Ján z Boha
Ján z Boha, OH (port. João de Deus; špa. Juan de Dios; lat. Joannes Dei[1]; vlastným menom João Duarte Cidade; * 8. marec 1495, Montemor-o-Novo, Portugalské kráľovstvo – † 8. marec 1550, Granada[2]) bol portugalský vojak, ktorý sa po náboženskej konverzii preslávil starostlivosťou o chudobných a chorých v Španielsku. Ján zakladal nemocnice a útulky pre bezdomovcov. Svojím novátorským prístupom zmenil organizáciu a kvalitu špitálov. Veľkú pozornosť venoval tiež ľuďom s duševnými chorobami.
| Svätý Ján z Boha O.H. | |
| zakladateľ rehole a svätec | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Občianske meno | João Duarte Cidade |
| Narodenie | 8. marec 1495 Montemor-o-Novo, Portugalské kráľovstvo |
| Úmrtie | 8. marec 1550 (55 rokov) Granada, Kráľovstvo Granada |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha |
| Svätec | |
| V cirkvi | Rímskokatolícka cirkev Východná Luteránska cirkev |
| Blahorečenie | 21. september 1630 Urban VIII. Rím (Pápežský štát) |
| Svätorečenie | 16. október 1690 Alexander VIII. Rím (Pápežský štát) |
| Patronát | Granady, predajcov kníh, nemocničných pracovníkov, zdravotných sestier, duševne chorých a umierajúcich |
| Atribúty | almužny, povraz, tŕňová koruna, srdce |
| Sviatok | 8. marec ([[Latinská cirkev
| Rímskokatolícka cirkev]]) 26. november (Východné luteránske cirkvi) |
| Odkazy | |
 | Ján z Boha (multimediálne súbory na commons) |
Jeho nasledovníci neskôr vytvorili Hospitálsku rehoľu sv. Jána z Boha, celosvetovú katolícku inštitúciu venovanú starostlivosti o chudobných, chorých, a tých, ktorí trpia duševnými poruchami. Ján z Boha je v Katolíckej cirkvi od roku 1630 uctievaný ako svätý a je považovaný za jednu z popredných náboženských osobností na Pyrenejskom polostrove. Je oficiálnym patrónom nemocníc a duševne chorých.
Historické pramene upraviť
Prvú biografiu Jána z Boha napísal Francisco de Castro, kaplán v nemocnici Jána z Boha v Granade v Španielsku. Čerpal zo svojich osobných poznatkov o Jánovi ako mladíkovi a použil aj materiál zozbieraný od očitých svedkov a jeho súčasníkov. Biografia vyšla na výslovné želanie arcibiskupa Granady, ktorý jej vydanie finančne podporil. Castro začal písať v roku 1579, teda 29 rokov po smrti Jána z Boha, ale vydania sa už nedožil, pretože zomrel krátko po dokončení diela. Jeho matka, Catalina de Castro, dala knihu vydať v roku 1585.
Krátko po vydaní Castrovej Historia bol v roku 1587 v Ríme vydaný taliansky preklad oratoriánskeho kňaza Giovanniho Bordiniho. Napriek množstvu chybných prekladov a jeho vlastným nepodstatným komentárom sa toto dielo stalo zdrojom väčšiny prekladov do iných jazykov.[3]
Život upraviť
Skorý život upraviť
Ján z Boha sa narodil ako João Duarte Cidade (ide o portugalskú formu, po španielsky je João Cidade Duarte) v Montemor-o-Novo (dnešný dištrikt Évora) v Portugalskom kráľovstve,[4][5] ako syn Andrého Cidade a Teresy Duarteovej.[6] Išlo o kedysi prominentnú rodinu, ktorá schudobnela, ale mala silnú náboženskú vieru. Jedného dňa, keď mal Ján osem rokov, zmizol.[7] Nie je úplne zrejmé, či bol úmyselne unesený, alebo nasledoval pocestného, ktorého u nich prichýlila rodina.[7] Hosť mal opísať Madrid tak oduševnene, že chlapec zatúžil ísť s ním.[6][7] Podľa pôvodného životopisu jeho matka po troch týždňoch zomrela od žiaľu a jeho otec vstúpil do františkánskeho rádu v Lisabone.[3][6][7]
Mladý Cidade sa čoskoro ocitol ako sirota bez domova v uliciach Oropesy, neďaleko Toleda v Španielsku.[6] Tam, v cudzej krajine, nemal nikoho, kto by sa o neho staral, nemal z čoho žiť a musel sa uspokojiť s jedlom, ktoré našiel.[7] Nakoniec sa ho ujal muž menom Francisco Mayoral a chlapec sa usadil ako pastier, ktorý pásol ovce na vidieku.[5][7]
Vojenský život upraviť
Farmár bol tak spokojný s Cidadeovou silou a pracovitosťou, že chcel, aby sa oženil s jeho dcérou a stal sa jeho dedičom.[7] Táto dobre mienená a vytrvalá ponuka jeho pána sa Jánovi nepozdávala. Aby jej unikol, v roku 1522 vstúpil do družiny peších vojakov a v tomto oddieli bojoval za cisára Karola V.[4][7][8] Do boja za cisára ho vyslal gróf z Oropesy, Fernando Álvarez de Toledo y Zúñiga, proti francúzskym silám vo Fontarabii.[8] Keď tam Ján slúžil, bol poverený strážiť obrovské množstvo koristi. Keďže však veľká časť bola ukradnutá, podozrenie prirodzene padlo na Jána; aj keby sa na krádeži nezúčastnil, prinajmenšom sa previnil zanedbaním povinností.[7] Bol odsúdený na smrť obesením.[7] Jeho život by sa naozaj rýchlo skončil, ak by mu nevyprosil milosť jeden z dôstojníkov.
Ján bol po týchto udalostiach rozčarovaný nad tým, čo považoval za vernú vojenskú službu. Vrátil sa preto na farmu v Oropese.[7] Potom opäť štyri roky viedol pastiersky život.[7] Takto to pokračovalo až kým jedného dňa stade neprechádzal gróf so svojimi vojskami. Boli na ceste bojovať v Uhorsku proti Turkom, na čele ktorých stál Sulejman I.[8] Keďže Ján bol stále bez záväzkov, rozhodol sa k nim okamžite pridať.[8] Vtedy bol poslednýkrát v Oropese. Nasledujúcich 18 rokov slúžil ako vojak v rôznych častiach Európy. Počas tejto vojenskej služby sa vzdal akéhokoľvek náboženského života.[8]
Keď gróf a jeho jednotky pomohli pri porážke Turkov pri Viedni, vydali sa na plavbu, aby sa vrátili do Španielska a pristáli v A Coruña v Galícii. Ján sa ocitol tak blízko svojej vlasti, že sa rozhodol vrátiť do svojho rodného mesta a zistiť, čo sa môže dozvedieť o rodine, ktorú stratil pred toľkými rokmi.[7] V tom čase už zabudol mená svojich rodičov, ale zachoval si dostatok informácií z detstva na to, aby sa mu podarilo vypátrať strýka, ktorý v meste stále žil. Od neho sa dozvedel osud jeho rodičov a keď si uvedomil, že už nemá skutočné väzby s regiónom, vrátil sa do Španielska.[3]
Pobyt v Afrike upraviť
Ján prišiel blízko Sevilly, kde si čoskoro našiel prácu pri pasení oviec.[7] Keďže mal veľa času na premýšľanie o svojom živote, začal si uvedomovať, že toto zamestnanie ho už neuspokojuje. Pocítil túžbu vidieť Afriku a možno položiť svoj život ako mučeník pri oslobodzovaní zotročených kresťanov.[8] Okamžite sa vydal na portugalské územie Ceuta, ktoré je na severnom pobreží Afriky. Cestou sa spriatelil s portugalským rytierom, ktorý tam cestoval aj so svojou manželkou a dcérami, ktorého portugalský kráľ vyhnal do tejto oblasti za nejaký zločin, ktorý spáchal.[3]
Keď dorazili do kolónie, rytier zistil, že rodine ukradli aj tých pár vecí, ktoré si mohli vziať. Zostali tak bez peňazí a navyše ochorela celá rodina. Keďže nemal inú možnosť, rytier požiadal Jána o pomoc.[7] Ten mu sľúbil, že sa o rodinu postará. Začal ich ošetrovať a našiel si prácu, aby im zabezpečil jedlo, a to aj napriek zlému zaobchádzaniu, ktorého sa chudobným občanom dostávalo zo strany miestnych vládcov.[3]
Kvôli zlému zaobchádzaniu dezertoval jeden z Jánových spolupracovníkov do neďalekého moslimského mesta. Kvôli úteku musel prijať moslimskú vieru, čo v Jánovi viedlo k rastúcemu pocitu zúfalstva. Doľahlo na neho, že počas rokov vojenskej služby nepraktizoval svoju vieru. Keďže bol utrápený a duchovne stratený, odišiel do miestneho františkánskeho kláštora. Mnísi mu poradili, že jeho túžba byť v Afrike neprispieva k jeho duchovnému rastu a že by mal zvážiť návrat do Španielska.[8] Rozhodol sa to urobiť.[3] Keď pristál na Gibraltári, začal sa túlať po regióne Andalúzia[8] a snažil sa nájsť, čo by od neho Boh mohol chcieť. Aj tu pôsobil ako pastier.[8]
V tomto období svojho života mal vraj Cidade videnie Jezuliatka, ktoré mu udelilo meno, pod ktorým bol neskôr známy, Ján z Boha, a nariadilo mu ísť do Granady.[9] Ján sa potom v roku 1538 usadil v tomto meste,[4] kde pracoval na šírení kníh pomocou nedávneho mobilného tlačiarenského stroja Johannesa Gutenberga, aby ľuďom sprístupnil diela rytierskej a náboženskej literatúry. V Granade si v 1538 otvoril aj obchod, ale nebol ho schopný viesť kvôli nervovému zrúteniu z pocitov viny o jeho minulosti.[5][8]
Náboženské obrátenie upraviť
.jpg)
Ján zažil veľkú náboženskú konverziu v deň spomienky na svätého Šebastiána, 20. januára 1537 (niektoré zdroje udávajú 1539[7]), keď počúval kázeň Jána z Ávily, popredného kazateľa tej doby, ktorý sa neskôr stal jeho duchovným vodcom a povzbudzoval ho v jeho hľadaní spôsobu, ako zlepšiť život chudobných.[6] Vo veku 42 rokov mal Ján to, čo bolo v tom čase vnímané ako akútne psychické zrútenie. Prepadal šialenosti, trhal si vlasy a rozdával svoje obchodné zásoby.[7][8] Pohnutý kázňou sa čoskoro zapojil do verejného sebatrýznenia. Prosil o milosť a divoko sa kajal za svoj minulý život.[7] Bol uväznený v priestoroch Kráľovskej nemocnice vyhradenej pre duševne chorých.[4][10] Liečba spočívala v segregácii, spútaní, bičovaní a hladovke. Jána navštívil Ján z Ávily, ktorý mu poradil, aby sa aktívnejšie zapájal do starostlivosti o potreby druhých, a nie v utápaní sa v osobných ťažkostiach.[5][8] V Jánovi zavládol pokoj[7] a krátko nato v roku 1539 opustil nemocnicu, aby začal pracovať medzi chudobnými.[8]
Približne v tom čase sa Ján vydal na púť do svätyne Panny Márie Guadalupskej v Extremadure. Tam sa mu mala zjaviť Panna Mária a povzbudzovať ho k práci s chudobnými.[11] V roku 1539 sa zaviazal odovzdať svoj život chorým a ľuďom na okraji spoločnosti.[10]
Ján vynaložil všetku svoju energiu na starostlivosť o najchudobnejších ľudí v meste. S pomocou biskupa Granady založil v Granade v roku 1539[8] (alebo 1540[5][7]) dom (špitál), kde sa rozumne staral o potreby chorých chudobných.[10] Financie získaval aj žobraním.[10] V ústave bolo 47 postelí.[6][7] Pomoc poskytoval aj vagabundom a prostitútkam.[10] Ján bol spočiatku často nepochopený a odmietaný kvôli stigme spojenej s duševnou chorobou. Nejaký čas bol vo svojej charitatívnej práci sám, v noci zháňal potrebné lekárske zásoby a cez deň sa staral o potreby svojich pacientov a nemocnice.
Ján z Boha významne posunul kvalitu špitálov. Na svoju dobu vyžadoval vysokú úroveň hygieny.[12] Pacienti mali vlastné lôžka a Ján ich začal rozdeľovať podľa druhu ochorení.[4] Špeciálnu pozornosť venoval ľuďom trpiacim psychickými ochoreniami.[12] V starostlivosti o nich využíval prvky psychoanalytickej metódy.[12] Čoskoro však získal spoluprácu dobročinných kňazov a lekárov. Mnoho príbehov spomína nebeských hosťov, ktorí ho mali navštíviť počas prvých dní jeho obrovských úloh. Občas mal jeho úlohy zľahčovať osobne archanjel Rafael.[chýba zdroj]
Ján mal vo zvyku vymieňať si plášť s akýmkoľvek žobrákom, ktorého náhodou stretol. Preto mu Sebastian Ramirez, biskup z Tui, nechal ušiť sivý rehoľný habit,[7] ktorý sa neskôr v celej svojej podstate ujal ako náboženský odev jeho nasledovníkov.[8] Biskup mu navždy uložil meno Ján z Boha, ktoré mu dal v zjavení Jezuliatko.[6][9]
Ján z Boha zomrel 8. marca 1550 v deň svojich 55. narodenín v Granade pred oltárom v kaplnke nemocnice, ktorú založil.[8] Zomrel na zápal pľúc po tom, čo sa ponoril do rieky, aby zachránil mladého muža pred utopením.[8] Jeho telo bolo pôvodne pochované v kostole Panny Márie Víťaznej, ktorý patril bratom paulánom, a zostalo tam až do 28. novembra 1664, kedy Milosrdní bratia preniesli jeho ostatky do katedrály v Granade.[7]
Milosrdní bratia upraviť
Preklad nápisu: Všetky veci sa pominú, len tie dobré pretrvajú.
Ján si počas života postupne vybudoval všeobecnú úctu v Granade[8][10] a pomaly si k sebe pritiahol oddaný okruh učeníkov, ktorí sa cítili povolaní pripojiť sa k nemu v tejto službe. Spolu s Jánom v roku 1548 založili nemocnicu v Tolede.[6][7] V Granade zase Ján založil prístrešie pre bezdomovcov.[7]
Aj keď Ján nezamýšľal založiť rehoľu alebo spísať nejaké pravidlá,[7] jeho nasledovníci sa po Jánovej smrti zorganizovali do tzv. Špitálskeho rádu, ktorý bol v roku 1571 schválený pápežom Piom V. ako kongregácia pod menom Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha.[5][7] Existenciu rehole potvrdil aj pápež Sixtus V. v roku 1586.[6][7] Táto rehoľa sa stará o chorých po celom svete. Okrem tradičných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti majú aj štvrtý sľub – bezplatne opatrovať chorých bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť.[7] Veľkou cťou pre tento rád bolo, keď mu bola oficiálne zverená lekárska starostlivosť o pápeža. Keď Ján z Boha zomrel, nástupcom rádu sa stal Pedro Soriano.
Rád, ktorý Ján vytvoril, si udržiava zastúpenie v 53 krajinách a prevádzkuje viac ako 300 nemocníc, služieb a centier, ktoré okrem duševného zdravia a psychiatrie slúžia širokému spektru medicínskych potrieb. Rodina svätého Jána z Boha, ako sa nazývajú tí, ktorí sa zaviazali k jeho vízii, sa skladá z viac ako 45 000 členov, bratov a spolupracovníkov, a podporujú ju desaťtisíce dobrodincov a priateľov, ktorí sa stotožňujú s dielom a podporujú rehoľné práce pre chorých a núdznych ľudí na celom svete. Milosrdní bratia sú prítomní aj na Slovensku.
Uctievanie upraviť
Kanonizácia a patrónstvo upraviť
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Urban VIII. 21. septembra 1630.[2] Pápež Alexander VIII. kanonizoval Jána 16. októbra 1690.[2] Jeho sviatok sa slávi 8. marca. V roku 1757 bol postavený kostol, kde boli uložené jeho pozostatky. Tie boli neskôr 26. októbra 1757 premiestnené do kostola, ktorý je teraz chránený rytiermi svätého Jána z Boha. Kostol bol povýšený na baziliku.
Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok v deň jeho narodenia a smrti 8. marca.[1][10]
V ukrajinskej luteránskej cirkvi a byzantskej luteránskej cirkvi sa Ján z Boha pripomína v kalendári svätých 26. novembra.[13]
Ján z Boha je od 1886 oficiálnym patrónom zdravotných sestier a chorých,[5][10] ako aj kníhkupcov, tlačiarov a výrobcov papiera.[8][7][6] Býva vyobrazený s košíkami alebo Ježiškom spolu s granátovým jablkom.[7]
Uctievanie na Slovensku upraviť
Na Slovensku sa jediný chrám zasvätený tomuto svätcovi nachádza v Spišskom Podhradí.[14] Tam sa nachádza aj kláštor a domov sociálnych služieb pomenovanom po Jánovi z Boha.[15]
Referencie upraviť
- ↑ a b Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
- ↑ a b c Saints and Blesseds: John of God [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f History of the life and holy works of John of God - First biography of St John of God [online]. www.ohsjd.org, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Sv. Jan z Boha [online]. www.milosrdni.cz, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j CHLUMSKÝ, Jan. Sv. Jan z Boha [online]. catholica.cz, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae Ján z Boha, zakladateľ rádu Milosrdných bratov : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
- ↑ a b RUDGE, F. M.. St. John of God [online]. www.newadvent.org, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
- ↑ BAILLON, Eleanor. Life of st. John of God. [s.l.] : [s.n.], 1884. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c HRDINOVÁ, Ľubica. Svätý Ján z Boha [online]. 2018-03-08, [cit. 2023-07-14]. Dostupné online.
- ↑ Українська Лютеранська Церква | День Св. Івана Золотоустого, єпископа і проповідника [online]. [Cit. 2023-07-13]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ DZURJANIN, Zdenko. Rímskokatolícky kostol sv. Jána z Boha | Kostoly Slovenska [online]. www.kostolyslovenska.sk, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Domov sociálnych služieb sv. Jána z Boha | Úvod [online]. www.dssspp.sk, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján z Boha
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John of God na anglickej Wikipédii.