80. roky 20. storočia
- „Národná cena Slovenskej republiky“. Udelila SNR 1991, člen kolektívu autorov Etnografického atlasu Slovenska.
- „Cena vlády Slovenskej republiky“ za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995, člen kolektívu.
- „Cena G. Pitrého“, Inštitút antropológie Univerzity Palermo, 1969 a 1995, člen kolektívu. „Strieborná medaila Univerzity Komenského“. Bratislava 1996.
- „Pamätná medaila prezidenta Slovenskej republiky“ (za výsledky v oblasti vedy), 1996.
- „Cena Jána Mjartana“, Národopisný odbor Matice slovenskej, 1996.
- „Pamätná medaila Matice slovenskej“ (za dlhoročné výskumy Slovákov v zahraničí), 1996.
- Udelenie čestného občianstva obce Heľpa, 1999, (za výskumy a zostavenie monografie obce Heľpa).
- Udelenie čestného občianstva obce Dolná Súča, 2006, (za dlhodobý kontinuálny výskum obce).
- „Veľká medaila sv. Gorazda“ („za celoživotnú prácu na rozvoji slovenského vysokého školstva a výrazný podiel pri budovaní UCM v Trnave“). Minister školstva SR, 2002.
- „Cena Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied“, Matica slovenská, 2006
- „Zlatá medaila Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave“, Trnava 2006
- Štátne vyznamenanie „Rad Ľudovíta Štúra“. Udelil prezident SR, 2006
- „Zlatá medaila sv. Cyrila a Metoda“, Matica slovenská 2013, za celoživotný prínos v oblasti historických vied[2]
Osobný život
upraviťPrvá manželka Magdaléna rod. Hrabovcová (1933 – 1971), pracovala ako zodpovedná redaktorka vo vydavateľstve Tatran. Druhá manželka Katarína rod. Pálková (nar. 1943), doc. PhDr. CSc., posledné pracovisko Filozofická fakulta UK v Bratislave, vedúca Katedry kulturológie.
Syn Peter (1955), RNDr. CSc. je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave. Syn Andrej (1974), Ing. je elektrotechnik, odborný pracovník vývoja a výskumu v Norimbergu.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Zomrel prof. Ján Podolák [online]. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2017-02-17, [cit. 2017-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu.
- ↑ a b c d e f Personálne obsadenie [online]. . Dostupné online.
- ↑ Zomrel jeden z najvýznamnejších slovenských etnológov Ján Podolák [online]. N Press, 2017-02-17, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Herderova cena - Encyclopaedia Beliana [online]. . Dostupné online.
- ↑ Herderova cena pre Gabrielu Kilianovú [online]. Slovenská akadémia vied, 2006-05-10. Dostupné online.
- ↑ SEDLÁKOVÁ, Viera. Prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. *1926, Personálna bibliografia. Martin: Matica slovenská, 2006.
- ↑ http://ketno.ff.ucm.sk/sk/spravy/