Kurima (okres Bardejov)

Kurima je východoslovenská obec nachádzajúca sa v Prešovskom kraji v okrese Bardejov.

Kurima
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Bardejov
Región	Šariš
Nadmorská výška	214 m n. m.
Súradnice	49°13′37″S 21°27′15″V
Rozloha	15,89 km² (1 589 ha)
Obyvateľstvo	1 111 (31. 12. 2023)
Hustota	69,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Starosta	Jozef Škvarek (KDH)
PSČ	086 12
ŠÚJ	519456
EČV (do r. 2022)	BJ
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Klepár 1
E-mailová adresa	oukurima@stonline.sk
Telefón	054/739 11 31,739 13 24
Fax	054/739 13 24
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kurima
Webová stránka: kurima.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Krajinná štruktúra obce Kurima

Z geomorfologického hľadiska sa rozprestiera v podcelku s názvom Kurimská brázda, ktorá je súčasťou Ondavskej vrchoviny a pohoria Nízke Beskydy. Bytová zástavba sa situuje na pravej strane riečnej nivy a terasy Tople. Priemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 214 m.n.m., pričom najnižší bod katastrálneho územia sa nachádza na riečnej nive Tople (205 m.n.m.) a zase najvyšší bod predstavuje kóta s výškou 442 m.n.m na severovýchodnom okraji katastra, južne od kóty Veľký prieloh. Kurima je súčasťou regiónu s názvom Horný Šariš, resp. vytvára prirodzené ťažisko mikroregiónu Stredná Topľa, ktorý vznikol s cieľom nadviazania užšej hospodárskej spolupráce viacerých obcí. Zo svojej výhodnej polohy obec čerpala už pred mnohými rokmi a v súčasnosti tomu nie je inak, nakoľko sa nachádza v blízkosti okresného mesta s dobre vybudovanou materiálno - technickou základňou v tichej prírodnej oblasti, ktorá má potenciál na ďalší rozvoj služieb, rekreácie a turistiky.

Z aspektu geológie sa územie Nízkych Beskýd rozprestiera v oblasti flyšového pásma, to znamená, že je budované zväčša flyšovými horninami, medzi ktoré patria hlavne pieskovce, ílovce a ílovité bridlice, ktoré sa formovali v období paleogénu. Typickým znakom flyšového pásma je zriedkavý výskyt vyčnievajúcich skál, nakoľko takmer celý flyš je pokrytý vrstvou zvetraných hornín. To sa následne odráža aj v rastlinnom kryte geologického územia, ktorý je takpovediac jednotvárny, homogénny, tvorený prevažne lesnými porastmi.

Z klimatického hľadiska sa Kurima rozprestiera v teplej podnebnej oblasti, ktorá je charakteristická tým, že má ročne v priemere 50 a viac letných dní s teplotou rovnou alebo vyššou ako 25°C. Priemerné ročné teploty kolíšu v rozmedzí 8 – 10°C. Z pohľadu množstva atmosférických zrážok kurimské územie spadá do mierne vlhkej klimatickej oblasti, kde sa priemerný ročný úhrn zrážok pohybuje v rozhraní 600 – 750 mm.

Jednoznačne najvýznamnejším vodným tokom v katastrálnom území obce je Topľa. Rieka má viacero krátkych, prevažne konštantných prítokov z ľavej aj pravej strany, pričom najdominantnejším je potok Kožanka, ktorý sa do nej vlieva síce v susednej dedine Kučín, ale odvodňuje aj kurimské chotárne časti. Topľa je významným vodohospodárskym vodným tokom a v priestore obce má svoje nezastupiteľné miesto, nakoľko sa podieľa na formovaní vhodných existenčných podmienok, zabezpečuje dostatok vlahy pre pôdu, je zásobárňou spodných vôd a svojou erozívnou a transportačnou činnosťou vytvára miesta, kde sa ukladá štrk a piesok, ktoré sú nevyhnutné pre stavebníctvo.

Pôdna pokrývka v tejto oblasti sa formovala na horninách, ktoré podliehali intenzívnemu zvetrávaniu. Najväčšie zastúpenie z klasifikovaných pôdnych typov má hnedozem, resp. hnedá pôda, ktorá má spravidla horšie fyzikálno – biologické vlastnosti, a teda nevyznačuje sa vysokou úrodnosťou. Z ďalších typov pôd je tu značne zastúpená kambizem so všetkými svojimi subtypmi a tak isto kultizem, čo je pôdny typ výrazne ovplyvnený obrábaním a zúrodňovaním. V blízkosti vodných tokov sa nachádzajú fluvizeme a pseudogleje. Z hľadiska pôdnych druhov sú najviac rozšírené hlinité, piesčito – hlinité, ale aj ílovito – hlinité pôdy.

Kurimský chotár patrí do beskydského východného floristického obvodu a v rámci neho do rastlinného spoločenstva dubovo – hrabových a bukovo – jedľových lesov s miernym výskytom lužných lesov. Jednoznačne treba povedať, že aktuálny stav lesného spoločenstva, ako aj celej krajinnej pokrývky má výrazne antropogénny charakter, teda bol ovplyvnený častokrát neuváženou činnosťou človeka a jeho snahou pretvárať pôvodnú krajinnú štruktúru na rozsiahle pastviská a ornú pôdu.

Kurimská fauna spadá do provincie živočíšnych spoločenstiev nižšie položených zmiešaných karpatských lesov. Oblasť sa vyznačuje členitejším terénom, vysokou lesnatosťou, a teda aj bohato zastúpeným živočíšstvom. Zásah človeka do krajinnej pokrývky mal za následok, že mnohé pôvodné druhy stratili svoje prirodzené existenčné podmienky a v súčasnosti sa tu už nevyskytujú.

Vývoj počtu obyvateľov v Kurime od roku 2003 do roku 2022 mal striedavo rastúcu a klesajúcu tendenciu. Najväčší pokles obyvateľstva bol v roku 2004 (1072 obyvateľov) a naopak najväčší prírastok bol v roku 2018 (1134 obyvateľov). K 31.12. 2022 žilo v obci 1104 obyvateľov. Hustota populácie predstavuje 68,91 obyvateľov/km², čo vykazuje nižšie hodnoty v porovnaní s priemerom Slovenskej republiky. V rámci vekovej štruktúry dominuje obyvateľstvo v produktívnom veku (67,38%), nasleduje obyvateľstvo v predproduktívnom veku (19,45%) a najmenšie zastúpenie majú obyvatelia v poproduktívnom veku (13,15%). Z nasledujúcej štatistiky vyplýva, že obec nestarne, resp. starne pomalšie, keďže sa neustále obohacuje o nových mladých obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov je zhruba polovica ekonomicky aktívnych, čo vykazuje priemer ekonomickej aktivity bardejovského okresu. Z aspektu vzdelanostnej štruktúry dominuje obyvateľstvo s plnoprávne ukončeným stredoškolským vzdelaním. Po religióznej stránke sa v obci nachádzajú de facto dve náboženstvá – rímskokatolícke a gréckokatolícke, kdežto prvé spomínané má jednoznačnú prevahu, a to niečo málo cez 90 %, pričom zvyšné percentá tvoria gréckokatolíci a ateisti.

Partnerské obce

• Gmina Moszczenica, Poľsko

Zdroje

• BARTOŠ, J., 2018. Konsolidovaná výročná správa obce Kurima za rok 2017. Kurima, 2018, 17 s. Dostupné z: https://www.kurima.eu/dokumenty/schvalene%20dokumenty/Konsolidovana_sprava-2017.pdf
• BURÁK, D. a kol., 2015. Územný plán obce Kurima. Košice: Architektonické štúdium Atrium, 2015. Dostupné z: https://www.uzemneplany.sk/upn/kurima/uzemny-plan-obce/schvaleny/text/sprievodna-sprava
• ČEMAN, J. - MAGULA, A. - TOLMÁČI, L., 2016. Školský geografický atlas – Slovenská republika. 2. vydanie. Nitra: Mapa Slovakia s.r.o., 2016, 89 s. ISBN 978-80-8067-298-0.
• HVIŠČ, J. a kol., 1995. Na rodnom grunte. Liptovský Mikuláš pre Obecný úrad Kurima: TeLeM, 1995. 141 s. ISBN 80-901404-5-9
• MIHAĽ,J. - MIHÁLY,M., 1969. Horný Šariš – historický, ekonomický a geologický náčrt. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach pre Šarišské múzeum v Bardejove, 1969, 144 s.
• TOLMÁČI, L. a kol., 2011. Geografický atlas pre základné a stredné školy. 1. vydanie. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2011, 144 s. ISBN 8586003324593.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne). [online].[cit. 2023-11-10]. Dostupné z: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_dem/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk
• Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. [online].[cit. 2023-11-10]. Dostupné z: https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK0411519456
• ZAHATŇANSKÝ, V. a kol., 1967. Nízke Beskydy – Bukovské vrchy: (Ondavská vrchovina – Užská hornatina). Bratislava: Šport vydavteľstvo SV ČSTV, 1967, 193 s.

Externé odkazy

• Oficiálny web