Lopúch menší[3] (lat. Arctium minus)[2] je dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.[2]

Lopúch menší

Lopúch menší – úbory usporiadané v strapcoch.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Arctium minus
Bernh.[1][2], 1800[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Lopúch menší je dvojročná bylina, vysoká 50 až 100 cm. Byle sú priame, ryhované, bohato rozkonárené, priamo odstávajúce konáriky sú vlnato chlpaté.[4][5][6]

Listy sú striedavé, stopkaté, s dutými stopkami. Čepele sú v obryse široko vajcovité, na báze srdcovité, celistvookrajové alebo oddialene zubaté, na líci zelené, na rube tenko sivo až bielo plstnaté, neskoršie lysé, najvyššie prechádzajú do kopijovitých listeňov.[4][5][6]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor, zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú rúrkokvetý úbor, najčastejšie s červenofialovými kvetmi. Kvety sú dlhšie ako zákrovné listene. Tyčiniek je päť, peľnice sú zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, redukovaný do chlpatého chocholca, dlhého 1 až 3 mm, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom. Zákrov pozostáva z listeňov, ktoré sú útlo zúbkaté, dlho a tenko končisté, na konci háčikovité. Vnútorné sú kratšie ako vonkajšie.[4][5]

Guľovité úbory s priemerom 10 až 25 mm sú uzavreté, zelené, usporiadané v strapcoch. Stopky úborov sú dlhé 1 až 4 cm. Plodom je hnedastá nažka, veľká 5 až 7 mm.[4][5]

Rozšírenie upraviť

Prirodzený areál lopúcha menšieho sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.[2] Zavlečený je v Kanade, Spojených Štátoch, Brazílii, Uruguaji, v Austrálii, na Novom Zélande a v ruskom Prímorí.[2]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území hojne.[4]

Ekológia upraviť

Lopúch menší obsadzuje vhodné stanovištia od nížin po podhorský stupeň. Rastie často na rumoviskách, medziach a v pobrežných krovinách. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4][5] Rozširuje sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.[7]

Význam a využitie upraviť

Z usušených koreňov lopúcha menšieho sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.[8]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Syst. Verz. Erf.: 154 (1800)
  2. a b c d e f Arctium minus (Hill) Bernh. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
  4. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
  5. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
  6. a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.
  7. Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.
  8. Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.

Iné projekty upraviť