Ján z Mathy
Ján z Mathy, OSsT (* 23. jún 1154[1][2] alebo 1160,[3][4] Faucon-de-Barcelonnette, Francúzsko – † 17. december 1213, Rím, Taliansko)[1][5] bol francúzsky katolícky kňaz a spoluzakladateľ Rádu Najsvätejšej Trojice, ktorý sa pôvodne venoval vykupovaniu kresťanov, ktorých zajali nájazdníci zo severnej Afriky.[6]
| Svätý Ján z Mathy, OSsT Jean de Matha | |
| kňaz a spoluzakladateľ Trinitárov | |
 | |
| Štát pôsobenia |  Francúzsko  Taliansko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 23. jún 1160 Faucon-de-Barcelonnette, Francúzsko |
| Úmrtie | 17. december 1213 (53 rokov) Rím, Taliansko |
| Svätenia | |
| Cirkev | katolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | spoluzakladateľ Rádu Najsvätejšej Trojice |
| Vstup | 17. december 1198 (38 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1192 |
| Svätec | |
| Kanonizácia | 21. október 1666 (506 rokov) Alexander VII. |
| Sviatok | 17. december |
| Atribúty | okovy, s knihou reguly založeného rádu, v rehoľníckom oblečení s bielo-červeným krížom na hrudi |
| Odkazy | |
 Ján z Mathy | |
Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätec.
Historické pozadie upraviť
Medzi 8. a 15. storočím bola stredoveká Európa v stave prerušovaných vojen medzi kresťanskými kráľovstvami južnej Európy a moslimskými formáciami v severnej Afrike, južnom Francúzsku, Sicílii a v časti Španielska. Podľa Jamesa W. Brodmana hrozba zajatia alebo únosu, či už moslimskými pirátmi alebo pobrežnými nájazdníkmi neustále znepokojovala obyvateľov Katalánska, Languedocu a ďalších pobrežných provincií stredovekej kresťanskej Európy.[7] Nájazdy moslimských skupín a armád sa vyskytovali skoro každý rok.
Vykúpenie zajatcov je radené medzi skutky telesného milosrdenstva. Obdobie križiackych výprav, počas ktorých mnohým kresťanom hrozilo, že sa dostanú do rúk moslimov, bolo svedkom vzostupu reholí, ktoré sa zaviazali výlučne tomuto zbožnému dielu.[8]
Život a práca upraviť
Väčšina príbehu o živote Jána z Mathy je založená na legendách, ktoré kolovali po jeho smrti.[4][6] Je celkom isté, že sa narodil šľachtickým rodičom Eufemiusovi a Marte v provensálskom Faucon-de-Barcelonnette 23. júna 1169. Bol pokrstený ako Ján na počesť Jána Krstiteľa.
Otec Eufemius ho poslal do Aix-en-Provence, kde sa Ján naučil gramatiku, šerm, jazdu na koni a ďalšie zručnosti vhodné pre mladého šľachtica.[chýba zdroj] Podľa legendy dával počas štúdií chudobným značnú časť peňazí, ktoré mu posielali rodičia, a každý piatok navštevoval nemocnicu, aby pomáhal chorým bez peňazí.
Ján vyštudoval teológiu na Parížskej univerzite,[4] kde získal doktorát.[2] Za kňaza bol vysvätený ako 32-ročný v decembri 1192,[5] podľa iných zdrojov asi v roku 1185.[2] Podľa trinitárskej tradície slávil Ján svoju primičnú omšu 28. januára 1193. Počas tejto omše mal videnie Ježiša Krista, ktorý držal za ruku dvoch spútaných zajatcov, jedného Maura, druhého kresťana (križiacke výpravy v tom čase vrcholili). Kresťanský zajatec niesol palicu s červeným a modrým krížom. Po omši sa Ján rozhodol venovať úlohe vykupovania kresťanských zajatcov od Maurov.
Predtým, ako sa pustil do tejto práce, Ján považoval za potrebné stráviť nejaký čas v ústraní, modltbe a umŕtvovaní sa.[chýba zdroj] Keď sa dopočul o svätom pustovníkovi Félixovi z Valois, ktorý žil vo veľkom lese neďaleko Gandelu v diecéze Meaux, mal ísť za ním a požiadať ho o poučenie v dosahovaní dokonalosti. Podľa viacerých zdrojov sa však spojenie s Félixom nezakladá na historickej skúsenosti.[4][5]
Rád Najsvätejšej Trojice upraviť
O prvopočiatkoch rádu trinitárov nemáme presné historické údaje, pretože sa nezachovali žiadne historické pramene.[4][5] Podľa legendy mal Ján počas jedného dňa, keď sa prechádzal s Félixom, ďalšie videnie — pri potoku sa objavil biely jeleň s červeným a modrým krížom medzi parohami. Ján prezradil Félixovi predsavzatie na pomoc zajatým kresťanom, ktoré si vytýčil po prvom viden počas svojej prvej omše. Félix mu ponúkol svoju pomoc. V tuhej zime roku 1197 sa obaja vydali do Ríma, aby získali pápežov súhlas.
Dňa 17. decembra 1198 získali predbežný súhlas pápeža Inocenta III. pre nový rád,[5] ktorý venovali cti Najsvätejšej Trojice na vykúpenie kresťanských zajatcov.[4] Rád bol plne schválený v roku 1209.[4] Prvý kláštor bol založený v Cerfroid severne od Paríža[5] (na mieste Félixovej starej pustovne[chýba zdroj]) po roku 1194[2] a druhý v Ríme pri kostole San Tommaso vo Formise[5] na osobitnú žiadosť pápeža Inocenta III. v roku 1203.[2] V tomto kláštore zostal Ján až do svojej smrti.[2]
Kresťanských otrokov prvýkrát zachránil Rád v roku 1201. K informácii, že v rokoch 1202 až 1210 sám Ján cestoval na územie dnešného Tuniska a priviedol späť veľké množstvo kresťanských otrokov, nie sú dochované žiadne dôkazy.[4] Ján sa však snažil propagovať rád aj v Španielsku.[5] Okrem vykupovania otrokov sa novozaložený rád staral aj o väzňov.[2]
Veľké množstvo zázrakov, ktoré mal počas života spraviť, sú pravdepodobne výmyslami trinitárov z 15. a 16. storočia.[5]
Pred svojou smrťou sa podľa trinitárnej tradície Ján stretol s Františkom z Assisi a predstavil Františka rodine Frangipani, ktorí sa stali dobrodincami Rádu menších bratov (františkánov).[chýba zdroj] Ján z Mathy zomrel 17. decembra 1213 v Ríme na pahorku Celio.[6]
Panna Mária Dobrej nápravy upraviť
Ján založil rád trinitárov, aby navštevovali trhy s otrokmi, kupovali kresťanských otrokov a oslobodzovali ich v mene Najsvätejšej Trojice. Rád na to potreboval veľké množstvo peňazí, a tak svoje finančné zbierky umiestnil pod patronát Panny Márie, Matky Božej.[chýba zdroj] Ako vďačnosť za jej pomoc poctil Ján z Mathy Máriu titulom „Panna Mária Dobrej nápravy“ (angl. Our Lady of Good Remedy).[chýba zdroj] Úcta k Márii pod týmto starobylým názvom je všeobecne známa v Európe a Latinskej Amerike a Katolícka cirkev oslavuje jej sviatok 8. októbra. Panna Mária Dobrej nápravy je často zobrazovaná ako podávajúca mešec peňazí Jánovi z Mathy.
Uctievanie upraviť
Vyhlásenie za svätého upraviť
V roku 1655 boli Jánove relikvie presunuté z Ríma do Madridu.[5] Jeho kult bol schválený 21. októbra 1665 pápežom Alexandrom VII.[4][9]
Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok 17. decembra.[10] Tradiční katolíci, ktorí zachovávajú mimoriadnu formu omše, stále oslavujú jeho starý sviatok 8. februára.
Patronát upraviť
Svätý Ján z Mathy je zobrazovaný v rehoľnom rúchu s tradičným trinitárskym červeno-modrým krížom. Často je znázorňovaný aj so zlomenými reťazami alebo okovami či otrokmi.[2]
Kostoly na Slovensku upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b Saints and Blesseds: Jean de Matha, O.SS.T. [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Ján z Mathy, kňaz, zakladateľ trinitárov : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ Saint John of Matha | Founder of Trinitarians, Miracle Worker, Liberator of Captives | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. London : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j The New Catholic Encyclopedia - Hol-Jub. Washington : The Catholic University of America, 2003. S. 974.
- ↑ a b c ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
- ↑ BRODMAN, James William. Ransoming Captives in Crusader Spain: The Order of Merced on the Christian-Islamic Frontie [online]. libro.uca.edu, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
- ↑ CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Order of Trinitarians [online]. www.newadvent.org, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
- ↑ Canonisations in the Pontificate of Pope Alexander VII [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online.
- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 844. (po latinsky)
- ↑ Kostoly Slovenska [online]. kostolyslovenska.sk, [cit. 2024-02-29]. Heslo: Rímskokatolícky kostol sv. Jána z Marthy a Félixa z Valois. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John of Matha na anglickej Wikipédii.