Jednotný katolícky spevník
Jednotný katolícky spevník (skratka JKS) je kancionál rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.[1] Vznikol v rokoch 1921 až 1936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha, a zostavil ho hudobný skladateľ a trnavský regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý do neho zaradil 226 vlastných piesní.
Zostavenie upraviť
Spevník zostavili, ako sa na prvej strane kancionálu píše: biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná (liturgická) a prozodická.[2]
Členmi hudobnej komisie boli:[3]
- Dr. Dobroslav Orel, univerzitný profesor v Bratislave,
- Jozef Drugopolský, profesor v Banskej Bystrici,
- Mons. Rudolf Formánek, vicerektor seminára v Nitre,
- Alojz Pavčo, regenschori v Ružomberku,
- Vojtech Holdoš, správca-učiteľ v Ružomberku,
- Viliam Páldy, správca-učiteľ v Šali,
- Ján Fischer, správca-učiteľ v Seredi,
- Štefan Pyšný, správca-učiteľ vo Vrbovom.
Členmi liturgickej komisie boli:[3]
- Mons. Dr. Vojtech Wick, profesor bohoslovia v Košiciach,
- Ján Jalovecký, profesor bohoslovia v Rožňave,
- Dr. Štefan Dubravec, profesor a prefekt seminára v Trnave,
- Karol Lenkei, dekan v Jakubove.
Členmi prozodickej komisie boli:[3]
- Pavel Gašparovič-Hlbina, kaplán v Rosine,
- Viliam Ries-Ivan Javor, farár v Teplej,
- Ladislav Hohoš, odborný učiteľ v Trnave.
Rečovú úpravu textov vykonával Anton A. Banik, člen jazykového odboru Matice slovenskej.[3] Texty bez nápevu zhudobnil skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.
Rozdelenie piesní upraviť
Piesne v Kancionáli sú rozdelené podľa liturgického obdobia, resp. podľa toho, k akej časti omše sú určené. Pred reformou liturgie po Druhom vatikánskom koncile bola omša v latinskom jazyku, počas ktorej kňaz v tichosti recitoval latinskú stálu časť omše (tzv. ordinárium), pričom ľud spieval príslušnú slohu piesne z JKS. Preto sa dnes často spievajú v omši len slohy určené na introit a ofertórium, ostatné sa vynechávajú, lebo časti, počas ktorých sa pôvodne spievali, dnes spolu s kňazom spieva celý zhromaždený ľud.
Kancionál je rozdelený na tieto časti:
- piesne adventné: 1 – 33
- vianočné: 34 – 113
- k najsvätejšiemu menu Ježiš: 114 – 120
- pôstne: 121 – 181
- na Veľký týždeň: 182 – 191
- veľkonočné: 192 – 212
- na Nanebovstúpenie Pána: 213 – 215
- na Svätého Ducha: 216 – 219
- na Najsvätejšiu Trojicu: 220 – 222
- na Božie telo: 223 – 226
- k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu: 227 – 235
- k svätej omši: 236 – 259
- k najsvätejšej Sviatosti Oltárnej: 260 – 299
- ku sv. prijímaniu: 300 – 303
- litánie a antifóny: 304 – 322
- mariánske: 323 – 416
- ku svätým: 417 – 459
- za zomrelých: 460 – 483
- na kropenie svätenou vodou: 484
- prosebné: 485 – 497
- oslavné: 498 – 504
- príležitostné: 505 – 526
- zborové: 527 – 531
- latinské: 532 – 543
Zaujímavosť upraviť
Mikuláš Schneider-Trnavský pôvodne nechcel zaradiť do Kancionálu pieseň č. 88 („Tichá noc“), nakoľko bol názoru, že má ísť o spevník čisto slovenských piesni a Tichá noc pochádza z Rakúska. Túto „hymnu Vianoc“ pridal až na veľké naliehanie svojich známych.[chýba zdroj]
Referencie upraviť
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-03-15]. Dostupné online. Archivované 2016-04-16 z originálu.
- ↑ Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 1.
- ↑ a b c d Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 4.